Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Komedie
  • Animovaný
  • Krátkometrážní

Recenze (610)

plakát

Star Wars: Vzestup Skywalkera (2019) 

Tak nakoniec to najlepšie. V skutočnosti skôr 3-3,5*. Popisný scenár pre idiotov bez fantázie už je dnes štandardom, neviem či sa má vôbec cenu nad tým rozčuľovať, popravde sa s tým dalo rátať. Našťastie SW9 ponúka mnoho iných potešení. Zaujímavé lokácie, síce dotvorené počítačom, no i tak očku lahodiace (Battle na hviezde smrti vo vlnách, tmavý chrám Sithov atď.) Hviezdičku navyše ma núti prihodiť aj fantastický Adam Driver a jeho (za mňa určite najzaujímavejší záporák celej ságy) Kylo Ren. Zvyšok je ľahko stráviteľný fan service, ktorý nakoniec aj tak nejak prijmete a na konci odchádzate z kina s pocitom, že to bola vlastne príjemná zábava, dramaticky fungujúca, aj keď v mnohom ide stále o ten istý konflikt (a najmä výstavbu jednotlivých dielov) dookola s menšími obmenami. Ja som s posledným SW spokojný tak akurát, čakal som menej a dostal som viac, aj preto prižmúrim oko a udelím tejto trilógii aspoň raz 4* (s, ako sa hovorí, odretými ušami)

plakát

Noční můra v Elm Street (1984) 

Vraždenie v snoch, pre mňa naozaj osobná téma keďže ma moje sny desia viac ako čokoľvek iné. Elm street je od začiatku do konca skvelý horor, narozdiel od mnohých iných slasherov má len pár postáv aj tie sa rýchlo riedia a tak prehľad či sympatie nerobia problém. Kostýmy a masky sú stále veľmi pôsobivé a plnia svoju funkciu znechutiť. Celkovo čo sa týka trikov je to na ďaleko vyššej úrovni ako taký Halloween či Friday the 13th, scény filmu nestihli zostarnúť tak ako scény jeho subžánrových kolegov.

plakát

Pátek třináctého (1980) 

Typický slasher, ktorý by Petridis zaradil do ich klasického obdobia (počiatok až 80te roky), motivácia k vraždám mladých, dodržaný koncept Final Girl a tak ďalej a tak ďalej. Dnes už síce poznačená dobou, no stále funkčná a príjemná, nenáročná (sub)žánrová klasika.

plakát

Klaus (2019) 

Náhodou som narazil na Netflixe na nový animák a keďže animáky ľúbim a nemal som neskoro v noci náladu pozerať niečo v originálnom znení (niektoré rozprávky majú dabing skutočne vydarený, to ale nie je žiadna novinka) tak som si to zapol. Dostal som dávku Vianočnej atmosféry v podobe rozprávky ktorej animácia pôsobí tak trochu retro a tradične, no zvolená hudba a vtipné poznámky o vzniku legiend o Santa Clausovi (komín, lietajúce sane, soby, červený kostým) to všetko prináša do tradičnej atmosféry čerstvý vietor a tak sa Claus stal jedným z mála filmov, pri ktorých som mal slzu na kraji očného viečka. Nemá zmysel tajiť, že síce neoblubujem gíč (aj keď to je téma na dlhú debatu, sú autori ktorí s ním vedia pracovať nekonvenčne alebo ho využívajú zámerne) na Vianociach milujem aj tú najprospešnejšiu gýčovú ozdobu. Niektoré viac iné menej, ale všetky obmákčujú v správny čas moje myšlienky a nálady. Claus je výnimočný film plný lásky a s láskou spravený a má ambíciu stať sa neodmysliteľnou súčasťou Vianoc ako Vianočná koleda či Sám Doma.

plakát

Rogue One: Star Wars Story (2016) 

Zrejme moje najobľúbenejšie StarWars, áno bez pôvodnej trilógie by nemalo zmysel, no tá značná odlišnosť od všetkých iných dielov je tak osviežujúca.. casting, osudy hrdinov, lokácie (final fight napr.), absencia Jediov a nadprirodzeného Force aspektu, to všetko je tak dobre zladené do môjho vkusu, až je to skoro neuveriteľné. Dokonca neviem či dúfať aby podobné SW ešte vyšlo alebo nie, asi by tento diel stratil na výnimočnosti. Pre zatiaľ 5* bez výčitky

plakát

Koralína a svět za tajnými dveřmi (2009) 

Nech si hovorí kto chce čo chce, všetko čo Laika vypustí na tento svet je vizuálne natoľko atraktívne a jedinečné, že aj keby sa jednalo o ten najprimitívnejší scenár, oplatilo by sa ten film vidieť. Koralína sa síce pohybuje po scenáristickej stránke v bezpečných vodách, i tak ide o takmer dokonalý zážitok pre diváka akéhokoľvek veku. Veľmi silné 4*

plakát

Doktor Spánek od Stephena Kinga (2019) 

