Anderton

Tak a máme tu už naplno vyšetrovanie, kde vo veľkom vystupujú obe verzie postáv z oboch vesmírov. Repsektíve Olívia, ktorá vo svojej alternatívnej verzii nahodí parochňu a potom sa v tom vyznajte. Ale aj ústredný antagonista epizódy sa stretáva so samým sebou a zapletený je do veci aj jeho otec. S týmito epizódnymi postavami by som pokojne pokračoval aj ďalej.

K obsahu tu uvedenému asi ani netreba nič pridávať, skrátka ak si chcete užiť cynické a vtipné komentáre pánov Lasicu a Satinského k výtvarným dielam, tu konkrétne z výstavy streleckých terčov, tak sa toho dočkáte zrejme len v tomto Štefankovičovom dokumentárnom filmíku.

Hanákov krátky dokument o výtvarných dielach namaľovaných pacientami trpiacimi schizofréniou zaujme najmä tým, že obrazy sú síce značne depresívne, ale na druhú stranu mnohé z nich vyzerajú ako veľmi premyslené diela profesionálnych umelcov. Niekoho môže sklamať, že sa venujeme len obrazom a na kamere nevystupujú aj konkrétni autori.

O maliarovi Martinovi Jonášovi som nikdy nepočul, ale jeho kresby aj tak pôsobia familiárne. Výjavy z roľníckeho a dedinského života pri práci sú veľmi štylizované, pôsobia vtipne, napriek tomu z nich cítiť autenticitu. Jonášove postavy majú obrovské ruky a nohy a neforemné telá, modrú oblohu uňho neskôr strieda červená.

Rezbárske umenie je určite veľmi namáhavou a detailnou prácou, čo dokazuje aj Slivkov vydarený a zábavný dokumentárny film. Majstri svojho remesla predvádzajú, ako sa pracuje v malých, väčších a aj najväčších mierkach a je to radosť sledovať. Vyvrcholením filmu, aj práce protagonistov, je výstava v exteriéri. Zaujme fakt, že väčšina z nich pracuje bez rozkreslených plánov, všetko majú v hlave, ale výsledky sú profesionálne.

Umenie maľovania kraslíc nepatria zrovna medzi moje najobľúbenejšie umelecké činnosti, ani čo sa týka sledovania ich výroby. Dokument je ale bez slov, skôr poetický, preto je tak krátka stopáž maximálne ideálna. Milovníci Veľkej noci z neho budú mať určite väčšiu radosť.

Dokumentárny film poplatný svojej dobe. Takže buď to vzdáte, alebo sa s umením zobrazujúcim radosť zo socializmu zmierite a budete Umenie vzdoru chápať ako produkt svojej doby. Môžete si ho potom slušne užiť proste ako dokument o umení a basta. 15 minút nie je tak veľa a každý "zberateľ" socialistického slovenského dokumentu si odškrtne ďalšiu chýbajúcu položku do zoznamu.

Finále tretej série určilo, ako bude vyzerať úvod tej nadchádzajúcej. A je to slušný mindfuck, i keď zatiaľ prehľadný. Nový príbeh s biologickými meňavcami ma príliš neupútal, je to v podstate len to isté čo naposledy, ale tu ide asi aj o to, ako si na nových obyvateľov "nášho" sveta zvyknúť a dať im šancu. Bishop senior začína vidieť záblesky Petera, čo nie je nič extra objavné, ale platí zase len to, že treba tomu dať čas.

Tretia séria je ešte lepšia než tá predchádzajúca a tá bola, myslím si, už o dosť lepšia než úvodná. Akým smerom sa bude vyvíjať tá štvrtá, je dané prekvapivými zvratmi na konci tejto sezóny a som zvedavý, koľko prekvapení prichystá. V "trojke" funguje v podstate úplne všetko, samozrejme ide o to, či sa vám takýto typ príbehu/príbehov páči. Ak boli pre vás prvé dve sezóny priemerné, bude aj táto. Makropríbeh tu prevládal nad jednotlivými epizódnymi príbehmi, prípadne sme tu našli veľa paralel medzi mikro-makropríbehom, čo je dôkazom toho, že tvorcovia majú rozprávanie pevne pod kontrolou.

Tak do akého smeru pôjdeme vo finále, to by som vopred asi nikdy nebol schopný odhadnúť. Ale s tým, ako sa vám finále trojky bude ukladať v hlave, tak zistíte, že je to možno najlepšia cesta práve preto, aby sme prestali riešiť v podstate stále to isté dokola. Čiže nám tu nastupuje cestovanie v čase, červími dierami sa tak dá cestovať ako medzi svetmi, tak aj do iného času vo vlastnom vesmíre. No a čo bude s Peterom, to sa budete chcieť dozvedieť samozrejme okamžite.