Anderton

Pyšná princezná je o niečo slabšia, ako iné československé televízne vianočné klasiky Tri oriešky, Bol raz jeden kráľ a Cisárov pekár, čo v konečnom dôsledku znamená, že ju hodnotím solídnymi štyrmi hviezdami. Aj vďaka tejto rozprávke majú česi a slováci krajšie vianoce, ako napríklad nemci alebo rakúšania, pozrite si ich vianočný program, majú tam stále súčasné americké romantické komédie. Ja ale tie muzikálové vložky v českých rozprávkach vážne nemusím a oslava hodnôt bývalého režimu je v Pyšnej princeznej obzvlášť patrná. To je paradox, keď v komunizme, ktorý odmietal kresťanstvo, vzniklo toľko rozprávkových klasík najkrajších kresťanských sviatkov.

Tak pozrime sa, aj po revolúcii je možné natočiť bláznivú komédiu, ktorá môže zľudovieť, obsahuje obrovské množstvo nezabudnuteľných hlášok a nenatočí ju ani Vorlíček, ani Lipský. Na rozdiel od preceňovaného Tankového praporu sú Baroni skutočne vtipní a odkedy som ich videl, považujem Vetchého za sympaťáka č.1 v českom filme. Ono je to podľa knižnej predlohy? Takže doplním, že dokonalá adaptácia.

Lipský bol kráľom komédie, ale mňa jeden z jeho najslávnejších kúskov príliš nerozosmial. Nápad fajn, herci fajn, spracovanie fajn, ale ja od Lipského očakávam vždy iba dokonalosť. Mnohí tento film za dokonalý považujú, takže je vlastne všetko v poriadku a ja sa zmierim s tým, že nie vždy si divák s obľúbeným režisérom padnú do noty. No a ja som nikdy príliš nemusel pesničky v našich filmových klasikách.

Ak by som musel vybrať iba jednu crazy komédiu spomedzi tunajších klenotov a ponúknuť ju ako vzorku zahraničnému divákovi, boli by to Štyri vraždy. Najvtipnejšie, najoriginálnejšie, najbláznivejšie a asi aj najlegendárnejšie. Všetci, ktorí dávajú menej ako plný počet, by si zaslúžili zastreliť. Vrchol: Improvizovaná pieseň v bare, vzorka novej vlny z Michaga.

Tajomstvo mi pripadá, ako keby bolo spočiatku zamýšlané ako pokračovanie Adely. Výtvarná štylizácia, herci a Lipský. Tak nakoniec je to úplne iný film, ale kvalitatívne zaostáva iba minimálne. Vlastne nemám príliš čo vyčítať, len že je tu na mňa tej bizarnosti už trochu moc a nie je to až tak treskute vtipné a hláškoidné, ako iné klasiky našej komédie. Asi to ani nebolo zámerom tvorcov.

Na crazy komédie sme mali v Československu hneď dvoch machrov. Vorlíčka a Lipského. Obidvaja boli geniálni. Mali občas slabšie chvíľky, ale medzi tie určite nepatrí Jáchyme, hoď ho do stroje!. Mne táto komédia pripadá vtipnejšia, ako hocičo s Funésom. Z toho mi vychádza, že zlaté časy našej komédie boli ešte hodnotnejšie, ako tie francúzske. Kultová hláška v každej scéne, čo by sme chceli ešte viac....

Ono je to skôr za štyri, ale koľko máme v našom slovenskom filmovom archíve podobne silných filmov? Tento film som videl niekoľkokrát v 90tych rokoch v televízii, pretože bol nimi dosť obľúbený. Odvtedy som ho v normálnom čase nezaregistroval. Nevážime si snáď naše kultúrne poklady? Vlastne kedy to vysielať, keď reality show strieda reality show. Hrubešová to mala na placi asi ťažké, zrejme ju všetci balili. Takže videné po zhruba 15tich rokoch, mnohé scény akoby videné prednedávnom. Takže pokiaľ Jakubiskovu symboliku správne chápem, človek=jablko na strome (tých záberov je tu viacero), ktoré nemôže odpadnúť, ale pokiaľ na strome sedíme, čiže nevisíme, je nám dobre:). Prečo sa ale Pepe nevyspal s Jakubiskovou manželkou, to sa symbolicky ospravedlniť nedá, to musel byť osud, respektíve zlovôľa scenáristu. No a že ukradnuté zlato prináša iba záhubu, to už vieme zo starých westernov.

Josef Abrhám je pán herec nie preto, že by bol sympatický a na verejnosti vystupoval ako cool chlapík typu Georga Clooneyho, ale preto, že dokáže byť vo svojich úlohách rovnako sympatický, ako odpudivý. Vo Vrchní, prchni! je obojím. Jeden z vrcholov československej komédie s "presahom". A dosť výrazným, aktuálnym v každej dobe. Najvtipnejšia scéna nie je tá so stieračmi, ale pred dverami Šafránkovej....veď viete...:)

Bez charizmatického "voiceoveru" Jana Wericha by to bolo síce polovičné, ale keďže tu je, nemá zmysel sa nad tým zamýšlať. Stvorenie sveta podľa svetových náboženstiev je tak smiešne, že si o takéto vtipné spracovanie priam tisícročia hovorilo. A možno to aj bolo presne takto, kto vie:) A možno je Jan Werich boh:)

Vorlíček natočil najkrajšiu československú rozprávku. To je bez debaty. Keď niekto tvrdí opak, alebo má pocit, že sú aj lepšie, tak nech sa na mňa nehnevá, ale chce byť iba zaujímavý. Jasné, že Oriešky sú maximálne nereálne, jasné, že princ sa nezaľúbi na prvý pohľad, jasné, že popoluška by si ho tiež po pár prehovorených spoločných vetách nechcela hneď zobrať za manžela. Ale koho tieto, pre rozprávky nepodstatné záležitosti, zaujímajú?