tron

Česi majú pekné slovo. Unylý. Viem, že to slovo v skutočnosti znamená niečo úplne iné, ale keď sa povie unylý, ja si predstavím čosi nie zlé, ale lenivé, čo sa rozbieha a rozbieha, ale nakoniec sa to nerozbehne a vy si uvedomíte, že to fakt nie je žiadny zázrak. Ale zas v živote ste videli už stokrát slabšie filmy. A tak si to znudene odškrtnete zo zoznamu a už na to nemyslíte. V dobrom, ani v zlom. Bostonský škrtič nejaký čas pôsobí práve takýmto „unylým“ dojmom, postupne sa však rozbehne a ku koncu je vám možno ľúto, že má „len“ dve hodiny. Producent Ridley Scott si to adekvátne ošetril, vyzerá to dobre, je to retro (nielen módou a výpravou, ale tiež spoločenským správaním) a 38-ročná Keira Knightley si to tu dosť dáva. Nevraviac o Chrisovi Cooperovi, ktorý si vychutnal vďačnú roličku šéfredaktora, ktorý sa síce sem-tam správa ako kretén, ale je len otázkou času, kedy sa ukáže, že je muž na správnom mieste. Samotný prípad je poňatý trochu nevzrušivo, azda až nudne, ale je sám osebe silný, keďže má základ v skutočných udalostiach.

Prvých cca 88% stopáže sa to tvári ako realistický triler. Keďže som pred pozretím nevidel trailer, ani fotky, tak ma úvodný kufrový twist prekvapil. Následne to ale zabŕdlo do bahna (či skôr snežného záveja) klišé a predvídateľných okamihov, kedy nie príliš talentovaní herci hrali nie príliš dobre/zaujímavo napísané postavy, pričom zasnežená lesná atmosféra vyšla vnivoč, keďže väčšia deja sa odohráva v interiéri auta. Akože nebolo to úplne zlé, ale na 3* to nemalo ani omylom. Tešil som sa na koniec. No a zrazu prišlo finále a vtedy tvorcovia preradili do diametrálne odlišného žánru. Zaskočilo ma to, lebo s výnimkou úvodného „citátu“ tomuto smerovaniu absolútne nič nenapovedalo. Ale povedal som si: „fajn, vlastne prečo nie“. No ale žiaľ to nebolo v podstate nijako využité a potom prišli titulky.

Solídny kláštorný horor s prekvapivou koncovkou, neveľmi sympatickou hrdinkou a naopak charizmatickým Dannym Hustonom.

Ktovieako sa mi do toho nechcelo, ale nakoniec absolútna spokojnosť. V ringových scénach je nesmierne ťažké po desaťročiach vymyslieť niečo nové, ale tvorcom sa to napokon relatívne podarilo, či už je to finále, ktorého časť je štylizovaná/koncipovaná bez divákov, alebo finálna „likvidácia“. Michael B. Jordan odviedol ako debutant až prekvapivo hladkú prácu, ktorá pôsobí značne suverénne a pritom ľahko a svižne. Nie som si istý, či je správne, aby tu chýbal Rocky. Jasné, toto už nie je jeho séria, je to rip-offovský spin-off a do takto nastaveného príbehu by sa ani nehodil, ale aspoň cameo diváka v hľadisku (alebo doma pred telkou) mať mal. Dvojnásobne, keď to celé produkoval. Ešte viac si cameo pýtal Dolph Lundgren. Trojka obsahuje málo akcie, čo ale nevadí, skôr naopak: ako séria Rocky, tak Creed III je najsilnejší v pokojných scénach, kedy sa postavy „len“ rozprávajú a riešia vzťahy. Jordan ako herec, ale tiež tvrdo namakaný Jonathan Majors, o Tesse Thompson a Phylicie Rashad nehovoriac, do toho idú naplno. Je radosť počúvať ich. Je radosť pozerať sa na nich. V spoločných scénach Rashand a Tessy Thompson som sa cítil dojato, lebo Tessa sa tu nesmierne podobá na mladú Lisu Bonet, ktorá v Show Billa Cosbyho hrala Phyliciinu dcéru. V mnohých scénach sa vám pozastaví srdce. Na to, že je film taký dlhý, mohli tvorcovia nájsť pár minút navyše pre Adonisovu dcéru, ktorá v škole vykazuje veľmi zaujímavé aktivity. Rád by som sa dožil toho, ako o 10 - 15 rokov zájdem do kina na film, v ktorom štafetu prevezme práve táto osoba a mentorovať ju bude starý Jordan. Tým by sa kruh parádne uzavrel. Trocha ma rušili detaily (Damian šiel na tak dlho do basy vlastne prečo? Je správne odpúšťať toxickej osobe, kvôli ktorej ste si istým spôsobom zabili matku a ponúkať sa jej, že ak bude potrebovať, nech vás nájde a vy jej pomôžete?).

