Marceloo

Bohatý podnikatel John Harrigan sa skamaráti s chlapcom, ktorý mu chodí čítať knihy. Chlapec mu po výhre v lotérii kúpi rovnaký iPhone, ako má on, a starý muž sa tomuto daru velmi teší. Po smrti pána Harrigana sa mu začnú diať zvláštne náhody a je jasné, že jeho najlepší kamarát rozhodne neodpočíva v pokoji. - Hororoví fanúšikovia z toho nadšení velmi nebudú, pretože sa to až nápadne podobá na tohtoročný nadpriemerne uspokojivý a hlavne akčnejší The Black Phone, ale stále ide o film, ktorý stojí za to vidieť. Duo Sutherland / Martell má medzi sebou velmi príjemnú chémiu a medzigeneračný rozdiel, pri ktorom mladý človek musí staršiemu človeku ukazovať, ako fungujú moderné technológie, to sme si už zažili zrejme všetci. Záverečná pointa mi prišla tiež spracovaná s prehladom a nesie peknú (na Netflix dokonca až trúfalú) hlavnú myšlienku. Po dlhšej dobe Kingovka, ktorá ma bavila a niekedy si ju pustím znova.

Mladý pár prichádza na hororový festival do mestečka v Louisiane, ktoré je opradené legendou o tajomnom Creeperovi, ktorý sa objaví každých 23 rokov a 23 dní po sebe zabíja. Netušia, že dátum festivalu sa zhoduje s jeho ďalším návratom. - Jedna hviezdička za úvodnú scénu s hororovou legendou Dee Wallace, ktorá vyzerá, ako keby bola vystrihnutá z nejakého úplne iného filmu, poprípade ako keby ju zrežíroval niekto úplne iný. To čo začne potom, to sa ani neoplatí komentovať, ale predsa napíšem aspoň pár postrehov. V tomto prerobení série, u ktorej mi nikdy nebolo jasné, prečo sa napriek svojej celkovo nízkej kvalite stala kultom, nefunguje vôbec nič. Odporná kamera, iritujúce filtre, naprosto tupý scenár a ako vrchol sa to celé snaží tváriť úplne vážne s nulovým odlahčením, ktoré by divákovi aspoň trochu naznačilo, že majú tvorcovia štipku sebareflexie. Ak patrí Salvova trojka medzi top 800 najhoršie hodnotených filmov, toto by malo bez problémov atakovať top stovku. A toto išlo prosím pekne do kín, zatial čo pecky ako Prey alebo Fresh vyšli na VOD.

Dve tínedžerky počas hallowenskej noci nedopatrením zapália sviečku, ktorá privolá späť sestry Sandersonové. Tie sa ani trochu nezmenili a ich cielom stále zostáva zničenie Salemu a všetkých, ktorí im v minulosti ublížili. - Už týždeň som plánoval, ako tomu dám odpad, pretože som myslel, že pôjde o ďalší remake, ktorý vznikol len preto, aby bol dostatočne woke, keďže sa v pôvodnom filme z 1993 objavili len dve černošky na párty a jedna aziatka vo dverách počas halloweenskeho koledovania. Diverzity tu je teda podla očakávania rozhodne viac, ale výsledný dojem to našťastie nekazí a ide o film, ktorý celkom pekne pokračuje v tom, čo nastolil film pôvodný. Čarodejnice sú stále pôsobivé, kulisy spojené s Halloweenom nádherné a aj nové herečky mi celkom sadli, takže som z tohto pokračovania celkom príjemne prekvapený. Naviac sa vrátil aj Zombie Billy Butcherson v podaní Douga Jonesa, takže ma popravde momentálne mrzí, že som filmu už od ohlásenia neprávom krivdil.

Počas prípravy na svoju životnú hereckú úlohu sa Clayton rozhodne navštíviť démonologičku. Jej prístup k životu je svojský a on čoskoro zistí, že bola kedysi moderátorkou televíznej show. To ale nie je jediné tajomstvo, ktoré pred ním skrýva. - Nie tak pôsobivé ako režisérov predchádzajúci horor Monster Party, ale pozeratelné. Pocitovo je to na podobnej vlne ako Starry Eyes alebo The Neon Demon, teda posolstvom filmu je to, že cena za slávu je niekedy príliš vysoká. Režisérovi sa opäť podarilo pritiahnuť známejšie tváre (Mitchell a Hirsch), ktoré sa do svojich úloh vžili naplno. Tempo je pomalé, ale dokáže si to udržať pozornosť, pričom záver je podobne ako scéna medzi Donaldom a Nikki až trochu nečakane intenzívny. Som zvedavý, s čím príde režisér ďalej, pretože jeho tvorba mi zatial celkom sedí a je to konečne nejaká mladá krv na hororovej scéne.