Fuha, kde začať. Začnem asi zbožním prianím, ktoré sprevádzalo moje očakávania. Naozaj som chcel aby sa mi Doctor Sleep páčil. Aká je však realita ? .... V prvom rade som čítal knižnú predlohu a poznám rozdiely medzi (nazvime to) vesmírom kníh a filmov. V počiatkoch filmu som bol celkom spokojný, prvé scény mi nijak zvlášť nevadili, dokonca som bol ochotný „prekúsnuť“ aj pretočenie starých scén z shiningu (nie žiaľ Doctor Sleep nepoužíva staré zábery, ale pretočené), fakeová Shelley Duvall, Danny Lloyd aj Scatman Crothers neoslnili, ale povedzme, že fajn, asi práva. Hneď na začiatku sa film vysporiadal s rozdielnými osudmi knižného a filmového Dicka Halloranna, celkom šikovne i logicky. Po časovom skoku k dospelému Danovi Torrancovi je stále všetko v poriadku, šikovný strih plynule nadväzuje na úvod. No a tu nastáva problém. Táto pasáž je natoľko urýchlená a zjednodušená v prospech finále, že vzťah medzi Danom a Abrou pôsobí skôr ako zlý vtip. Chémia nulová... Istá postava, ktorá v knihe zohrá dôležitú úlohu je vo filme len tak pre efekt... No a po tomto miš-maši sa dostávame ku záveru. Ten pôsobí, akoby sa jednalo o úplne iný film. Abrina postava sa dostáva do úzadia a stáva sa skoro zbytočnou. Napriek tomu sa až na fakeového Jacka Nicholsona (Pre Boha ako môže niekto chcieť narážať na herca toho kalibru prostredníctvom dvojníka, ktorý sa naňho takmer nepodobá. Nešlo pri takej veľkej produkcii spraviť tu scénu digitálne? Veď je to Jack fucking Nicholson!!) jedná o nadpriemerne kvalitnú a desivú pasáž, ktorá však otvára vo mne otázky typu: Nebolo by oveľa zaujímavejšie, keby niekto natočil kraťas tohoto rázu, dramaturgicky odôvodnil potrebu Dana vrátiť sa do hotela a v závere potešil fanúšikov pôvodnej knihy tak, ako to robí táto pasáž ? Ten chaos pred tým, i keď atmosfericky silný a skvele obsadený pôsobí tak nekonzistentne... Asi sa však musím uspokojiť s tým, čo mi bolo ponúknuté, nevadí, nejako to už prekúsnem. P.S. - nekonzistentnosť a chaotickosť textu nie je náhodná.

plakát

Arsy-Versy (2009) (studentský film) 

Arsy versy je úkazom bezpodmienečnej lásky človeka ku svojej rodine, dôkazom že kráčať inou cestou neznamená kráčať tou nesprávnou a pripomienkou, že v istých momentoch by sme nemali svoju osobu brať úplne vážne a proste si užívať svoje pobláznené ja. Veľký rešpekt.

plakát

Jimmyho tančírna (2014) 

Nikdy som nebol sympatizantom marxistického zmýšľania. V krajine v ktorej dostali komunisti priestor dodnes môžeme pozorovať dopady na niekoľko generácií a preto sa Loachovo slepé sympatizovanie a (súdim podľa náznakov z filmu) popieranie určitých historických skutočností absolútne míňa účinku. Nie že by postavy a ich zámery neboli z časti sympatické, hrá sa tu na dobrých a zlých a len ťažko sa zariadiť inak, ako to autor chcel. Splošťovanie a ohýbanie názorov a tápanie v akýchsi nekonfliktných vodách taktiež ničomu nepomáhajú a film sa zasekáva niekde medzi sympatickým hlavným hercom, pomerne zaujímavým antagonistom, z ktorého sa dalo určite "vytrieskať" viac a nedotiahnutými a nezaujímavými motívmi romantického vzťahu, či načrtnutému, no nedotiahnutému vzťahu k matke... Napriek tomu v pomerne rozumnej stopáži film nenudí, sem-tam dokonca nadchne nádhernými výjavmi tamojšej prírody, či čarom scény osvetlenej iba prirodzeným svetlom.

plakát

Le Mans '66 (2019) 

Presne ten prípad, v ktorom mi vôbec nevadia HW klišé prvky ani predvídateľná, jednoduchá stavba deja. Užil som si každú minútu pôsobivého stvárnenia skutočnosti na 100% s priblblým úsmevom na tvári. Casting je perfektný, Bale a Damon sú perfektná dvojka. Určite by bolo čo vytknúť, či napadnúť, k tomu by však bolo potrebné vôbec chcieť. A ja naozaj nevidím dôvod. Odporúčam na čo najväčšom plátne :) P.S. Adept na nomináciu za strih, zvuk ?