TomX2

Námet síce nie je originálny, avšak dá sa z neho vymyslieť kopec zábavných nápadov. Tentokrát sa však nedostal do dobrých rúk a tvorcovia tohto počinu spravili zle snáď všetko, čoho sa dotkli. Brightburn nielenže postráda akúsi nápaditosť či originálnosť, ale všetko, čo sa k originalite aspoň trochu blíži je inšpirované, resp. prebraté z iných filmov. Naviac scenár nie je zrovna najinteligentnejší, herci nič moc, efekty a triky sú na smiech (v zlom zmysle) a chýba tu atmosféra. Na odpad to síce nie je a sem tam, raz za nejaký čas sa tu nájde aj fajn moment, takže jedna hviezda je jasná, avšak dve hviezdy by už boli z mojej stráne neúprimné a mám pocit, že by som nimi film nadhodnotil. Brightburn skrátka mal nárok byť aspoň priemerný, avšak potenciál ostal absolútne nevyužitý, kvôli čomu film nie je ani podpriemerný. Čistá jedna hviezda. P.S: Obávam sa, že keď Brightburn zatiaľ zapadá do piatich najlepších tohtoročných hororov a na prvom mieste je Pet Sematary, ktorému som dal len o bod viac, tak že budú tohtoročné horory (už je za nami polovica roku) ešte horšie, ako tie z roku 2018. Čo je dosť smutné.

Solídna rape&revenge paródia s nápaditými momentmi, slušnou hudbou a fungujúcimi vtipmi. Čierny humor je slušný, satira dobrá a aj keď film miestami pôsobí veľmi amatérsky a herci sem tam prehrávajú, myslím, že to malo byť účelom. Pobavilo, prekvapivo.

Prvé cca 4 diely sa mi až tak nepáčili, avšak postupom času som si seriál obľúbil a to aj napriek tomu, že je z neho výrazne cítiť ženský rukopis a naivnosť. Môžu za to veľmi ľudsky napísané charaktery, dialógy, postoje, filozofia a situácie, ktoré sú ako opísané z vášho života. Vďaka tomu môžem o seriáli povedať, že je veľmi vzácny najmä kvôli realistickosti, ktorú v takomto meradlu nemožno vo filmoch vidieť často. Medzi pozitíva môžem zaradiť aj kontrast medzi vtipnými a vážnymi scénami, a taktiež aj to, že doslova každý diel má minimálne jednú veľmi silnú a plnohodnotnú scénu. Za veľké plus považujem aj soundtrack, ktorý perfektne ladí s určitými momentmi alebo monológmi postáv. Akurát animácia mi miestami (najmä pri humorných momentoch) nesadla, ale neprekážala mi a uznal som, že je k seriálu úplne vhodná. Solídne štyri hviezdy.

3. epizóda - DROP | Dopozeral som prvú štvrtinu a nemám chuť ani motiváciu ďalej pokračovať v sledovaní. Ak by seriál obsahoval hoc len jednu vec, ktorá by ma dokázala zaujať, bola originálna alebo aspoň dobrá, pravdepodobne by som tomu ešte dal šancu a pozrel si nejaký diel-dva. Nie je tu však nič, kvôli čomu by som sa na seriál mal pozerať ďalej. Jedna štvrtina (tri diely z dvanástich) je naviac dosť dlhá doba na to, aby mňa ako diváka seriál dokázal presvedčiť, že má cenu sa na neho pozerať. Je tu akurát neoriginálny príbeh, ktorý sa za tri diely nikam neposunul; nezaujímavé a otravné charaktery postáv, ktoré sa snažia napodobniť rôzne stereotypy postáv; štandardnú animáciu, ktorá je podpriemerná a naviac sa mi absolútne nepáči; trápne dialógy, nefungujúce vzťahy medzi postavami a množstvo ďalších vecí, ktoré mi akurát kazia už tak skazený dojem z pozerania. V Riddle Story of Devil je len jediná vec, ktorú môžem oceniť - jedna celkom pekná pesnička. Avšak je jedna pesnička, ktorá vyznie raz za jeden a pol epizódy dobrým dôvodom aby som v tom pokračoval? A to naviac v prípade, keď mimo nej a ešte jednej skladby je aj ten soundtrack prinajlepšom priemerný? Prvé tri diely som ochotne dopozeral, avšak po prečítaní niekoľkých komentárov som zistil, že ďalším dielom by som si akurát ublížil a nie je tu žiadny zmysel seriál vôbec dopozerať. Jedná sa tak o historicky prvé anime, ktoré som zaradil do položky drop, číže som s pozeraním skončil a už sa k nemu neplánujem vrátiť (za čo som vcelku rád).