„Sú to jediné slzy, ktoré bol môj otec ochotný akceptovať.“ Otcovia a dcéry. Večná téma. Takto. Ono to nie je dokonalý film. Fakt nie. Štvrtá hviezda je s rapídne prižmúreným okom. Ale! Daisy Ridley je tu absolútne báječná. Som ochotný vykradnúť bieloruskú banku a výťažok z danej akcie poskytnúť každému, kto urobí crossover Kaye Scodelario z Koristi, Daisy Ridley z Dcéry divočiny a Blake Lively zo Smrtiaceho prílivu. Všetky tri sú to mimoriadne statočné a na všetko odhodlané mladé ženy, ktorých činy na rozdiel od Arnolda a Sylvestra pôsobia v rámci možností realisticky. Daisy Ridley si v tomto filme vytrpela fakt veľmi veľa a jej herecká predstaviteľka dokazuje, že ak jej Hollywood konečne nezačne ponúkať poriadne úlohy, bude to hriech. Na jej výkone stojí a padá celý film, ale vzhľadom k tomu, že na plátne strávi 80% filmového času, tak stojí. Ben Mendelsohn je tiež veľmi dobrý, žiaľ, jeho rola je napísaná tak mizerne, až som mal pocit, že tvorcovia nevedeli, čo chcú resp. ako keby v polovici natáčania došlo k režisérskej výmene a nový režisér sa rozhodol pozrieť sa na to z úplne iného uhla. V príjemne dlhom „uvádzacom“ úvode ho vnímame ako svojrázneho, ale v zásade správneho chlapa, ktorý dcéru vedie k pokore voči prírode, ale zároveň aby bola nemilosrdná a neústupčivá, ak sa jedná o správnu vec. Preto tí z nás, ktorí videli trailer, dosť dobre nerozumeli tomu, prečo má byť tento chlap vnímaný ako záporná kreatúra. Následne však vďaka relatívne šikovnému (ale miestami naopak pekne odfláknutému, ehm ehm) scenáru dôjde k sérii zvratov. Vďaka nim zrazu „správneho“ chlapa začneme vnímať inak. Ale nebýva to tak ostatne aj v reálnom živote, že si o niekom niečo myslíme a nakoniec sa dozvieme niečo, na základe čoho ho začneme vnímať inak, či už lepšie, alebo naopak horšie? Toto sa mi na tomto filme páčilo, pôsobilo to uveriteľne. Rovnako tak miestami fakt krásna výprava. Pozdávala sa mi pravdupovediac aj rola hrdinkinho manžela. A iné postavy. Proste, ak do filmu obsadíte masívneho Garretta Hedlunda a sympaťáka Gila Birminghama z Yellowstonu, máte solídnu šancu, že budú skvelí. A Daisynu dcéru hralo šikovné dieťa; nečudoval by som sa, ak by o desať rokov začala zberať významné filmové ocenenia. Na druhej strane treba nadšenie čiastočne schladiť vyhlásením, že napriek fest veľkej snahe to nie je žiadny obrovský zázrak, ale „len“ obstojná žánrovka s výbornou ústrednom ženským charakterom. Scenár nie je dokonalý (ak som to správne pochopil, tak celý život prežila v lese, prečo potom nie je aspoň chvíľu ukázané, že je šokovaná z existencie áut alebo TV?). Ale jeho plusom je, že výrazne skáče naprieč časom a miestami odohrávania, takže chvíľu je to lesný survival, potom lesná poetika, potom útek väzňov, potom psychotriler á la Mys hrôzy, potom...

Za mňa strašné utrpenie. Dávam „až“ 2*, lebo ono to nie je úplné béčko a už tobôž sračka, ale mal som normálne problém dopozerať to do konca. Tak nepríjemné herecké výkony natoľko nesympatických hercov som dávno nevidel, k tomu strašne silená pseudo hororová atmosféra. Scény jedno veľké klišé, dialógy o ničom.

