Anderton

Pokiaľ ste videli málo indie vzťahoviek, môžete byť z filmu nadšení, alebo pokiaľ sa ocitáte v situácii hlavnej hrdinky a dokážete sa do nej vžiť. Osobne si myslím, že to druhé sa mi podarilo. Lenže niektoré dialógy šuštia papierom, občas to pôsobí (zoznamovanie) ako lacná limonáda a proste podobných filmov sme tu mali stovky. Najhorší človek na svete je rozdelený do kapitol, ide však o klasickú trojaktovku, kde všetko prebieha takpovediac normálne, i keď nie doslova predvídateľne a záver sa snaží byť aspoň trochu kontroverzný. Či je zastavenie času ako v Spiacej Paríži totálny gýč, alebo nádherná romantická scéna, nech si každý určí sám, tu som bol osobne celkom milo prekvapený. Podobne ako po požití hubičiek, tie boli zmotivované náhľadom do hrdinkinho podvedomia. 70%

Končí púť s jednou z najdôležitejších a aj najlepšie zahratých postáv celého seriálu a mne nie je ľúto toho, akým spôsobom skončil, pretože to má svoje opodstatnenie, ale pretože sa tak neudialo v samotnom finále. McNulty rieši vzťahové problémy a keď už fakt nevie kam z konopy, tak vyklopí zo seba svojej momentálne družke celú pravdu o baltimorskom "Jackovi Rozparovačovi" stehien tunajších bezdomovcov.

Réžia Dominic West... ten si pre seba nechal napísať niekoľko dôležitých scén, kde herecky vynikne, napriek tomu nejde o žiadne samožerstvo a prím tu hrá predovšetkým súdny proces. Keďže sme v The Wire a nie v nejakej komerčnej súdnej dráme, tak aj priebeh a výsledok môžu nejedného diváka prekvapiť. No a povedal by som, že drsná policajtka nebude mať problém so skladačkou z Ikey, ale ako vidno...

Páči sa mi, akú super zámienku vymysleli tvorcovia, aby sem dali cameo jednej z najdôležitejších postáv druhej série. McNulty ďalej hrá svoju hru a všetko pokračuje tak ako má. Len až teraz v polovici sezóny som si uvedomil, že mi tu chýba Pryz. Snáď sa ho dočkáme aspoň smerom k finále, či aspoň v ňom, nemyslím v zmysle návratu na políciu, ale dejové línie na škole a pri prípadoch by sa mohli, kvôli tejto postave, ešte nejako prepojiť.

Tak táto časť je na hranici paródie typu Nabitá zbraň, McNultyho hókusy-pókusy by asi v realite neprešli, ale je fajn, že jeho fantázia nepozná hraníc a aspoň je mi pri tejto činnosti sympatickejší ako pri slopaní a podvádzaní skvelej priateľky. Kam smeruje tento vzťah, je už myslím rozhodnuté a neviem, prečo sú tvorcovia k tejto postave v rámci vzťahov takto krutí.

O najlepších epizódach The Wire sa píše najťažšie, pretože vlastne stále píšem to isté. Že ide doteraz o tú najlepšiu epizódu sezóny, že séria sa týmto dielom konečne poriadne rozbehla, že dej šľape od začiatku do konca, že nás čaká zopár drsných a nečakaných scén a že sa tu vyskytuje aj čierny humor. Takže to celé opakujem aj teraz.

Od Desplechina som dosiaľ nič nevidel, ale mám taký dojem, že by chcel byť francúzskym Woodym Allenom. Minimálne podľa jeho novinky Klam. Tá je rozdelená na dvanásť kapitol, kde postavy (hlavný hrdina + jedna zo žien) neustále niečo preberajú, ale nakoniec máte dojem, že nič dôležité. Bohužiaľ dialógom chýba Allenovská britkosť a vtip a hlavný hrdina vám bude čím ďalej, tým viac nesympatický. Čo je chyba už len z toho hľadiska, že predstaviteľ sebestredného spisovateľa a profesora je celkom sympaťák. A síce ide o adaptáciu knihy, ale budeme si myslieť, že ide o adaptáciu divadelnej hry.

Zatiaľ najrozmanitejšia epizóda poslednej sezóny, kde sa pozrieme aj do cudzích krajov a ako bonus uvidíme McNultyho súložiť na kapote auta. Či to beriete ako plus, či mínus, je čisto na vás, ja by som sa bez toho obišiel. Ale celá scéna je aspoň vtipne vypointovaná. Humoru tu ale príliš nie je, násilnou smrťou umrie jedna sympatická postava, ktorá ale nikdy nemala v seriáli veľký priestor.

Chýb by sa v scenári našlo pomerne dosť; Stanley sa zaoberá hneď dvoma ženami, pričom jedna by stačila. Nevieme potom, čo si máme o ňom myslieť, pričom ako playboy nepôsobí. Podobne je to aj s hlavným antagonistom. Niekedy sa chová ako najväčší hajzel na svete, inokedy prejavuje ľútosť a máme dojem, akoby Cimino chcel, aby sme ho považovali za sympaťáka. Režisér občas nevie, kedy prestrihnúť na ďalšiu scénu a do dvoch hodín by sa tento dej určite zmestil. Ale je tu tá osemdesiatková krimi atmosféra, ktorú máme my pamätníci tak nesmierne radi a Rok draka si budeme niektorí dávať ako kombo spoločne s Čiernym dažďom po večeroch, kedy budeme mať tú správnu náladu.

McNulty sa holt nikdy nezmení, pritom svojim spôsobom chcel... a to je vlastne aj metafora celého seriálu, všetci sa snažia zmeniť veci k lepšiemu, občas sa zdá, že to ide, ale nakoniec sa aj tak ukáže, že Baltimore je v prdeli a ten pokles zločinnosti je akurát tak možno nejaké to percento v koncoročnej tabuľke. A asi nie nadlho.