V sedemdesiatych rokoch 20. storočia malo pôvodne štúdio Ghibli v pláne produkovať animovaný seriál, ktorý mal byť adaptáciou o dekádu staršej mangy. Seriál však doposiaľ nebol vydaný a jediné, čo bolo z projektu zanechané je tento sotva päť minút dlhý pilotný diel. Menšou zaujímavosťou je, že sa jedná o oficiálne prvý výtvor režiséra zvaného Hayao Miyazaki, ktorý sa po tomto projekte spolu s Takahatou podieľal na réžii niekoľkých dielov k seriáli Lupin III a koncom sedemdesiatych rokov vydal jeho prvý celovečerný film. Každopádne by ma veľmi zaujímalo, ako by vyzeral seriál Yuki no taiyō, keby sa oficiálne vydával. Musím uznať, že tento počin celkom pobavil, aj keď sa o perfektnej práci hovoriť nedá.

Úvodný vstup do nového SAO sveta nebol úplne zlý a dokonca som očakával, že v určitých veciach Alicization prekoná predchádzajúce série. Všetky moje očakávania sa však vytratili zhruba od cca šiesteho dielu, kedy tvorcovia začali zanedbávať príbeh a od dielu č.7 sa postupne zabúdalo na nejaké pravidla, ktoré mal seriál doposiaľ ustanovené a najmä v posledných zhruba piatich dieloch sa ukázalo, že to je celé ešte viac posplietané ako v predošlých seriáloch. Na celom Alicization mi najviac prekážal fakt, že sa jedná o čistokrvný rozprávkový príbeh, no zároveň sa to celé snaží tváriť "dospelo" len preto, že sa tvorcom zachce do seriálu pridať nejakú tú krv alebo nahotu. Prišlo mi naozaj smiešne, že detské postavy (ktorí sú naviac niečo ako rytieri, hah) spolu vedú detinské dialógy a popritom sa tvorcovia snažia "šokovať" useknutou rukou či nohou. Postavy popritom dokonca majú krásne účesy, mašličky na vlasoch a neviem čo ešte. To všetko naviac ani nemá žiadny zmysel, čo považujem ako facku rozumnejšiemu divákovi. Nechcem však len hádzať kritiku za kritikou na to, aký je celý tento výplod zženštilý a trápny, tak spomeniem ešte pár pozitív, kvôli ktorým som zhruba do devätnásteho uvažoval nad hodnotením dvoch hviezd. Ak si od toho odčítam character design, mohol by som s pokojným svedomím povedať, že sa mi páčila animácia. Tá síce občas pôsobí nedbanlivo, no ak sa zameriam grafické vykreslenie sveta, prácu s tieňmi alebo sfarbenie objektov, nemám sa na čo sťažovať. Ďalšia vec, ktorá sa mi páčila je hudba. Teda len v prípade, keď si ju pustím osamotene. V seriáli totiž často hrá v absolútne nehodných situáciách. Ďalšia vec, ktorá síce nie je úplne pozitívna, no o trošku zlepšuje reputáciu/priemer tomuto seriálu je začiatok - teda cca prvých päť dielov. Tie sú síce podpriemerné, no pri nich som ešte mal ako takú chuť pokračovať v pozeraní, za čo môže príbeh, ktorý bol ešte vcelku fajn. Viacmenej bez problémov som sa na seriál zvládol pozerať asi do nejakého desiateho dielu, od ktorého som sa musel nútiť seriál vôbec dopozerať. Technická stránka tohto seriálu ujde, no o obsahu je škoda hovoriť (a to som tu ani nespomínal žiadne klišé, ktoré tu sú doslova v každom momente), čo platí najmä pre diely 21-24, ktoré sú odpadové. Silná jedna hviezda.

