Anderton

Treba sa hneď zmieriť s tým, že sympatickú postavu v tomto kvázi originálnom nízkorozpočtovom hororíku len tak nenájdete, vlastne ju nenájdete vôbec. Mládež chce len fuckovať a súložiť, čo je síce to isté, ale v tom prvom prípade hovorím skôr o ich spôsobe hovorovej komunikácie. Pointou prekvapí druhá poviedka, určitý strach naženú posledné dve, ale skutočne nejde o ten typ horou, po ktorom by ste sa báli prejsť cez chodbu na WC. Príbehy spája téma podrazov na kamarátoch/partneroch a ukazovanie ženských pŕs na kameru. Či ide o ambiciózne dielo poukazujúce na povrchnosť mládeže (rozumej až do tridsiatky, aj tak tu všetci žijú ako teenageri), je dosť diskutabilné, ale aspoň V/H/S ponúka nejaký ten vlastný pohľad na vec a má aj svoju tvár.

Reminiscencia chce byť najcool neonoir od Minority Report, ale tá snaha je bohužiaľ kontraproduktívna. Viaceré veci fungujú, mnohé zase vôbec nie, našťastie je aspoň príbeh prehľadný a osobne ma odkrývanie všetkých tajomstiev celkom bavilo. V žiadnom momente ale ani jeden zvrat nešokoval, skutočne dobrých nápadov zrátame na prstoch jednej ruky, geniálny je len jeden. Ide čiastočne, ale vážne len čiastočne o variáciu na Chinatown, plus nechýba množstvo nolanovských prvkov a pochopiteľne aj herci z Westworldu. A pri sledovaní vás napadnú desiatky filmov, čo ale môžeme chápať ako jeden z kladov, ak budeme veľmi chcieť.

Vtipný a zároveň aj riadne brutálny explicitný sci-fi horor, v ktorom je jasné, čo sa deje, ale nie je jasné, prečo sa to deje a kto to tak zariadil. Ono je pomerne zrejmé, čo sa kritizuje a divák má asi za cieľ dospieť k poznaniu, že vlastne sleduje iba expresívnejšie podaný obrázok stavu súčasnej spoločnosti. Rozprávanie je ozvláštnené puzzle systémom troch poviedok, kde sa nám všetko pekne zapletie a následne rozpletie. Napriek všetkým kladom nejde o až tak výraznú záležitosť ako sa na prvý pohľad zdá.

Škoda, že hneď od úvodných scén je zrejmé, o čo Brucknerovi ide a čoho bude ústredné monštrum metaforou. Tie prelínajúce sa zábery spomienok a reality v lese sa opakujú tak často, že to pochopí aj najväčší ignorant. Ale nakrútené je to skvostne, ako tento typ záberov, tak aj snímanie lesa, prípadne pohyb monštra medzi stromami. Štvorica Britov zisťuje, čo sú švédske lesy a ich obyvateľstvo zač a po Midsommare asi málokto bude mať chuť ísť sem stráviť dovolenku. Alebo práve naopak, čísla miestneho turizmu za posledné roky som nesledoval.

Horor ako napísaný na telo Rebecce Hall. Scenár nám postupne rozhadzuje po dlážke rôzne črepiny, ktoré sa na konci príbehu postupne zložia v desivý celok a je rozhodne fajn, že až do samotného finále nedokážete predpovedať, ako to celé do seba zapadne. Horšie je to už s logikou, ktorú asi riešiť netreba, ale predsa len... žena je krátko po manželovej smrti o niečo viac pri zmysloch než by sa dialo v realite, viď návšteva krčmy s kamarátmi, ono ostať v dome, kde očividne nie je niečo s kostolným poriadkom, to chce pevné nervy, pričom Hallina postava ako vyrovnaná osobnosť už od začiatku nepôsobí. No a po tom, čo všetko do seba zaklapne, tak vlastne neviete, čo si o manželíkovi myslieť, na jednu stranu... a zase na tú druhú... no to si musí každý prebrať sám. 70%

