tron

Spoilery. „Málo proteínov, veľa zinku. Potom človek začne rozrezávať ľudí.“ Toto fakt nevidím ani len na 3*. Veľkolepý režisérsky návrat po viac ako dvoch desaťročiach... sa nekoná. Pravdupovediac, mne nikdy ktovieako nesedela ani dvojka z r. 1981, ale na tie 3* to zbedačene určite má. Príbeh hrozný, herecké výkony (až na Loomisa) nijaké a logika na tie Dušičky do Haddonfieldu nezavítala, napriek tomu Halloween 2 (1981) ponúkol skvelú atmosféru. Rosenthalov návrat do série som preto vnímal tak, že štúdio mohlo zvoliť aj horšieho režiséra, to sa našťastie nekonalo. No a tým by sme s pozitívami pomaly končili. Ono je prekvapivé už to, že vzhľadom na to, aký trhák bol H20, sa sequel dostavil až o 4 roky neskôr. Záujem a chuť o tému za ten čas zjavne stihol vychladnúť a to nielen na strane divákov (rozpočet 15 miliónov, celosvetová tržba 37, akože prepadák to nebol, ale komerčný fenomén vyzerá inak), ale zjavne i na strane tvorcov. Tí vytvorili ukážkové béčko pôsobiace nezaujímavým, vynúteným, dá sa azda povedať nechceným dojmom.  H20 je môj najobľúbenejší Halloween, takže keď som sa dozvedel, že vznikne pokračovanie, ostal som v nemom šoku. Po takom konci? Ako sa preboha "to" (vy viete čo) dá vysvetliť?! Ako vraví klasik, všetko sa dá, ak sa chce. Ale ako vraví iný klasik: čo je veľa, to je veľa. Hneď na začiatku sa dozvieme, že na konci predchádzajúcej časti nezomrel Myers, ale nevinný muž, ktorý mal na tvári nasadenú jeho masku a ktorému Myers rozdrvil hrtan, aby muž na danú záležitosť nemohol upozorniť svoje okolie. Vskutku diabolský plán, aký by Michaelovi mohli závidieť i tvorcovia telenoviel. Aby nebolo šialených zverstiev málo, ako bonus je v úvode Vzkriesenia zavraždená Laurie, čo je asi taký dobrý nápad, ako keby ste zabili v Alfovi Alfa. Následne sa ignoruje v podstate všetko, čo kedy v sérii zaznelo. Márne by ste čakali Laurieinho syna Josha Hartnetta. Do centra diania sa dostávajú nové postavy. Zápletka vskutku nie je z náročnejších. Recykluje nápad zo šestky, aj keď v nej nakoniec zostal nezrealizovaný: postavy mali ísť do Myersovho rodného domu. Nuž, tak tentokrát prišli. A všade sú kamery, keďže v tej dobe boli v móde reality show. Samozrejme sa dostaví mlčanlivý Myers a začne to tam všetko kidliť hlava-nehlava. Občas sa vyskytne dobrý nápad, ako sú nastrčené falošné rekvizity alebo falošný Myers. A paradoxne debilný úvod je z celého filmu nie že najlepší, ale najzábavnejší. Zvrhlým spôsobom. Ale je. Potom už to je horšie. Rutina, stereotyp, klišé. Nesympatické postavy, nudne nezastaviteľný vrah, krvavé vraždiace scény, málo ponurej atmosféry a jeden dom. Ani som nevedel, že je až taký obrovský. Po Jamie Lee Curtis štafetu preberá drsná spevácka dvojka Busta Rhymes/Tyra Banks, pričom jeden z nich (nebudem spoilerovať ktorý) na vyvaleného Michaela vo finále vybalí karate. Hardcore, to sme teda klesli ozaj hlboko. Scenár je hrozný, hoci sú všade kamery, počas vraždenia práve na ne náhodou nikto nepozerá, je tam plno divných náhod, Myers v jednej chvíli tradične z miesta činu zmizne behom sekundy, aby inokedy zostal pseudo atmosféricky stáť v rohu temnej miestnosti, ale konkrétne v rohu, do ktorého žiadna postava nepozrie, len my. Mäsiar Rick Rosenthal sa veru nevytiahol a pochoval slávnu sériu tak hlboko, že i Weinsteinovci pochopili, že tadeto cesta nevedie a sériu na pár rokov pochovali (až do kontroverzného reštartu Roba Zombieho v r. 2007).