Cool Kids Don't Cry mohol byť naozaj kvalitný a sympatický film. Nároky na to určite má, splňuje na to väčšinu kritérií a aj keď je samotná téma otrepaná, tu je vo fajn prevedení. Bohužiaľ nehodnotím to, čo by mohlo byť, ale to, čo je, a preto tento titul považujem za podpriemerný. Vyskytuje sa tu množstvo trápnych a gýčovitých momentov, jedno klišé strieda druhé a celé je to natočené štýlom, ktorý poteší najmä cieľovú skupinu - číže deti. To, pre koho je film určený sa odráža aj na dialógy a scenár, ktorý pôsobí až príliš umelo, nerealisticky a skrátka rozprávkovo (ukážte mi hoc len jedinú nemocnicu, ktorá je v niečom podobná a ktorá má naviac takýto skvelý personál). Práve spomínané klišé, jednoduchosť a naivita zrážajú tento inak vynikajúci film dolu. Takto film stratil asi dva zo štyroch bodov - zvyšné dva body sú za technickú stránku a emócie. Herecké obsadenie je fajn (hlavnej herečke som síce tú leukémiu neveril a otravovala ma, no neznamená to, že je zlá), hudba, kamera, strih takisto. Naviac tu sú asi tri pekné momenty (najlepší mi prišiel už spomínaný moment s doktorom Fúzikom pár minút pred koncom), fajn atmosféra a pozerá sa na to veľmi príjemne. Nemám problém film doporučiť deťom do štrnásť rokov, avšak ja film hodnotím len dvoma hviezdami, pričom to mohlo byť omnoho lepšie.

Aj keď si to veľké množstvo diel zaslúži, nerád hodnotím zlé filmové tituly tým najnižším možným hodnotením, keď si ich akýmsi spôsobom užívam alebo sa v nich vyskytujú nejaké lepšie momenty. V tomto prípade je dobrá animácia a veľmi sa mi páčila hudba, kvôli ktorej som si toto dvojdielne OVA špeciálne užíval (čo u tohto žánrového odvetvia a tematiky nebýva zvykom) aj napriek tomu, že zvyšok si nezaslúži ani tú jednu hviezdu. Moje hodnotenie je teda cca 0.5* a nebyť hudobného podkladu, finálne by som to nehodnotil ničím iným ako odpadom.

Nadšenie z filmu bohužiaľ nezdieľam, naopak som vcelku sklamaný. Súboje (ktoré sa mimochodom dostavia až niekedy pred poslednou tretinou) pre mňa boli dosť nezáživné a dokonca tá zvyšná časť na úrovni doplnkových epizód ma bavila viac. Akurát neviem či to pripísať k stránkam pozitívnym alebo negatívnym, keďže myslím, že súboje by mali mať väčšiu váhu. Za veľa nestojí ani animácia, keďže tá je úplne totožná tej zo seriálu (ktorú považujem nanajvýš za priemernú). Naviac som sa nudil a dokonca aj pri pozeraní zaspal, kvôli čomu som sa ďalší deň namáhal to pozerať v podstate odznovu. Myslím, že záujem a obľubu k Bleach sérii som stratil už natrvalo.

V podstate taká rekapitulácia, ktorú z veľkej časti tvoria momenty zo seriálu a nový dej tu zohrá nanajvýš 10 minút. Pôvodne som mal v pláne film ohodnotiť dvoma hviezdami, avšak moja obľúbená hide & seek scéna je stále výborná. Tretiu hviezdu pridávam len kvôli nej.