Anderton

Oproti predchádzajúcim nadupaným epizódam skôr zvoľnenie tempa a niekoľko klasických klišé. Nechýba požiar (prečo takto riskovať?), záchrana na poslednú chvíľu, odhalenie lesbického vzťahu (v podstate pre dej úplne zbytočného) a niekoľko logických nedostatkov, opäť súvisiacich s tým, že les zaujíma viac civilistov, než políciu. No a prečo nechá polícia niekoho, kto mal byť pred chvíľou zavraždený, bez ochrany? Ale na záver sa teším, opäť to bude súvisieť s minulosťou, čo je fajn.

Zisťujeme, o čo v skutočnosti v rámci zmiznutí a smrti dievčat a dievčaťa ide a nie je to nič morálne ospravedlniteľné. Dej ide tak dopredu, že ani nestíhate, čo je dôsledok toho, že ide o šesťdielnu minisériu, pričom od Netflixu by som očakával, že takto hutný dej roztiahne aspoň na desať dielov. Ale asi si Francúzi presadili svoje. Výhodou zvratov a neustáleho striedania hľadiska medzi postavami je aj to, že sa nebudete sústrediť na logiku. Prečo napríklad blondýnka vychovaná v lesoch nachádza všetko skôr ako polícia, ktorá akoby sa bála chodiť do lesa? Ale ako píšem, ani si to možno neuvedomíte...

Tak vynára sa naplno už aj tá minulosť. Máme tu tajomné videokazety z roku 1994 s pacientkou a psychiatrom, čo viac tajomného si želať. Ďalej dostáva obrysy kresba tajomnej špirály a tajomný je aj somrák z lesa, ktorý stále opakuje meno Joe. A my sa dozvedáme, čo tým myslel. Len mi zase nejde do hlavy, ako pri podobných, len severských seriáloch, prihoretosť polície, kedy sa k vzorkám DNA dostane úplne každý, kto tvrdí, že sa bol na policajnej stanici vymočiť.

Dvojka prichádza pomerne skraja s dosť šokantným odhalením, kedy zisťujeme, že rodina vážne nedrží príliš pokope a tie tajnosti nie sú ukryté v hlbokej minulosti, ale žhavej prítomnosti. Ešte tu máme tím vyšetrovateľov, ktorý sa príliš nemusí, komisár vypočúva kolegyninu dcéru a ani sa neunúva jej to oznámiť. Chytáme prvého podozrivého, dve teenagerky utekajú z domu... oproti pilotu poriadny nástup tempa.

Zatiaľ je to skôr o vstrebávaní atmosféry detektívneho dielka, než žeby nás malo špeciálne niečo počas pilotu ohúriť. Máme tu hneď dosť veľa postáv a asi zaberie nejaký čas, kým sa v nich bude dať poriadne vyznať. Každopádne súčasný prípad sa zdá byť prepojený s istým prípadom z minulosti, čo je síce naratívne klišé, ale ak sa to vie, tak aj veľmi funkčné.

V podstate právoplatný predchodca gialla, až by človek povedal, že Manekýnka v červenom ustanovila niektoré jeho štylistické a naratívne prvky a časť zo zisku každého gialla by mal ísť do švédskych vreciek. Takže tu máme dýky v chrbtoch, viacero mŕtvol mladých žien, módne prostredie, figuríny, zameranie vizuálu na červenú farbu, dokonca aj mačku a ako bonus totálne za vlasy pritiahnuté, ale prekvapivé rozuzlenie. No a kopec logických dier. Čiže skvelý materiál pre porovnanie klasického gialla a švédskeho filmu. Ako detektívka to už zostarlo, ani nepochopíte, prečo niektorí ľudia museli zomrieť, ako sa dostali mŕtvoly tak vysoko a pri poslednej vražde sa budete nahlas smiať.

Materiál na hodinovú epizódu televízneho seriálu je rozťahaný zbytočne takmer na dvojnásobok. Má to síce patrične noir atmosféru, ale je evidentné, že aj exteriérové scény sa nakrúcali v štúdiu. Ono to pôsobí síce celkom štylizovane, ale obávam sa, že to nebol zámer. Kriminalista sa poriadne rozbehne až po druhej vražde, je otázka, čo robil ten týždeň a zrejme mohol zabrániť aj vražde číslo dva. Odhalenie vraha má svoju logiku, ale o žiaden šok tu nejde, skrátka je to proste materiál do tv seriálu.

Druhá séria kvalitného krimi seriálu je možno o niečo slabšia ako prvá sezóna. Ani nie prípadom, opäť ide možno ešte viac o zobrazenie mozaiky príbehov obyvateľov mesta (a nielen jeho) a ich komplikovaných vzťahov. Prvé štyri diely trochu zavádzajú a je trochu otázne, prečo sa policajný tím tak nechal pohltiť extrémistickou skupinou, keď tu mali od začiatku problémy s elektrárňou. Našťastie sa dostaneme aj k hriechom minulosti, bez nich tie severské detektívky nie sú to pravé. Každopádne sa riešia spoločenské témy, nie nepodobné tým z prvej série, a v konečnom dôsledku ide v prvom rade o ne (rasizmus, homofóbia, ekonomika Islandu, ekológia, násilie na ženách...).

Rozuzlenie je pomerne prekvapivé, najdôležitejšie je, že sa opäť všetko elegantne prepojilo a dáva to zmysel. Menej už dáva zmysel to, prečo sa vrah vôbec púšťal do záverečnej akcie, mohol ostať pokojne na veky vekov neodhalený. Ale aj tak som sa ako divák viac sústredil na to, ako čo s čím súvisí a všetko bolo zodpovedané. Len ten uzol od toho hráča pokru mi nejde do hlavy, asi s vrahom navštevovali rovnaký skautský klub.

Príprava na finále je aj čiastočné road movie po Islande, ale iba do istého momentu. Ťažko povedať, prečo Arni nezabezpečil odvozu dcéry policajnú eskortu, ale Islanďania to asi chápu lepšie. Len sa čudujem, že vôbec nerátal s horšími alternatívami. Logika premýšľania postáv nepatrí medzi najsilnejšie stránky tejto série. Našťastie všetko ostatné funguje skvele.