Anderton

Za mňa je tu príliš Aktov X, čo môže byť symptomatickým znakom celého seriálu a možno si časom na to zvyknem. Každopádne celý prípad je zaujímavejší v spojitosti s komplexnou otázkou vzorca, tam som zvedavý na konečný výsledok. Ako samostatný prípad mi to skrátka neprišlo až natoľko pohlcujúce a šokujúce, ako by som očakával.

Skvelý prísľub vecí budúcich.

Asi najodvážnejšia séria z doterajšieho priebehu seriálu, rozumej najmenej divácka. McNulty je tu skôr za štatistu, odpadávajú veľké osobnosti, ktoré hrali hviezdy typu Idris Elba a rozpoznať, čo sa tu v skutočnosti deje, kto za koho kope a prečo, vyžaduje väčšiu dávku pozornosti a trpezlivosti. Čiže nič, čo by bolo vhodné pre dnešných teenagerov. Určite si vás ale získajú Carcetti a Prez, pokiaľ ste ich mali doposiaľ skôr za postavy neutrálne, tu sú za čistých sympaťákov, čo však neznamená, že sú jednorozmerní a nebodaj naivní.

Veľké finále rovná sa veľká katarzia? Ale kdeže, zabudnite a kto tento seriál videl alebo pozerá, tak presne bude rozumieť tomu, prečo sa vo finále deje to, čo sa v ňom deje. A prečo sa nič nekončí, len sa uzatvára ďalší bludný kruh udalostí. Príde zmena k lepšiemu? Možno, dotyční pre ňu urobili maximum, ale záruku nemá nikto.

Nuž najväčšími kladmi menej známej snímky sú dve veľké hviezdy v hlavných úlohách a krásne prímorské prostredie. Chápem, že tá feel good atmosféra môže mnohých očariť, ja som sa ale pri riedkej zápletke a dialógoch skôr nudil a sústredil sa na tú atmosféru. Čo rozhodne neplatí pre také Prázdniny v Ríme s dokonalými dialógmi. Úžasne vymyslená je ale žiadosť o ruku, Rock mimochodom pri ňom drží v rukách sliepku. Čo tí dvaja ale za problémy riešia, to by sa jeden fakt čudoval, najmä ak máte v živote vážnejšie problémy.

Jedna hviezda hneď hore za nostalgiu. Teda takto násilný film, ktorý som videl ako dvanásťročný, vám v tom veku na príjemných snoch nepridá, ale aj tak, ono sa to ťažko popisuje. Škoda, že Callahan sa zoznamuje s hlavnou obeťou až niekedy v polovici filmu, ale zase máme dosť možností sa zoznámiť s gangom, pri ktorom pôsobí pojem jednorozmerné postavy ako podrobná štúdia zložitej rozpoltenej mysle. Inak je to drsné ako tá správna Callahanovka a vôbec sa to nesnaží tváriť, že okrem klasického revenge je to aj moderný western... viď záverečný Clintov nástup na scénu.

Po tejto epizóde som si uvedomil veľmi závažnú vec. Nechcel by som byť starostom Baltimoru. Našťastie som sa to dozvedel včas, tesne pred tým, ako som podal prihlášku na kandidatúru.

Čaká nás zopár vtipných scén, ale tie tu nehrajú prím. Asi najlepšie je tu použitá paralela medzi vysokou politikou a riadením školy, čiže dve zložky, ktoré sú zdanlivo od seba ďaleko, ale opak je pravdou. K dokonalosti k tomu kontrastu mi osobne chýbal paralelný strih, ale to by zase zaváňalo doslovnosťou. No a rozhodne neodporúčam polievať policajtov v civile farbou, to bude mať ešte následky...

Blížime sa do finále štvrtej série a tak trochu mám pocit, že tento nádych by mohol byť kratší, respektíve, že by sa udalosti niektorých dielov dali vtesnať skrátka do menšieho počtu dielov, čoho subjektívnym dôkazom je pre mňa desina. Ale samozrejme sa ide pevne ďalej vo všetkých dejových líniách, rozhodne teda nejde o sklamanie, len také, tak trochu bezvýznamné konštatovanie subjektívneho dojmu. Záverečná hláška je síce čierno-humorne vtipná, ale jej zmysel je skrátka v tom, akú bezvýchodiskovosť celého tohto prostredia predstavuje.

Ťažko veriť tomu, že Prez dokáže niekoľko hodín denne učiť triedy, kde ho žiaci vôbec nepočúvajú. Pomaly sa tie vzťahy zlepšujú a decká ho začínajú mať možno aj radi, ale je jasné, že časom sa zase niečo zlomí a čaká nás nečakaná tragédia, čoho sme už boli svedkami. Carcetti trochu naráža na vlastné zelenáčstvo, ale možno skončí s prezidentkou mestskej rady nakoniec v posteli. Ale snáď nie, ako muž, ktorý by podviedol svoju ženu, by stratil moje sympatie.