O komédiu samozrejme nejde, skôr by som povedal, že len vážna téma nie je prerozprávaná v príliš vážnom móde a film je tak prístupnejší širšiemu publiku. Niekde pod vzťahovými problémami relatívne mladého páru cítime kritiku rýchleho fungovania (nielen) kórejskej spoločnosti, kde je na prvom mieste predovšetkým práca. Nikoho nezaujíma, že robíte stále nadčasy a nikoho nezaujíma, koľko času stráviš cestovaním. Ono ide aj o základnú príčinu vzťahovej krízy, pričom by možno k nej došlo aj za iných okolností. Pointa je prekvapivá, ale priamo nešokuje, našťastie iba málokto príde na to, akým spôsobom sa tvorcovia s nami celý čas zahrávali.

Hlavná postava je už taký mestský typ, že si nevie ani postaviť stan, ktorý kúpil v nákupnom centre. V tejto odcudzenosti človeka a prírody tkvie aj celá myšlienka filmu. Tá je však podaná veľmi mysteriózne, psychedelicky až sebastredne a nemusí v tomto balení zaujať každého. Skôr menšinu. Ono miešať vedu so starými mytológiami býva častokrát nešťastné, osobne by som sa viac stotožnil iba s tým, ak by ten prírodný vzorec bol proste iba výsledkom vedeckých pokusov a nemuseli sa pri tom čítať bubácke zožltnuté knihy. Neodporúčam ľuďom, ktorí majú problémy s nohami, ja mám s pätami a In the Earth mi na psychickej pohode v tomto smere zrovna nepridal.

Nedá sa povedať, že nápad by zrovna prekypoval originalitou, paradoxne (a našťastie) ale pri sledovaní pocit niečoho nového mať budete. Dôvodom je až extrémna klaustrofóbia prostredia, tam, kde si väzni v Kocke mohli vyskakovať, tam naša hrdinka nemôže ani pohnúť hlavou. Len sa treba vopred nastaviť do pozície, kedy si nebudete seba predstavovať na jej mieste. Slušný napinák, ktorý ponúka zaujímavú, i keď asi trochu nedotiahnutú pointu. Každopádne ma oslovila viac, ako keby to celé vyšumelo do prázdna, rozumej do očakávania ďalšieho dielu, kde by sa akože všetko (možno) vysvetlilo.

Toto je presne námet, ktorý by som chcel vidieť v hranej podobe, čím môžem naštvať mnohých verných priaznivcov anime. Postavy ma príliš nezaujali, príbeh síce áno, ale nedokázal som sa do neho naplno ponoriť. Cítil som sa asi ako keď si chcem užiť super sen, ale stále sa z neho prebúdzam, potom znova zaspím, začnem sniť, ale prebudím sa opäť a už ma ani ten sen poriadne nebaví. Pri prvom pokuse film vidieť som dokonca zaspal, ale to bolo spôsobené skutočnou únavou. Záver je výborný, ale takéto monumentálne finále malo trvať dlhšie, než len tých sotva pár minút.

Dvojka je ešte depresívnejšia a bezvýchodiskovejšia než prvá časť. Toto nie je rozhodne horor pre teenagerov, ale v jadre sociálna dráma a správa o stave americkej postvojnovej (Irak) a postkrízovej (súčasný Detroit) spoločnosti a hodnotiť ho podľa toho, ako sa budete pri ňom báť, je nepochopenie celej záležitosti. Lang je síce pri sile, zároveň už ale pôsobí ako starý, zničený človek plný neprekonateľnej bolesti a presne tak to bolo aj zamýšľané. Nie som možno príliš stotožnený so zásadným zvratom, ktorý delí film na dve časti, skrátka mám skôr dojem, že otec by dal prednosť úplne inému riešeniu. Tak preto "iba" 8/10.