Tak sa Patrick Dempsey z Vreskotu 3 po 23 rokoch „dočkal“ a... OK, spoilery, už som ticho. Deň vďakyvzdania je v istom ohľade výnimočný film. Jeho prvopočiatky sa začali písať v r. 2007, kedy vznikol pozoruhodný projekt Grindhouse: Planétu Teror natočil Robert Rodriguez a Auto zabijak jeho kamarát Quentin Tarantino. Pri tejto príležitosti bola natočená séria „brakových“ trailerov na neexistujúce horory. Napr. Rob Zombie natočil Werewolf Women of the S.S., Eli Roth Thanksgiving a (opäť) Rodriguez Machete. Publikum bolo z tejto „blbosti“ také odvarené, až sa začalo hovoriť, že viaceré trailery sa dočkajú reálnych celovečerákov. Machete to do úspešného konca dokopal „len“ po troch rokoch a nielenže v celovečernej verzii po Trejovom boku hrali Seagal a De Niro (!), ale následne sa dočkal ešte dvojky. To Rothov Thanksgiving toľko šťastia nemal: musel si počkať až 16 rokov. Čakal tak dlho, až finálny produkt vlastne ani nikoho nezaujímal. Trailer z r. 2007 vyzeral vizuálne mimoriadne špecificky. Bol to extrémne brakový trailer pôsobiaci enormne nízkorozpočtovým dojmom, oproti ktorému Texaský masaker motorovou pílou z r. 1974 vyzeral ako vysokorozpočtový mainstream pre malé deti. Kým Roth i temer dve desaťročia zostával na palube, cez zábradlie bol hodený (alebo sám skočil) trailerový šerif Michael Biehn. Nahradil ho spomínaný Dempsey. Hoc sa Eli nezaprie a je fakt brutálny (úvod, cirkulárka, trampolína), scenár je tuctový a nevtipný. Je to smutné, čakáte WTF a napokon je výsledkom úplne priemerný slasher. Obávam sa, že trailerové pozadie celého projektu je na ňom tým jediným skutočne aspoň trochu zaujímavým a originálnym. Inak scenár pozostáva zo samého klišé, postavy sú biedne a česť im zachraňujú síce len dvaja sympatickí herci, ale keďže sú Addison Rae a Dempsey na plátne často, relatívne to stačí. Prostredie „vďakyvzdaňovej“ Ameriky filmu prekvapivo nedodáva žiadnu unikátnu atmosféru (až na finále s morkou a pitím vína); obdobie Vianoc, prípadne Veľkej noci, je pre kinematografiu atmosférickejšie. O Halloweene nehovoriac.

Keď vás uvidí, tak vás schmatne, uzemní vás, poodtŕha vám ruky a nohy a nestráviteľnú hlavu, zožerie vám vnútornosti a ak ste tehotná žena, zožerie váš plod. Brutál, však? Anotácia najnovšieho úchylného hororu? Kdeže, ŽIVOT. Realita vie byť taká drsná, že ani najdrsnejšie horory sa na ňu nechytajú. Práve som vám poskytol opis úchvatnej ságy stepnej, najväčší druh kobylky žijúcej nielen na Slovensku, ale dokonca jeden z najmohutnejších hmyzích druhov v Európe, o ktorého existencii možno niekto spomedzi nás do zhliadnutia tohto dokumentu nemali ani tušenia. Legendárny britský 63-ročný dokumentarista Nigel Marven sa rozhodol navštíviť Slovensko a keďže nás nevidel v dobách vrcholiaceho covidu alebo v časoch vrcholného obdobia politickej kampane, stále nás považuje za skvelý národ. Dokument má žiaľ len 30 minút, takže pôsobia značne skratkovito. O rybárikovi riečnom by slovenská dokumentárna obec natočila samostatný film (aj ho natočila), tu na čosi také prirodzene niet času a tak po pár sekundách musíme ísť o dom ďalej. Pri niektorých vyhrotených okamihoch premýšľate, či je v poriadku až tak riskovať (ako teda neviem, ale stáť kúsok od medvedice s mladými uprostred voľnej prírody...), inokedy je to fakt paráda (extrémne nadržaný hlucháň vinou prudko zvýšeného testosterónu schopný zaútočiť aj na psa, či auto). Je to pekný dokument, tešil som sa naň a vcelku som si ho užil, ale zvláštne je, že nie som sám, ale ešte oveľa viac som si paradoxne užil film o filme (https://www.csfd.sk/film/1459556-divoka-priroda-slovenska-s-nigelom-marvenom).