Najlepšie kamarátky Abby a Gretchen sa počas zábavy na chate vyberú do opusteného domu. Tu ich vystraší tajomná entita. Po tomto stretnutí sa Gretchen zmení na nepoznanie a Abby zisťuje, že sa jej v dome udialo niečo hrôzostrašné a všetko nasvedčuje tomu, že je jej najlepšia kamarátka posadnutá démonom. - Ovela znesitelnejšie, než som čakal. Hlavne vďaka výbornej hudbe, celkom slušnej práci s osemdesiatymi rokmi a sympatickým herečkám. Elsie Fisher ma dosť zaujala už v tohtoročnom texaskom masakri a tu potvrdila, že jej talent nechýba. Striedanie komediálnych a hororových prvkov funguje ideálne a vôbec by mi nevadilo pozrieť si aj pokračovanie s postavami v pozíciách, v ktorých ich vykreslil záver filmu. Neviem, ako dôverne to nasleduje knižnú predlohu, ale mňa tento netradičný exorcizmus dosť bavil. Plusové bodíky za krásny Ford Pinto, na ktorom jazdí aj Joyce Byers.

Partia roztlieskavačiek potrebuje pred súťažou trénovať, a tak sa rozhodne využiť budovu opustenej školy. Plánujú tu stráviť dvadsaťštyri hodín, ale už po malej chvíli sa v budove objaví nemilosrdný vrah v kostýme ich tímového maskota. Ten chce zlikvidovať všetkých členov družstva a pred ničím sa nezastaví. - Celkom príjemný slasher pripomínajúci teenage horory z konca deväťdesiatych rokov. Je to PG-13, takže gore a krv absentujú, ale sú tu sympatické a atraktívne postavy na čele s herečkou pripomínajúcou Heather Langenkamp za mlada, a na to, že je to o tínedžeroch, to ani nepôsobí velmi otravne. Miestami to vďaka práci s kamerou a nasvietením niektorých scén v opustenej škole pripomínalo môj oblúbený guilty pleasure kúsok Wrong Turn 4. Tretia hviezdička je za song Confident od Demi Lovato, ktorý hororoví fanúšikovia rozpoznajú z Happy Death Day. Pokial Syfy netvorí horory s lietajúcimi morskými živočíchmi a rôznymi digitálnymi príšerami, dá sa na ich diela pozerať. Tvorcom patrí taktiež uznanie za to, že sa sériu rozhodli oživiť hororovým príspevkom a podla záverečných záberov z natáčania sa im na place podarilo vytvoriť fakt príjemnú atmosféru, ktorá sa odzrkadlila aj vo filme. Niekedy si to určite zopakujem, pretože nájsť takýto feel good kúsok, ktorý sa na nič nehrá, je v dnešnej dobe ťažké.

Partia kamarátov sa stretáva v dome jedného z nich. Počas práve prebiehajúcej búrky sa rozhodnú hrať hru Bodies Bodies Bodies, v ktorej je jeden z nich vrahom a ostatní musia odhaliť jeho identitu. Hra sa ale čoskoro zmení na niečo ovela nebezpečnejšie. - Takýto toxický film som už dlho nevidel. Porovnať sa to dá snáď len s Black Christmas z 2019, ale aj ten je oproti tomuto ešte relatívne znesitelný. Toto je absolútna katastrofa bez akéhokolvek významu. Scenár je neuveritelne tupý a aj malé dieťa by dokázalo napísať niečo zmysluplnejšie. O hereckých výkonoch ani nehovorím, hlavne tá dollar store Taissa Farmiga je obrovský fail. Bodies Bodies Bodies je jednoducho ukážkou toho najhoršieho, čo sa dá v moderných hororoch vidieť, a vždy mi je v týchto prípadoch lúto peňazí, ktoré mohli tvorcovia, alebo lepšie povedané aktivisti, radšej poskytnúť luďom s reálnou vášňou k tomuto žánru, ktorí musia organizovať rôzne crowdfundingy, lebo chcú vytvoriť niečo s reálnou esenciou a nie len nejakú zlátaninu, v ktorej ide len o to, aby bola čo najviac super cool, dostatočne woke a hlavne aby postavy používali čo najviac progresívnych buzz words. Malé bezvýznamné plus za hudbu od Disasterpeace.

