Anderton

Tu musím s pokorou priznať, že subjektívne hodnotenie nezodpovedá objektívnej kvalite diela, ktoré vyzerá presne tak, ako ho chcel Field nakrútiť a vyčítať mu niečo by nemalo zmysel. Že nemám vzťah (zatiaľ) k vážnej hudbe? Že tak nerozumiem niektorým dialógom vedeným väčšinou dvojicou postáv? Moja chyba, nedá sa nič robiť. Každopádne si Cate za svoj excelentný výkon zaslúži tohtoročného Oscara a neviem si predstaviť, kto iný by ho mohol dostať. Jej postava je nesympatická a sympatická zároveň a táto ambivalencia súvisí aj s tým, že s ňou strávime celú predlhú stopáž. To by mi liezol na nervy asi aj najväčší sympaťák.

Aj skrátená verzia Krátkeho filmu o zabíjaní je veľmi pôsobivá. Je tu skrátka to, čo tu byť musí, a to podrobne sprostredkované obe "zabíjania" a aj to, čo im predchádzalo. Atmosféra je dokonalá, vôbec vás nenapadne, že ide o televízny projekt, ale to vlastne platí o celom Dekalógu. A obaja herci sú vybratí presne, chápeme ich duševnému rozpoloženiu, trápeniu aj dilemám.

Kieslowski sa vybral na dosť tenký ľad a povedal by som, že podobným rozohraním zápletky by sa vydal na tenký ľad aj dnes a máloktorému producentovi by sa chcelo ísť do tak citlivej témy. Ale v poľskej televízii mal asi dosť voľnosti a vzhľadom na svoje meno si aj tak mohol robiť, čo chcel. Na základe znenia prikázania by ste určite neodhadli, o čom táto epizóda v skutočnosti bude. Rozhodne ide o materiál vhodný pre rôznych psychoanalytikov zaoberajúcich sa podrobne vzťahmi medzi otcami a dcérami, čo ale neznamená, že vám na pochopenie pocitov postáv nemôže stačiť vaša životná skúsenosť.

Hodnotiť Deadly Friend ako dielo autora Posledného domu naľavo, Hory majú oči a Nočnej mory z Elm Street museli by sme asi všetci dať odpad a okomentovať toto dielko ako typické guilty pleasure. Ak ho budeme ale hodnotiť bez ohľadu na meno režiséra, tak utečie rýchlo, patrične (nechcene) pobaví a niektoré scény sa z neho nedajú popísať slovami, tie treba jednoducho vidieť. Je jasné, prečo tento film zapadol, podľa ďalšieho vývoja Cravenovej kariéry mu ale nijako zvlášť neublížilo, aspoň v dlhodobom horizonte, neviem, ako to bolo tesne po jeho uvedení.

Trochu odlišné od prvých dvoch dielov. Ale odlišné v pozitívnom slova zmysle, pretože kvalitatívne nejde o žiaden prepad, len sa môže stať, že trojka zaujme tých, ktorí sa správne nenaladili na úvodné diely a naopak. Melancholická prechádzka, občas aj naháňačka v aute, nočnou sviatočnou Varšavou má neopakovateľné čaro a neopakovateľnosť situácie je zhodou okolností aj jednou z tém tohto diela.

Spočiatku to vyzerá na drámu dvoch veľmi rozdielnych ľudí; jedného osamelého staršieho muža a ženy s umierajúcim mužom a novým milencom, no a tou je vlastne až do konca. Žena len tak medzi rečou podotkne, že by radšej zrazila suseda lekára, ako jeho psa. Veci sa ale značne skomplikujú a Kieslowski pripravil pre postavy sofiine voľby par excelence, ako z pera najväčších dramatikov. To, prečo epizóda dokazuje na konkrétne znenie jedného z desatora, sa dozvieme až v samotnom závere a bude ma z toho ešte dlho mraziť.

Po prvej polovici by som rozhodne nepovedal, akým spôsobom sa tento neznámy hororík rozbehne. Španieli a Taliani sa bohvie prečo rozhodli zájsť na anglický vidiek, ale dobre urobili. Po polovici stopáže sa film poriadne rozbehne a to aj napriek tomu, že zombíci sa nerozbehnú vôbec a tak pomalých nemŕtvych sme snáď ešte nevideli. Stále však dokážu zanechať poriadnu spúšť a vôbec to nespadá do kategórie guilty pleasure. Môžeme ich vnímať ako prirovnanie k ľuďom užívajúcich tvrdé drogy, skôr ale znázorňujú spoločnosť, v ktorej vládnu eufemisticky povedané tupé autority, viď komisár a jeho podriadení. Neprijímanie inakosti väčšinovou spoločnosťou sa obmedzuje iba na hippie vzhľad "podozrivých", čo je ešte strašidelnejšie. Na koniec nás čaká veľmi prekvapivé a zároveň dokonalé rozuzlenie.

Zo začiatku to vyzerá, ako keby nakrútil Švankmajer vlastnú verziu E.T. Nedlho po začiatku je však jasné, o čom celé Ono je a bude aj do svojho celkom očakávateľného záveru. Čo ale vôbec nie je výčitka, takto spracovanú tematiku vzťahu matky a dcéry (a dospievania vo všeobecnosti) som ešte nevidel a "ono" aj celkové spracovanie je do detailov premyslené. Kvázi utopické predmestie ako v Nožnicovorukom Edwardovi a hneď je jasné, že tu niečo, či skôr všetko, smrdí. Je to síce v prvom rade dráma, ale štylistické prostriedky spadajú bez diskusie pod horor.

Nakrútiť detské fantasy bez toho, aby pôsobilo vizuálne negýčovo a nepôsobilo ako "taškařice" je celkom umenie a Lawrence to, aspoň podľa môjho vkusu, bez problémov dokázal. Občas si spomeniete na Karla Zemana, občas na Inception, občas sa zasmejete vydarenému fóriku (prebudenie mníšky, fotenie vo výťahu). Ide o príbeh s antagonistom - radcom, ktorého úlohou je byť iný ako hlavný hrdina a ktorý je aj zaujímavejší. To sa podarilo podľa toho, ako máte radi Momou, možno film kvôli nemu odsúdite. Atmosféra je skôr melancholická a rozprávanie, aj napriek množstvu vizuálnych hodov, pomalšie, čo ma príjemne prekvapilo. A záver dojal.

Všetko zdanlivo funguje; skvelá atmosféra minimálne v prvej hodine, výborný nápad, prekvapivé rozuzlenie. Bohužiaľ mi chýbalo lepšie spracovanie záverečného aktu, v podstate sa tu len rozpráva, či sa podstatné veci dozvedáme z monológu dôležitej postavy. Osobne nie som tak zaujatý proti druhej polovici snímky ako väčšina, pravdou ale je, že je nakrútená omnoho konvenčnejšie ako neo-noirová prvá hodina. Ide ale v prvom rade o sci-fi, pretože je to práve fantazijný prvok, ktorý uvedie udalosti do pohybu. Niečo málo mi tu ale chýba do vyššieho hodnotenia, mám dojem, že ak by bol tento námet spracovaný v osemdesiatkách, vznikol by kult.