"Môže sa človeku stať niečo také strašné, že sa z toho už nikdy úplne nespamätá?" Takýto vyzretý hororový sequel si Michael Myers po toľkých obskúrnych dieloch snáď ani nezaslúžil. Keby existovala len jednotka, dvojka a H20, šlo by o skvelú (napriek priemernej, hoc riadne temnej dvojke) trilógiu. Siedmy (!) H20 je podľa mňa ešte lepší film, než kultová jednotka. Bravúrne sa vydaril ako kasting (ikonická Jamie Lee Curtis, sympaťák Adam Arkin, nová generácia v podaní napr. Michelle Williams či Josha Hartnetta), plno skvelých žmukrnutí (sestra Marion, Jason Voorhees, Janet Leigh, Myersove šoférske superschopnosti), tuhá hororová atmosféra (skvelé je to, že hoci sa podstatnú časť minutáže zdanlivo nedeje nič výslovne hororové, o to je atmosféra napnutejšia, až do neznesiteľnosti), príjemne krátka minutáž (ani to nezačne a už to končí), napínavé akčné sekvencie a ťažko prekonateľné finále, v ktorom Laurie uzatvorí školský areál a ide hľadať brata, ktorý vždy doteraz hľadal ju. H20 vznikol počas vrcholiacej Novej vlny slasheru (odpálenej v r. 1996 Vreskotom), kedy to boli samé srandičky a hranie sa s pravidlami žánru (hrdinka pripravená o panenstvo hneď v úvode Viem, čo ste robili minulé leto), takže o to viac prekvapí, o aké vážne, seriózne, dospelé, tvrdé, nekorektné a beznádejné pokračovanie ide. Paradoxne, na produkcii sa podieľal Kevin Williamson, stojaci za touto "odľahčenou" slasherovou vlnou (a hoci je H20 plný typických williamsonovských hlášok a ostrých dialógov, oficiálne sa Kevin skutočne podieľal čisto na produkcii a do písania scenára údajne nezasahoval). Kino Považan NMnV 1999

Jeden z najnapínavejších dialógových filmov, aké som ja osobne videl (je pravda, že som ich nevidel veľa... asi preto, že ich nevzniká veľa). Za výborným výsledkom stojí trpezlivá práca režiséra Donaldsona a sústredených hercov; okrem Greenwooda ako JFK boduje predovšetkým pokojný, v úzadí mlčky postávajúci Kevin Costner ako jeho poradca, ktorý hovorí málo, ale vtedy sa ho oplatí počúvať (Costner si snímku i múdro produkoval).

Nenáročná a nedomyslená buddy movie, pôsobiaca dojmom, že sa dosť brutálne strihalo, pretáčalo a dotáčalo a výsledok je nemastný neslaný, ale všetci boli radi, že to ako-tak dorazili do konca a mohli ísť na pivo. Scenár priemerný, akcie málo, vtipných scén ako šafranu (dvojité vypočúvanie) a réžia nenápaditá. Jedinými ťahákmi Sheldonovej uťahanej snímky sú atraktívne prostredie Hollywoodu a zaujímavo skombinovaný pár: šarmantne nešarmantný vlk samotár Ford a meditačný zajačik Hartnett. Obávam sa, že toto nespasia ani slušné podporné roličky (schválne, spoznáte Loua Diamonda Phillipsa?).

„Noc je plná temných a strašidelných vecí. A my sme tu na to, aby sme ich zastavili.“ Komiksovú predlohu som nečítal, ale napriek tomu sa "dobrý čert" zapísal okamžite do môjho srdca. Slušné akčné scény a fajn triky sú jedna vec, tento film má ale v prvom rade veľké srdiečko. Tvári sa namyslene, ale v skutočnosti cítite, ako sa chveje a chcete ho zahriať. Nájdete sa vo všetkej tej platonickej láske, strate najmilovanejších, o ktorých ste si mysleli, že bez nich zomriete, a sile, akú dáva láska. Možno sa dokonca občas budete tváriť, že vám niečo padlo do oka (pohreb alebo „A tak som im povedal: ´hej, mocnosti pekelné, ak mi ju nevrátite, prídem si za vami pre ňu´.“). Gigantická rozprávková výprava, výborné nápady (hovoriaca kostra Ivan), pôvabné postavičky (Jeffrey Tambor) i scény (pitie mlieka, zajedanie cookies a hádzanie kamienkov). Netradične obsadený Karel Roden je čerešnička na originálnej torte. Kino Považan NMnV 2004