Dve rodiny sa stretávajú počas letnej dovolenky v Taliansku a zostanú v kontakte aj naďalej. Rodina z Holandska pozve rodinu z Dánska na návštevu a oni sa rozhodnú vyraziť. V žiadnom prípade ale nepôjde o príjemný víkendový pobyt. - Keď som včera videl, že tomu kolega domirovec napálil plný počet, myslel som, že to bude príjemné nedelné potešenie, ale velmi ma to nezaujalo. Ano, atmosféru to má mrazivú a človek fakt netuší, čo sa z toho vykluje, ale keď príde záver, všetko, čo sa dovtedy vybudovalo, podla mňa vyšumelo do prázdna a film nevyjadril nič, čo ním zrejme režisér vyjadriť chcel. Možno by to fungovalo lepšie, keby to malo lepšie odprezentované charaktery a ich rodinné vzťahy, ako tomu bolo napríklad v Hereditary, ale tu ide proste len viac-menej neznáma rodinka na výlet, ktorý nedopadne dobre. Už ma tieto horory, kde sa viac ako hodinu nič nedeje a v poslednej pol hodine sa to tvorcovia snažia dobehnúť, prestávajú baviť. Našťastie Sidsel Siem Koch svojím hereckým prejavom načisto pripomína Toni Collette, takže aspoň za priemerné tri hviezdičky to musí byť.

Keď sa po dlhých rokoch randenia Lily stretne s Hermanom Munsterom, vznikne láska na prvý pohlad. Spoločne budú musieť čeliť problémom, ktoré súvisia s ich pôvodom a neobyčajným spôsobom života. - Mám vždy rád, keď si nejaký známy hororový režisér natočí film len tak pre seba. Jamesovi Wanovi sa podarilo minulý rok uspieť s Malignant, na ktorom bola vidieť láska k žánru a hlavne to, že sa mu do toho nikto nestaral. Podobným projektom je aj The Munsters, len je tu vidno, že Rob Zombie je mentálne trochu inde, čo samozrejme nemyslím v zlom, pretože jeho filmovú tvorbu zbožňujem. Teda pokial ide o násilné veci, s ktorými nemá The Munsters nič spoločné. Tu ide čisto len o zábavu a poctu old school hororom, pri ktorej išlo hlavne o to, aby sa čo najviac mohli realizovať maskéri. Dej ma najprv nebavil. Nevedel som sa v ňom zorientovať a mnoho vecí mi nedávalo zmysel, ale po presune do Hollywoodu mňa to vďaka halloweenskej atmosfére chytilo a vytiahlo to u mňa tento kúsok aspoň na slušný priemer. Už ma ale tie tváre, ktoré sa v Zombieho filmoch objavujú takmer 20 rokov, pomaly prestávajú baviť, aj keď Sheri Moon je ako vždy úžasná. Vela som od tohto nečakal, pretože som tušil, že tu hororový žáner nebude úplne v popredí, ale ako nostalgická spomienka na hororové šesťdesiate roky je to celkom príjemné. Techno vampire a DJ Harambe by si podla mňa zaslúžili spin off.

Po výsledkoch DNA testu zisťuje Evie, že má v Londýne rodinu, o ktorej nikdy nepočula. Jej bratranec ju pozve do honosného sídla patriaceho mužovi menom Walter, kde sa koná velkolepá svadba. Po príchode ale zisťuje, že nie všetko je také krásne, ako tento obrovský dom. V jeho vnútri totiž číha niečo temnejšie. - Taká generická hororová blbina, ktorá sa snaží tváriť, že je fresh and sexy, ale v žiadnom prípade si nezaslúži miesto v kinách. Zahrané je to dobre a dokáže si to udržať pozornosť, ale je to nehorázne predvídatelné a v podstate ma po celý čas zaujímalo len to, kolko z postáv, ktoré dodržiavajú stáročia nejaké tradície, sa ku koncu pridá k hlavnej hrdinke, ktorú poznajú pár dní. Interiéry a kulisy sú krásne, ale nedokážu navodiť ten feeling, ktorý tento subžáner vždy potrebuje k tomu, aby uspel. Skrátka ďalší z rady PG-13 hororov, ktorých vznikne každý rok niekolko a na druhý deň po zhliadnutí si ani nepamätáte, o čom vlastne boli.