Anderton

K slovu sa dostáva (konečne) násilie, pretože sa celá hra aj tak bez neho nezaobíde a tým pádom aj vyžadovaný poriadny konflikt. Skupina sa rozdelí na dva tábory (logicky) a všetko to vedie k jedinému logickému vyvrcholeniu. Táto epizóda je zatiaľ asi najlepšou alegóriou (akéhokoľvek) spoločenského zriadenia, len ten voiceover je možno trochu viac doslovný než by si látka vyžadovala.

Hra pokračuje ďalej, je zase trochu iná, ale niektorí zisťujú, že jej pravidlá sa dajú ohýbať a ak nie priamo ohýbať, tak falšovať. Je to stále zaujímavé, spoločensky cynické a trefné (kto rozhoduje o prídeloch jedla je všemocným), ale v tejto epizóde už aj mierne repetetívne. Stále to isté prostredie, stále nová hra, už by sa mohol pridať aj skutočne poriadny konflikt. Je ale super, že sa nemôže umierať ako v Squid Game, zžieravá satira nemusí byť vždy nutne krvavá.

Že bude seriál v istých momentoch aj komédiou zatiaľ najlepšie dokladá tretia epizóda. Ide o jednoduchú metaforu toho, čo sme schopní pre prežitie v každodennom živote robiť v práci, skrátka robiť zo seba šaškov. "Kórea má talent" však rýchlo strieda hlasovanie o to, kde sa budú nechávať odpadky, čo zase pripomína absurditu politických volieb.

"Chlapci čo ste to urobili, ten scenár, čo ste mali natočiť ako hraný film, bol na druhom stole, toto malo ísť na anime oddelenie. Ale čo už, stalo sa, ešte rýchlo vymyslíme novú reklamnú kampaň." Pozerateľné priemerné sci-fi béčko na štýl videohry, aké si občas každý fanúšik žánru rád dopraje. Vykráda sa všeličo možné, ale zase kedy sa vypravíte na planétu v Andromede? Samozrejme cestou sledujeme spoločne s Jennifer cez okno rýchlo sa pohybujúce hviezdy a planéty, i keď naša susedka je od nás vzdialená 2,5 milióna svetelných rokov. Zápletka je založená na nultom zákone robotiky, aspoň že tvorcovia mali toľko sebareflexie a na začiatku pre istotu spomenú Asimova.

Postavy zisťujú, že získavanie času má tiež svoje pravidlá a že tak práca s číslami nekončí tým, kto koľko zarobí a koľko minie. Spolupráca tak získava stále väčšie obrátky, pričom všetci musia riadne premýšľať nad tým, ako ďalej. Aby nakoniec zistili, že s tým behaním po schodoch je to trochu inak... Ako človek, ktorý si rád vyšľape domov na dvanáste panelákové poschodie, s postavami ich údel bez problémov preciťujem.

Sociálne experimenty nepripravuje len Joker, ale aj Kórejci. Ono to síce vyzerá ako lacnejší braček Squid Game alebo Diery, avšak spoznávanie pravidiel a postupné triezvenie z nadšenia z rýchleho získavania peňazí je rovnako zábavné ako v spomínaných dielach. Poteší najmä záver, kedy sa osvetlí to hlavné pravidlo hry a taktiež nám začne dopínať, o čo tvorcom pôjde. Snáď to aj poriadne rozvinú.

Poctivý adrenalínový akčný film je asi prívlastok, ktorý mi k Furiose sedí najviac. Kvalitatívne je zhruba na úrovni Fury Road, s čím zrejme mnohí nebudú súhlasiť. Avšak čo sa týka hlavnej postavy, Furiosa je predsa len zaujímavejšia ako Max, ktorý ani zďaleka nedostal taký podrobný background story. O prvej polovici som mal pochybnosti, po jednej dlhšej a dokonalej akčnej scéne sa však všetko naplno rozbehlo a spätne tak nemám problém ani s dlhšou expozíciou. Miller je v náramnej forme a snáď by mohol ešte jeden diel stihnúť, nech z toho máme peknú novodobú trilógiu. Nechýbalo veľa a mohol byť plný počet. Ono už ale v tomto ohraničenom prostredí príliš originálnu zápletku po štyroch častiach nevymyslíte.

Prípad Asunta sa vopred vzdáva niektorých divácky príťažlivých prvkov, keďže asi málokto odolá a vopred si o prípade nič nezistí. Máme tu však stále dostatočné množstvo klasických detektívnych propriet, aby nešlo iba o chladnú rekonštrukciu, ale behom šiestich hodín sa dočkáme zopár zvratov a neustále musíme všetko spätne prehodnocovať. Zabudnite však na záverečnú katarziu, tvorcovia chcú, aby si divák urobil sám úsudok nielen o prípade samotnom, ale aj o fungovaní polície, súdnictva, ale aj svedomí poroty, kde stále treba počítať s emocionálnym zainteresovaním na úkor racionálnej logiky. Pričom nejde o žiadnu prvoplánovú kritiku systému. Viacero hercov sa podobá na známe osobnosti, ako Michael Keaton, Wim Wenders alebo Jeffrey Dean Morgan, čo je samozrejme náhoda.

Epizóda Súdny proces názvom neklame, sledujeme relatívne podrobnú rekonštrukciu toho, ako mohli odznieť tie najzásadnejšie repliky obhajoby a obžaloby na súde, ako aj výpovede svedkov a obžalovaných. Zároveň vychádza naplno najavo, o čo tvorcom v seriáli v prvom rade išlo a zároveň ide aj o odpoveď na to, prečo toto dielo založené na skutočnej udalosti nemá tak jednoznačné prijatie.

V piatej epizóde sledujeme rekonštrukciu celej udalosti, čo tesne pred finále trochu uberá na napínavosti a tajomnosti záležitosti. Možno sa nakoniec ukáže, že ide len o jednu verziu udalostí, ale skôr sa budeme zameriavať už len na odsúdenie páchateľov. No keď viete, že by ste v base neprežili, tak rozhodnutie, čo urobiť so "živou" prekážkou, sa zdá byť jasné... pokiaľ máte morálny kompas hlavných antihrdinov.