Spoilery. V tomto som vždy závidel bratom Čechom. Im išiel do kín namakanaý Boeing 747 v ohrožění. Nám úbohé Konečné rozhodnutie. Tak či onak, Seagal vďaka nemu navždy vstúpil do análov (hm) akčnej kinematografie, keďže ako akčná megahviezda na vrchole svojich síl zomrel v prvej polovici filmu (po trápnej JEDNEJ jedinej akčnej scéne). V rýchlom tempe sa odvíjajúci režijný debut Stuarta Bairda (dovtedy strihača hitov producenta Joela Silvera); Stuart to žiaľ neskôr nezvládol (priemerní Šerifovia, mizerný Star Trek X). Boeing 747 v ohrození (názov si Slováci konečne privlastnili počas uvedenia snímky na Markíze) som videl prvýkrát v kine. Mal som sladkých 15 rokov, zbožňoval som Seagala (vtedy som bežne chodil na jeho hity do kina) a asi vám nemusím zdôrazňovať, že šlo o chlapčenský splnený sen. Vidieť novú seagalovku v kine bolo pre dospievajúcich chalanov v 90. rokoch niečo ako pre rádovú sestru zbadať Ježiša. Navyše v tom bolo gigantické lietadlo, zlí teroristi a parádny tím mariňákov. Zrejme vám nemusím vysvetľovať, ako odvrhnuto, pošpinene, zničene, ponížene a znásilnene som sa cítil, sediac si v kine, užívajúci si drsných teroristov, ktorí uniesli lietadlo, do ktorého nastupuje neporaziteľný Steven a zrazu... Nedalo sa to opísať inak, ako slovom ŠOK. Solídna, miestami veľmi dobrá (inokedy však predvídateľná a nesnaživá), remeselne špičkovo spracovaná žánrová fuška. Kurt Russell je síce podstatne menej zaujímavý, ako Seagal (nikdy som si nemyslel, že čosi také napíšem), ale dá sa to s ním zvládnuť. Zvládnuť sa to dá aj s letuškou, ktorá je v podaní Halle Berry jednou z najvydarenejších postáv, aké táto nie príliš schopná herečka kedy stvárnila. Skvelý je zlosyn v realistickom podaní Davida "Poirota" Sucheta. Fajn sú i jednotliví členovia tímu (B.D. Wong z Jurského parku, Joe Morton z T2, John Leguizamo zo Spawna alebo Oliver Platt z Hráčov zo smrťou) Je prekvapivé, že tento akčný letný vysokorozpočták vlastne ani nie je príliš akčný (až na dunivý začiatok a koniec), čo am svojho času trochu sklamalo. Spolieha sa skôr na budovanie atmosféry a šponovanie napätia. To je šikovne dosiahnuté tým, že to vlastne dáva logiku - mariňáci na palube lietadla sa musia správať čo najnenápadnejšie, aby oddialili nevyhnutný krvavý stret s nepriateľom. , Prekvapujúce je, že film je zábavný a napínavý aj v neakčných momentoch. 4*, ale s výrazne prižmúreným okom. Diváci zas až tak vo vytržení neboli, možno čakali viac akcie, ťažko povedať, film každopádne pri rozpočte 55 miliónov zarobil na celom svete 121, takže prepadák vyzerá inak. Kino Považan NMnV 1996

