Anderton

Prípady z druhej strany majú predsa len trochu odlišnú atmosféru. Sú o niečo akčnejšie a je fajn, že pomer nie je 50:50, pretože takto viac vyniknú. Prípad v karanténe nie je až tak extra špeciálny, stále riešime meňavcov a Jonesa, avšak príde k jednej dôležitej udalosti, konkrétne k úmrtiu jednej z dôležitých postáv. No a pokiaľ nám mohla byť alt Olívia zo začiatku nesympatická, tak teraz hrozí, že bude vašou favoritkou číslo 1 práve táto červenovlasá verzia v kapsáčoch.

Okrídlení dikobrazy, tentokrát nič pre mňa. Ale stále je to Fringe, má to dve slušné ľakačky a je to vhodne zasadené do celkového rámca; čo v tomto prípade znamená Jonesov božský syndróm megalomana.

Tak tu sa snažili tvorcovia nájsť čo najviac paralel medzi epizódnym príbehom a láskou medzi Peterom a Olíviou a myslím, že im to vyšlo na výbornú. Zápletka tak trochu vykráda Parfém: príbeh vraha, ale komu by zrovna podobná zápletka mohla vadiť, že. Podobne ani tu presne neviete, čo si o vrahovi myslieť, či náhodou nie je práve ten vyvolený, ktorý by urobil svet lepším.

Tento diel približuje Fringe v spomínanému Asimovovmu románu Koniec večnosti asi najbližším možným spôsobom. Vrcholom epizódy je Peterov vstup do umierajúcej mysle jedného z pozorovateľov z nadčasu. Uvidíme tak aj stvorenie vesmíru, ale predsa len tieto scény nie sú tak ohurujúce ako by mohli. Každopádne sa dozvieme dosť informácií a môžeme si užiť aj obzvlásť démonického Jareda Harrisa. V podstate nechápem, na čo hrajú ústredné záporné postavy v iných dielach aj iní herci, Jared by zvládol všetko.

Trochu komplikovanejší prípad, na aké sme vo Fringe zvyknutí a o niečom inom, ako by sme si mysleli po úvodnej scéne predstavujúcej nám novú zápletku. Opäť sú ale za tým staré pokusy "šialených" vedcov, ktorí to samozrejme mysleli dobre, ale cesta do pekla je väčšinou dláždená dobrými úmyslami. Som zvedavý, či sa k tematike umelého oplodnenia a následných telepatických kolektívnych schopností týchto jedincov ešte vrátime. Nebolo by to od veci.

Po nejakom čase tu máme opäť epizódu, ktorú môžeme označiť za hororovú. Niežeby sme tu mali nejaké ľakačky, ale tie zábery na zmutované tváre, oči a zuby (uf) vám môžu dnes v noci trochu pokaziť pokojný spánok. Vo Westfielde to trochu vyzerá ako v Silent Hill a podobnú atmosféru má aj celá epizóda. Skončí možno trochu vzbŕklo, keď sa zrazu všetko vyrieši, ale problém nie príliš prirodzeného prelínania oboch svetov v jednom mieste a čase je skvelý.

Schopnosti hrdinu, či skôr antihrdinu, tejto epizódy sú veľmi podobné schopnostiam teen hrdinky z predchádzajúcej časti. Obaja dokážu predvídať budúcnosť, každý to však dáva najavo iným spôsobom a v Making Angels sa dostáva k slovu aj náboženský kontext. Som skutočne zvedavý, či pri konci celého seriálu tvorcovia dokážu prepojiť "vedeckú" linku o paralelných vesmíroch a videní času ako v Asimovovom End of Eternity so sem tam nahadzovanými náboženskými otázkami.

Klasický Fringe prípad, ktorý sa sem náramne hodí a je prehľadný. A dokonca končí pomerne nečakane, ide o ďalší dôkaz, že Fringe nerieši žiadne pravidlá typu kto môže umrieť a kto nie. Opäť tento prípad môžeme implicitne spojiť s makrozápletkou, v tomto prípade s tým, že Olívii je predpovedaná istá smrť, a to v akomkoľvek vesmíre alebo časovej línii. Avšak v zápletke tohto dielu zistíme, že aj predpoveď istej nehody môže byť akciou eliminovaná, čo vyvoláva diskusiu ohľadom toho, ako to s Olíviou nakoniec môže skončiť.

Prvá polovica ma potešila, nielen návratom tých, na ktorých sme čakali tak dlho. Stále sa menia lokácie, akčné scény sú síce prehnané, ale pomerne originálne poňaté, kto by bol kedy povedal, že v tomto fikčnom svete uvidíme scény ako z Bourne Ultimatum. Druhá polovica je už ale iba variáciou na všetko, čo sme v Jurskom svete a parku videli a je to variácia naplňujúca pojem varenie z vody. Nečaká nás žiadne ohurujúce finále, proste furt sa niekde objaví praveké monštrum a málo uveriteľným spôsobom ho postavy eliminujú. Ak vás tieto pasáže budú otravovať, tak vedzte, že sa pri nich aspoň stále budete pozerať aj na Neilla, Dern a Goldbluma, takže to v pohode prežijete.

Očakával som, že Hotel Transylvánia bude presne ten typ animáku, ktorý je v dobrom zmysle slova pre celú rodinu. Tí starší, v najlepšom prípade znalci kinematografie, by si užili všetky narážky a odkazy, tí menší tempo. No a bohužiaľ film dopadol tak, že je nakoniec oveľa viac pre deti než pre všetkých, čo je pri tomto námete a jeho potenciáli škoda. Na druhú stranu sa určite nájdu filmoví nerdi, ktorým tento spôsob spracovania bude vyhovovať. Ja som skôr videl iba smršť pohyblivých farebných obrázkov a záverečná pieseň ma presvedčila o nižšom hodnotení.