Flego

Bessonovská jazda naplno začína príchodom Travoltu do Paríža. Jeho krédo "dva razy strielaj, raz pozeraj" sprvu vyzerá ako riadne šialenstvo, ale z pochopiteľných príčin je tentokrát scenárista na jeho strane. Coolový imidž ( holá hlava, briadka a kožená bunda ) s bruškom, ktoré je umne skryté pomocou strihu hlavne pri naháňačke po strechách, je vo veľkom kontraste so slušáckym asistentom pracujúcim na veľvyslanectve. Podarená dvojica sa napokon rozohrá a ponúkne akčnú šachovú partiu. Pozastavovať sa obzvlášť nad logikou vecí v tomto filme zrejme nemá význam, hoci som mal tentokrát pocit, že sa toľko netlačí na pílu. Akčné dávky sú podávané rovnomerne, takže príbeh plynie rýchlo a bez nudných pasáží. Je to slušná, nikoho neurážajúca oddychovka. Tunajšie druhé hodnotenie.

Tento film bolí. Je to neskutočne pôsobivo natočený depresívny film. Či už v zobrazení väzenskej brutality alebo následných dôsledkoch rozhodnutia mladého muža držať hladovku, ale i v spôsobe natočenia. Steve McQueen je silný v sugescii a detailoch a minimom dialógov ( je tu len jeden dlhý rozhovor väzňa s kňazom ) dáva do popredia obrazové prostriedky. Páči sa mi, že sa nestavia do pozície sudcu, len nám približuje osud muža, ktorý si zvolil svoju cestu.

Pri tomto filme je dôležité pochopiť zámer. Považovať ho za čisté blaxploitation z polovice 70-tych rokov je chybné. Hoci Čierny Dynamit má všetky znaky subžánru ( černošskí hlavní predstavitelia s guľatými afro-účesmi, ktorí si s obľubou nadávajú do negrov, bieli gauneri alebo policajti, všadeprítomné prostitútky, drogy, bitky, funky hudba, hlášky ), je to predovšetkým pocta týmto filmom. Trochu komédia, trochu paródia, určite je to akčný nárez ako sa patrí s množstvom hlášok, rôznych bitiek a úmyselne patetických prejavov. Slušná zábava.

V časoch vzniku filmu si žiadalo pozdvihnúť morálku národa a podarilo sa to týmto muzikálom. Mal ohromný úspech aj vďaka bezprostrednému hereckému výkonu Jamesa Cagneyho v netradičnej úlohe kabaretiéra Georgea M. Cohana. Nie je to muzikál na aký sme zvyknutí, poväčšinou sa všetky hudobné čísla odohrávajú na javisku pred obecenstvom. Film je však hlavne o inom. Je o úžasnej rodinnej súdržnosti a sebavedomí jednotlivca, ktorý ak chce, dokáže sa vypracovať na jednotku vo svojom obore. Ale aj o národnej hrdosti a vlastenectve, ktorá srší z príbehu každým centimetrom. Všetky tieto ingrediencie sú dobre namiešané do príjemného koktailu skvelej hudby a pozitívnej nálady.

Predpokladám, že väčšina divákov bude očakávať niečo iné, čo im napokon Scorsese ponúkne. A je to dobrá správa. Prekliaty ostrov je ozaj prekliatym, ťažká hudba bude až fyzicky bolestná a fantasmagorické predstavy hlavného hrdinu nás budú prenasledovať aj po skončení filmu. Mám rád Scorseseho filmy, sú nabité nápadmi a úžasne sa na ne pozerá. Tento film k nim patrí.

Absolútne nenáročná komédia pre celú rodinu na nedeľné popoludnie. Predpokladám, že malé deti si budú užívať, no a dospelí ocenia pridanú hodnotu Travolta-Williams.

Hercules, hrdina gréckej mytológie, zachráni sporo odetú krásnu Iole a tým sa spustí veľké dobrodružstvo. Steve Reeves sa preslávil postavou siláka a poloboha Hercula a získal slávu. V tých časoch boli veľmi populárne historické a pseudohistorické príbehy, boli to tzv. sandálové filmy. Mnohé nestoja za nič, ale tento spĺňa kritéria priemeru.

Nápadité, vtipné, poučné, rýchle, milé.

Rozprávka pre všetky vekové kategórie, určite si však z nej zoberú viac dospelí. Som trochu prekvapený tunajším vysokým hodnotením. Odhliadnúc od vynikajúcej hudby a niekoľkých nápadov je príbeh v podstate jednoduchý, prostý a... priemerný.

Režisér ( Daniel Day-Lewis ) nemá pripravený scenár k očakávanému filmu. Chýba mu inšpirácia. Aj jeho život je bez inšpirácie, klame, podvádza, schováva sa do svojej ulity a je večne zaneprázdnený vymýšľaním vlastného života. Tento netradičný muzikál je koncipovaný do dvoch rovín : jedna rozpráva príbeh spomínaného režiséra tesne pred natáčaním a druhá sú muzikálové čísla jednotlivých žien z jeho života. V tomto nevidím zásadný problém. Čo mi tu chýbalo je poetika talianskeho prostredia, felliniovský spôsob práce z menšími postavami, ktoré dotvárajú želaný kolorit. Predpokladám, že taliansky režisér v talianskej produkcii by to dokázal.