„Ak sa vozíš púšťou na takomto fáre, to už si naň rovno môžeš ceduľu som hovado a koledujem si o malér.“ Poctivý deväťdesiatkový triler za 36 miliónov. Tá prašná atmosféra opustených amerických ciest! Desiatky kilometrov máte po pravej strane púšť a po ľavej tiež. Geniálne. Určite si mnohí spomenú na Stopára s Rutgerom. Únos je miestami strhujúci, po väčšinu minutáže svižný (skoro) akčný triler s krásne jednoduchou a pritom ráznou hitchcockovskou zápletkou. Prvú polovicu si uznanlivo vravíte: hm, to je fakt zaujímavá a zapeklitá situácia, čo by som na hrdinovom mieste asi tak urobil ja? Nikto nič nevie, hrdina ani postavy okolo neho, ale ako hrdina, aj my z nich máme pocit, že niečo taja. Ale čo? A prečo? Občas bohužiaľ tempo uvädne. Kurt Russell je sústredený ako diabol a ťahá film k záverečným titulkom s usilovnosťou bobra obhrýzajúceho strom, ale pravdupovediac už v 90. rokoch, keď som to prvý raz videl na VHS, mi tu nesedel. Typovo sa sem podľa mňa nehodí. Kathleen Quinlan (ktorá sa neskôr do nehostinnej púšte vrátila v remaku Hory majú oči) ešte menej, tá je ale našťastie na plátne minimálne. O Únose je najlepšie nič nevedieť a nechať sa voľne unášať relatívne nepredvídateľným dejom. Na konci sa ukáže, že to celé v skutočnosti bolo strašne jednoduché. Niekomu to môže vadiť, iný naopak ocení, že gauneri nie sú žiadni mraziví zlosynovia, ale obyčajní chlapi v šiltovkách v čele so spoľahlivým J.T. Walshom (zomrel o rok neskôr na infarkt vo veku 54 rokov). Určite to má niečo do seba, Únos si vždy rád pozriem a niektoré scény sú vskutku napínavé a minimálne prvá polovica je fakt realistická, uveriteľná. Potom sa to postupne rozpadne, hoc naozaj poteší vysvetlenie, ktoré je rovnako realistické a uveriteľné, ako prvá polovica. Režisér Mostow odviedol dobrú prácu. Ale ako celok skôr priemer a scenár obsahuje viacero nepekných klišé. Občas vás hrdina príjemne prekvapí tým, ako sa zachová, inokedy sa ale chová ako s prepáčením blbec a občas si ťukáte prstom na čelo (premena džípu na loď). Výprava ako taká je síce super (nekonečné a temer opustené cesty uprostred nehostinnej americkej púšte s len kde-tu roztrúsenými pumpami a motorestami). Zvláštne pôsobí strážca zákona, ktorého scenárista do deja absurdne montuje do najnečakanejších momentov.

Ale vážne – aká je šanca, že sa človek dostane dvakrát do tej istej situácie? OK, loď nahradila autobus a „nesmieme zrýchliť“ „musíme spomaliť“, ale inak je to to isté. Či skôr (a tu už sa dostávame k hlavnému problému)... chcelo by. No ale nie je. A to ani omylom. Dennisa Hoppera som nikdy nemal rád, ale psychopata hral skvele. Willem Dafoe (ktorého som v dobe, kedy som na to šiel do kina, pokladal za ukrutne starého a pritom nemal ani 43 rokov) sa snaží, ale s tak mizerne napísanou rolou nemal príliš veľa šancí urobiť niečo zaujímavé. Stále je to ale oveľa lepšie, než Sandra Bullock, ktorá v jednotke fungovala na jednotku (ehm), ale tu nefunguje vôbec. Nevraviac o neskutočne mdlom Jasonovi Patricovi, ktorý nahradil parádneho Keanu Reevesa a dá sa povedať, že mu to navždy zničilo kariéru. Na Nebezpečnej rýchlosti 2 je vidieť ohromný rozpočet (stála o neskutočných, absolútne šialených 130 miliónov viac): gigantická loď, jej luxusné priestory, davové scény, obrovské výbuchy, exotická výprava. Lenže všetko je to strašne nezáživne, matne, nudne, fádne a mdlo natočené, až tomu ťažko uveriť. Ale je to tak. Humor skoro vôbec nefunguje a pokusy o žmurknutie na fanúšikov neprekonateľnej jednotky sa potácajú na hranici zlého sna a nočnej mory (spomínate si na chudáka, ktorému Keanu zlikvidoval auto?). Jednotka bola na svoje pomery drsná, prežitím si nemohol byť istý nikto. Tu je všetko neškodné a bezzubé (je až smiešne, aký dôraz tvorcovia kladú na to, aby bolo jasné, že tu takmer nikto neumrie, najviac asi pri finálnej likvidácii záporáka, kedy je jasne ukázané, že dané miesto bolo včas evakuované od civilov). Po dvojke Jurského parku ďalšia bombastická a pritom nudná dvojka (rovnako, ako on, i Nebezpečná rýchlosť 2 sa vo finále vydáva do mesta... a aj tu je to neskutočná zívanica). Rád by som tomu dal aspoň mizerné 3*, ale videl som to v kine a tempo bolo mimoriadne zaspaté (čo je fakt v ostrom kontraste s dynamicky svižnou jednotkou). Odvtedy som to v televízii videl veľakrát a stále ma to nudilo. Takže nie, 2* budú v pohode stačiť. A keď nie, tak nie. Je neuveriteľné, že v rovnakom roku nielenže vznikol aj druhý film o megalodi, ale že bol neporovnateľne vydarenejší (samozrejme Titanic). Pikoška: vo vedľajšej úlohy pasažierky sa predstavuje Patrika Darbo (to je tá, ktorú aj s jej seriálovou mamou vyrazili už po prvej sérii Kroku za krokom). Film s rozpočtom 160 miliónov ich na celom svete zarobil trápnych 115. Kino Považan NMnV 1997

