Anderton

Pokiaľ by som bol zvedavý na nejaký dokument v 3D, tak voľba by bola jasná. Plná 6 ponúka (takmer) POV zábery pri jazde na plnú 6 a je to rozhodne zábavnejšie, ako v nedeľu sledovať v telke nudnú formulu. Nejde o klasický životopis, dokonca ani o klasický portrét, ide skôr o dva konkrétne preteky, jeden na ostrove Man a ten ďalší v USA. Len som trochu nerozumel tej disproporcii, asi sa cíti Kamil lepšie na ostrovoch. Ale dočkáme sa aj súkromia, Kamil zvláda tri dcéry, prácu v korporáte a preteky po celom svete, klobúk dole.

Prehľadne a zrozumiteľne nakrútený dokument o jednom z našich síce najangažovanejších, ale v širokej verejnosti nie až tak známych tvorcov. Sledujeme chronologický prierez kariéry, čo znamená dokumenty, potom hrané filmy a nakoniec dokumenty v súvislosti s ich umeleckým napojením na dobové udalosti a situáciu v spoločnosti. O udalostiach od druhej svetovej vojny po dnes toho vieme dosť, je ale otázne, nakoľko toho vie dnešná mládež, pre ktorú môže byť tento dokument ukážkou toho, ako umením bojovať proti systému. Najviac film boduje v momentoch, kedy Trančík vysvetľuje metafory vo svojich filmoch. Je to krátke, určené pre televíziu, čiže sa nedá nešpekulovať nad tým, že ako celovečerný kinofilm by sme mohli ísť viac do hĺbky.

Eleanor sa dostáva do konfrontácie so zdanlivo dokonalou Tahani a ako všetci dobre vieme, podobní ľudia dokážu extrémne liezť na nervy a my nevieme, či je to tým, že im závidíme, alebo sú skrátka neznesiteľní. Epizóda to bola skôr priemerná, fóriky sú uchádzajúce, ale oproti prvým dvom epizódam je to skrátka slabšie.

Ani si nevšimnete a z postavy, ktorú spočiatku nenávidíte, sa stáva, vzhľadom na antagonistu, hrdinka, ktorej držíme palce v ceste za jej cieľom. Tento podvratný spôsob rozprávania dáva na známosť, ako podľa tvorcov vnímame dnešný svet a onen spomínaný americký sen, ktorý je vlastne snom každého človeka v západnom, východnom, severnom aj južnom svete. Nakoniec prehodnocujeme úplne všetko spomínané, aby film skončil presne tak, ako aj skončiť mal. Priebeh udalostí síce nepôsobí príliš dôveryhodne, ale onen nastavený satirický nadhľad tento prístup bez problémov ospravedlňuje. Po Gone Girl asi najlepšia Rosamundina úloha.

Bruckner síce režíruje s istotou, ale atmosféra a feeling osemdesiatkového originálu a minimálne jedného vydareného sequelu sa neopakuje. V maskách problém nie je, dokonca ani v scenári. Problém je proste v mladých hercoch, ktorí sú tak nesympatickí, že čakať na ich smrť je neznesiteľné ako reťaz v koži. Pinhead síce nastupuje až v druhej polovici, ale má dostatok priestoru sa predviesť. Cenobiti pôsobia ako by sem prišli z filmu Guilerma Del Tora, osobne by som im ale doprial vyriadiť sa v lepších lokáciách, než v minimálne využitej rodinnej pevnosti. Záverečná scéna potešila, rovnako ako aj finálne stvárnenie audiencie. Možno išlo producentom viac o lovenie nových fanúšikov medzi teenagermi, než uspokojenie starších fans a toto sedenie na dvoch stoličkách mi prišlo nie príliš šťastné.

Oproti pre mňa takmer dokonalým prvým dvom častiam cítim ústup z pozícií do béčkovejších vôd. V tom má ale čo robiť skôr zub času, v 1992 by mi asi masaker v podniku alebo zbytočne akčné (pred)finále nerobili problémy. Každopádne práve podobné veci ma pri prvých dieloch vôbec netrápili, keďže pôsobili komornejšie a atmosféricky hutnejšie. Inak stále veľmi solídne pokračovanie, ktorému škodí snaha o to priniesť niečo väčšie a bombastičkejšie, pretože Hellraiser má byť najmä nepríjemný, čo najtemnejší a bez náznakov akéhokoľvek nechceného humoru.

Van Goghov život bol jeden veľký boj samým so sebou, s najbližším okolím, so spoločnosťou a s Bohom. Schnabel sa snaží spoločne s kameramanom ukázať jeho život divákom takpovediac umelcovými očami, čomu zodpovedá aj akoby nesústredená kamera a aj samotný dej. Všetko je však na svojom mieste presne tak, ako má byť. Dokonca aj tá účasť bondovských záporákov je chronologicky správna. Vincent sa už síce nikdy nedozvedel, že brána večnosti sa mu otvorila a pozná ho celý svet, ale určite to niekde v hĺbke duše vedel.

Ako človek a divák, ktorý tento seriál neprežíva a nie je preňho zmyslom života dostať od neho presne to, čo očakáva, tak som si užil aj túto asi najpomalšiu epizódu celého seriálu. Prechádzky po spustošenej krajine po výbuchu sopky a zrod Mordoru ma bavil. Samozrejme chápem, že niektoré dialógy a preslovy sú dosť mimo chápania, Elrond napríklad tvrdí, že vždy dodrží slovo, čím popiera svoje chovanie z predchádzajúceho deja. Ale zábery z Morie a spomínaného Mordoru ma dokázali zabaviť po celú stopáž.

Jednoduchá metafora o našom temnejšom ja, čítajúc otvorenú sexualitu, podaná klasickým trashovým osemdesiatkovým štýlom. A presne tak to majú fanúšikovia radi. V podstate sa pohybujeme iba v dvoch prostrediach, čo je trochu škoda, film pôsobí až príliš komorne. Ale vyzerá to trikovo presne tak, ako by ste od lovercraftovskej adaptácie v tomto období, ktoré látke nesmierne sedí, očakávali. Zaujímalo by ma, ako a či doboví diváci porovnávali From Beyond a Muchu. Kvalitatívne na úrovni Necronomicon. 70%

Jeden z najambicióznejších mainstreamových filmov posledných rokov, ktorý je mainstreamový snáď len v prvej hodine, dokým nenavštívi Damon nečakanú časť nového sveta. Osobne ma ale práve prvá sci-fi hodina bavila viac, ako satira bola vynikajúca a vôbec nevadilo, že presne vieme, čo Payne kritizuje a zároveň z čoho si aj robí srandu. V druhej polovici som mal problém skôr s celkovou zmenou atmosféry a rozuzlenie je už ako z nórskeho filmu nakrúcaného nejakým miestnym fanúšikom dadaizmu. Čo nie je nutne výčitka, možno dokonca aj odporúčanie. Len osobne by mi film asi viac sadol ako celok, ak by si udržal konzistentne feeling a atmosféru prvej sci-fi hodiny.