Anderton

Britská elegancia spojená takmer až s kaufmanovským meta prístupom nemôže fungovať na každého a ani na každého nefungovala. Na mňa fungovala do momentu, kedy som si uvedomil, že film sa zbytočne tiahne a keď má nasledovať finále, nasleduje iba prvé, potom druhé a nakoniec tretie, aby nasledoval dovetok prvý a potom dovetok druhý, aby sme si nemysleli, že osem zvratov snáď Vaughnovi a Fuchsovi stačia. Nakoniec sa bohužiaľ išlo v tomto smere cez čiaru, pričom pri zvrate číslo jedna (myslím toho, ktorý sme nepoznali z propagácie filmu) až povedzme tri som si hovoril, že sa hrá na moju nôtu. Potešil odkaz na Manchurianského kandidáta, avšak vďaka spomínaným dramaturgickým problémom sa k Argylle vracať nebudem.

Druhá časť je v skutočnosti druhá polovica jedného filmu a tak sa aj ťažšie hodnotí samostatne. Villeneuve tempo podľa môjho subjektívneho názoru oproti prvej časti príliš nezvyšuje, čo ale súvisí aj s tým, že sa na mňa valí odvšadiaľ presne opačná informácia. Ide samozrejme o dokonalý audiovizuálny zážitok, ktorý je v prvom rade režisérovou víziou a až následne blokbasterom. Popisovať niektoré logické diery a hĺbkovo rozoberať, nakoľko je Paulova motivácia skutočne pevne vybudovaná, je vec na rozbor a nie na komentár na csfd, mojou najväčšou výčitkou voči celému projektu je však názor, že tá skutočne pravá Duna by to bola na plátne najviac v Jodorowskiho podaní. To konštatujem pri všetkej úcte k Villeneuvovej mravenčej práci a zápalu pre vec. Aj tak je spoločne s Nolanom (dobre, aj s Cameronom) niekde úplne inde ako zvyšok konkurencie pracujúcej s mamutími rozpočtami.

Druhý diel Fallout vyzerá ako talianske sci-fi béčko z osemdesiatok. Čo je samozrejme veľký kompliment.

Dej sa v druhej polovici začne uberať tým správnym smerom a prichádzajú aj nejaké tie uveriteľné emócie. Bohužiaľ ma špičkovanie a brutalita medzi dvoma ústrednými postavami príliš nebaví. Nolan nie je Tarantino a odrezávanie prstov na mňa pôsobí wannabe cool dojmom. Každopádne dúfam, že táto epizóda posunie ďalší vývoj do správnych koľají a toho humoru už zostane zhruba toľko, koľko v The Ghouls.

Fallout asi treba brať ako bláznivú sci-fi komédiu kombinovanú s ďalšími žánrami s niekedy extrémne brakovými proprietami, ako v tomto prípade ružové vodné monštrum, ktoré ak vás ide zjesť, tak je to úplne jedno, pretože nemá zuby. Ale klamal by som, ak by som nepovedal, že ma to začína svojim spôsobom dosť zabávať. Mimochodom chlapec rozdrtí hlavu nepriateľovi oceľovou rukavicou v ľavej ruke a krvavá je v nasledujúcich scénach pravá?

Predlohu nepoznám, ani som ju nehral a ani nebudem. Čo by samozrejme so zážitkom zo seriálu nemalo mať nič spoločné. Nový futuristický fikčný svet predstavuje Nolan celkom prehľadne, ale tých informácií v expozícii mohlo byť ešte viac. Je to celkom chytľavé, avšak zatiaľ nie natoľko, aby ma to upútalo viac než napríklad podobné Silo.

Táto epizóda dáva pojmu deus ex machina úplne iný rozmer... dobre, preháňam, ale skrátka tá záchrana na poslednú chvíľu pôsobí ako paródia z budúcnosti zo South Parku na tento seriál. Inak pokračujeme kde sme skončili, dozvedáme sa, že "niečo prehnité je v štáte vaultskom" a o čo presne ide, sa dozvieme asi až na konci. A hlavný antihrdina mi vôbec nechýbal, rád dom si od neho na chvíľu oddýchol.

Retrospektívne pasáže obohacujú seriál o politický rozmer, začíname chápať, prečo došlo k tomu, k čomu došlo a vzhľadom na moc nadnárodných korporácií v skutočnom svete nám nepripadá logika udalostí ani príliš sci-fi. V súčasnosti objavujeme ďalší vault a keď už veľmi rýchlo pochopíme, o čo tu ide, tak sa to potvrdzuje ďalšími a ďalšími scénami, aby sa konečne v závere niečo stalo.

Od predposlednej epizódy prvej sezóny sci-fi seriálu som rozhodne očakával viac než len recyklát toho, čo sme videli doteraz a s ešte pomalším tempom. Akoby to celé bolo len o záverečnom závere. Že sa z istej postavy stal istým spôsobom Ghoul je možno vtipné, avšak v tomto štádiu, kedy by malo všetko gradovať, by som očakával väčšie odtrhnutie z reťaze. Najmä pri seriáli, ktorý sa celý čas tvári, že je utrhnutý z reťaze. Fanúšikovia predlohy ale môžu mať odlišný názor a je to úplne v poriadku.

Ako "nehráč" som v nevýhode, pretože som pred sebou videl "iba" mix The Last of Us, Silo, Wayward Pines a potom viacerých postapo filmov. Najviac ma seriál bavil v momentoch, kedy najviac pripomínal talianske béčka z osemdesiatok (a potom v závere pri prepojení línií), najmenej pri "vate" na cestách. Niežeby sa na nich nedialo nikdy nič dôležité či zaujímavé. Každopádne mám dojem, že toto je látka určená pre znalcov predlohy a "zvyšok" bude mať na výsledok zrejme veľmi rôznorodé názory.