„Videl som diabla. Vo svojom mikroskope. A spútal som ho.“ Keď som Ostrov Dr. Moreaua videl v kine, bolo to peklo, hovadskosť na entú a hodnotil som to ako jeden z najhorších hollywoodskych filmov desaťročia. V kine som si užil len prvú polhodinu (krásny tropický ostrov, živelný Val Kilmer, dominantný Brando, dokonalo odporné masky mutantov, atmosféra sa dá krájať). Potom sa to zvrhlo v peklo za 1*. Tak si to aspoň pamätám. Keď som mal ale o tomto filme písať retro pre Fandom.sk, pozrel som si ho ešte raz a zostal som v šoku, pretože sa mi to páčilo. Nielen prvých 30 minút. Celé! Jasné, evidentne sa dosť strihalo: vypadli dôležité scény (na konci sa Thewlis dojemne lúči s opičiakom, s ktorým ale predtým nemal skoro žiadne spoločné scény) a občas to stráca zmysel (lov na Hyenu vrcholiaci na pláži je zostrihaný tak, že som mal dojem, že ju chytili a potom som bol prekvapený, že nie). Ale inak proti tomu nemôžem nič namietať. Beriem, že je to kuriózne (šialená atmosféra, WTF scény, miestami nechutne prehrávajúci herci), ale zas treba uznať, že je to o bláznivom ostrove, kde ľudia zošaleli a začali robiť experimenty na ľudsko-zvieracích mutantoch, čiže je logické, že to nie je „normálna“ snímka. Kino Považan NMnV 1996

Bol som na tom v kine ako 16-ročný. Dokonalý vek na takýto film. Napriek tomu ma to nikdy nebavilo (na rozdiel od dvojky). Nechápem pozoruhodnému komerčnému úspechu Mužov v čiernom, ale tak to bolo, vtedy to proste každý "musel" vidieť v kine. Smithovu pesničku rádiá hrali nonstop. Pre mňa to však už vtedy bola len priemerná akčná sci-fi komédia. Má ťažkopádnu, nevzhľadnú televíznu akciu, zato ponúka humor, ktorý sa prejavuje tým, že tu skoro žiadny nie je (znova: na rozdiel od krásne wtf dvojky). Snáď len masky stoja za niečo, ale napríklad titulné monštrum je s tvárou Vincenta D´Onofria (OLOVENÁ VESTA, ED WOOD) otrasné. Najlepšie postavičky (šváby, Zed, buldog) sa len mihnú (opäť: na rozdiel od báječnej dvojky). Príbeh nestojí za veľa a chémiu medzi Tommym Lee Jonesom a Willom Smithom budete hľadať dlho (možno nájdete, možno nie, ťažko povedať). Ten rok sa naozaj nemal čím pochváliť: SOPKA, STRATENÝ SVET: JURSKÝ PARK, NEBEZPEČNÁ RÝCHLOSŤ 2... všetko zle. Keby neprišiel istý film Johna Woo, tak ozaj bieda Rozpočet 90 miliónov, celosvetová tržba úchvatných 589. Napriek tomu sa sequel dostavil až o 5 rokov neskôr. Kino Považan NMnV 1997