Anderton

Vyľudnené mesto krátko po Apokalypse má vždy svoje čaro, i keď treba spomenúť, že v konkurenčnom The World, the Flesh and the Devil bola atmosféra hustejšia a film jednoznačne podarenejší. Target Earth ale slušne boduje vzťahmi medzi zopár postavami, kde to pochopiteľne po čase začne vrieť a napríklad aj tým, že útočníci sú tentokrát z Venuše. Inak ide skôr o dobový mierny podpriemer, kde výrazne cítiť nízky rozpočet. Kto nemá pre scifíčka päťdesiatok slabosť, tak ide o stratu času. 50%

Práve som videl sfilmovaný úsek môjho najobľúbenejšieho románu/ série románov od môjho najobľúbenejšieho spisovateľa. Časť šesť.

Za prvé body horor ako ďalší príspevok do new french extremity, za druhé vyvražďovačka ako z gialla a za tretie seriózna dráma o vzťahu otca a jeho dieťaťa. Ako celok to celkom ladí, lenže keď idete na film s veľkými očakávaniami niečoho výnimočného, tak vás čakajú v podstate konvenčné zábery kombinované s niečím, čo sme kedysi vídavali napríklad v Cronenbergových filmoch. Problémom číslo jedna je ale v mojich očiach nesympatická hlavná postava, vžiť sa do jej pocitov, a to najmä po prvej tretine, kedy sa vážne neovláda, bolo pre mňa absolútne nemožné. Možno sa niekedy k Titánu vrátim a kompletne ho prehodnotím.

V rámci päťdesiatkovej vlny skôr zabudnutý a lacnejší kúsok, aspoň oproti tým pravým klenotom tohto obdobia. A je to škoda, pretože ústredný nápad aj samotné monštrum sú skvele vymyslené. Bohužiaľ pri scénach, kedy by mal divák prevracať zrak, cítiť béčkovosť spracovania. Samozrejme z dnešného pohľadu je aj Vojna svetov smiešna, ale ten rozdiel skrátka cítiť. Možno by nebolo od veci urobiť nejaký ten remake, len by bolo treba domyslieť jeho aktuálnosť. Z podobného súdka je aj o niečo vydarenejší Magnetic Monster.

Ide skutočne o krvavé a dosť brutálne giallo, ale už sme miestami pomaly až v čistokrvnom slasheri. Je dosť možné, že práve tento film inšpiroval niektorých špecialistov na slasher. Vysoká škola, krásne študentky, krvavé jatky a predovšetkým final girl v opustenom dome, Martino by mohol brať tantiemy za každý podobný americký slasher z osemdesiatych rokov. Máme tu zopár totálnych logických lapsusov, ale opäť to pri gialle obzvlášť neprekáža. Atmosféra starých talianskych uličiek aj malebnej dedinky a domu na kopci je podľa mňa dokonalá a je aj najväčšou devízou Torza.

Martino sa snaží byť tak mystický, až tá mystika prechádza do zmätenosti a miestami sa vytráca dokonca aj atmosféra. Skrátka z námetu a z toho, že vám vo filme hrá Edwige Fenech takúto postavu, sa dalo vyťažiť viac. Miešanie predstáv s realitou býva na plátne veľmi príťažlivé, len Martino v tomto filme akoby nepoznal mieru a ku koncu som už len túžil, nech to má aspoň logické vyústenie. To sa dostavilo, zároveň sa ale nedostavilo prekvapenie, i keď sa film tváril, že má tých es v rukáve viac.

Nevedel som, že táto udalosť je nielen hanbou srbskou, ale aj holandskou... a nakoniec aj každého, kto jej mohol zabrániť zo širšieho uhľa pohľadu, čiže aj všetkých, kto sa na konflikte zúčastňovali a kto ho chcel aj aktívne ukončiť. Tu tej aktivity príliš vidno nie je. Žbanič musela vymyslieť spôsob, ako film o Srebrenici nakrútiť tak, aby bol pozerateľný, t.j. diváci netrpeli neustále pohľadmi na vraždenie a utrpenie civilistov. Naopak sa jej podarilo nakrútiť film, ktorý je po celý čas napínavý a drží pohromade, s hlavnou postavou sa ihneď stotožníte a aj tak tú hrôzu cítite, ale film si užívate ako kvalitnú a informačne dôležitú filmárčinu.

Práve som videl sfilmovaný úsek môjho najobľúbenejšieho románu/ série románov od môjho najobľúbenejšieho spisovateľa. Časť päť.

Prekvapilo ma, ako verne Villeneuve adaptoval predlohu, i keď je to iba polovica knihy. Je jasné, že nechcel sklamať čitateľov a zároveň chcel osloviť aj vizuálom a dejom širšie publikum, než len čitateľov. V podstate nie som schopný určiť, ako bude tento film pôsobiť na neznalcov predlohy, pretože hlavným pôžitkom pre mňa bolo práve rozpoznávanie jednotlivých riadkov knihy v konkrétnych scénach a to rozhodne prebiehalo účinnejším spôsobom než v Lynchovom diele. Bez druhej časti a finále ale plným počtom hodnotiť nedokážem. A nie je to ten prípad čo LOTR, pretože tam išlo o adaptácie vždy jednej celej knihy, ak by teda niekto išiel do boja s týmto argumentom.

Moja afgánska rodina je až prekvapivo krutý film, i keď nepôsobí obzvlášť depresívne. Sledujeme každodenný život vo viacgeneračnej rodine, respektíve viac rodín obývajúcich jeden dom v Kábule. Dotýkame sa všetkých známych problémov v tomto štáte v nedávnom období, avšak ako dnes vieme, všetko je zrazu úplne inak a podobné filmy skrátka strácajú na aktuálnosti. Pozor, ide síce o film animovaný, avšak výhradne určený len pre dospelé publikum a publikum, ktoré má na túto tému žalúdok. Občas sa sem dostane nejaký ten fórik, ale určite nebolo autorským zámerom nikoho baviť. Film je svižný, avšak chýba mu tretie dejstvo, čo ale nie je kritika, ako to bude s hlavnou hrdinkou ďalej, si musíme domyslieť.