Mňa to bavilo o kúsok viac, ako samotný dokument (https://www.csfd.sk/film/1459556-divoka-priroda-slovenska-s-nigelom-marvenom/recenzie/ ). V ňom na veľa vecí nebolo dostatok času. Vlastne ako keby nebolo času na nič. Rybárik? OK, dajme mu minútu a utekáme ku hlucháňovi. Tomu doprajeme trochu viac času, predsa len je to nadržaný testosterónový vták nebojaci sa ani džípu, ale stále málo. Medvede? OK, jasné, ale fakt na ne nemáme hodinu. Pripomínam, že dokument trvá 30 minút, to je fakt málo, ešte ani nezačne a už končí. Buďme vďační aspoň za to málo, ale to je slabá útecha, nie? V tomto filme o filme je paradoxne viac času, tvorcovia si môžu dovoliť spomaliť, ukážu Marvenovu civilnejšiu stranu (čím nechcem povedať, že je to nejaký „herec“, ktorý v dokumentoch hrá nejakú verziu seba sama a v civile je iný, práve naopak, ale viete určite, ako to myslím) a celkovo mi to pripadalo zaujímavejšie.

Spoilery. Neubehlo ani 10 minút a bol som roztečený ako maslo na miernom ohni. A potom uhranutý. Šokovaný. Strhnutý. (Opäť) dojatý. Pobavený. Zabavený. Caleb Landry Jones (Tri billboardy za Ebbingom) je nepredstaviteľný. Bol by čistý blázon, ak by takúto rolu nevzal. Musím ale uznať, že ma viaceré scény znepokojili v zmysle, že som sa pýtal, či sa dá fandiť preženiem to masovému vrahovi. „Asi“ určite nie, ale Bessonom je to natočené tak divne, že si to možno uvedomíte až na druhý deň. Čudne pôsobí i to, že Besson sa očividne orientuje na dospelého diváka, ale krvavé strety paradoxne nevidíme. Tento kontrast pôsobí zvláštne, ale nemôžem povedať, že by mi to nejak enormne vadilo. Vlastne to takto asi bolo lepšie, lebo inak by hrozilo, že by sa nám psy sprotivili a to by bol pri filme o psoch „zrejme“ menší problém. Scenár je neuveriteľný. To, čo by pod taktovkou nejakého nímanda bolo WTF filmovým zážitkom roka na hranici pozerateľnosti, sa pod taktovkou muža, ktorý ma v deväťdesiatkach odpálil Magickou hlbočinou, Piatym elementom a Leonom, stalo jedným z najlepších filmov roka. Posledná polhodina sa uberá smerom, ktorý som čiastočne čakal (stopy po „vojne“ ostatne vidíme už na začiatku), ale aj tak ma zarazilo, akým smerom sa dej ubral. Nie zlým. Možno ani nie vynikajúcim. Proste iným. Je to plus? Je to mínus? Ťažko povedať. Aj samotný koniec bol iný, než som si predstavoval. Ale taký je život, nie? Príde niečo, čo nečakáte a to, čo čakáte, sa nedostaví. Osobne by som bol na Bessonovom mieste viac za chrumkavého, viac za patetického. Ale akceptujem, že sa rozhodol inak. Trocha mi prekážalo, že niektoré veci sú tak nejak divne neukončené. Čo sa stalo so psami? A čo kabaret? Do prázdna šumí aj manžel alkoholik. Ako sa vlastne pes dostal na strechu, čo mi ušlo? Chýbalo mi i rozvedenie skvelého nápadu, že Dogman je vo svojej štvrti istým spôsobom urban legend, ku ktorej jednotlivé obyvatelia hodia po radu a pomoc. Vlastne, ako tak nad tým teraz premýšľam, bol by z toho skvelý horor. Samozrejme, niektoré scény so psami sú čisté sci-fi, ale mne to nevadilo. A to naozaj bol na policajnej stanici JEDEN policajt?