sniper18

Dante Lam mi celkovo sedí, v Hong Kongu prakticky rozbehol moderný akčný film, strieda žánre a aj keď ma všetky jeho filmy neoslnili, aspoň pri nich vždy platilo, že ma bavili podľa atraktívnosti témy. Preto som sa na Operation Mekong veľmi tešil, predsa len téma špeciálnej jednotky v boji proti vplyvnej drogovej organizácii z oblasti zlatého trojuholníku ma veľmi zaujíma a preto som aj čakal prvotriedny veľkolepý akčný film, ale sklamalo ma to. Dejovo sa to snaží pôsobiť čo najveľkolepejšie, takže sa tu rieši plno postáv, miest a udalostí, kvôli čomu sa tu síce stále niečo deje, ale aj tak to nedokôže výraznejšie vtiahnuť. Menej je niekedy viac a poznám viacero krimi thrillerov s touto témou, ktoré ju zvládli podstatne lepšie. A tak sa na to síce dá bez problémov pozerať, nudiť sa tu moc nedá, ale to je tak všetko. A môžu za to aj slabšie postavy, od filmu takéhoto formátu by som teda čakal hviezdnejšie obsadenie, ale mňa tu bavil vlastne iba hlavný hrdina Zhang Han-Yu a možno ešte trochu sympatická Joyce Feng, ktorá ale nemá moc priestoru. Už ani Eddie Peng ako partner hlavného hrdinu si ma moc nezískal a zvyšok je už úplne nevýrazní, dokonca aj záporáci. Akcia zase pôsobí dosť rozporuplne, je jej tu celkom dosť, technicky je až na pár detailov prvotriedne zvládnutá, je rozmanitá, takže nechýbajú prestrelky, súboje, naháňačky na rôzne spôsoby a ani explózie, pôsobí veľkolepo a aj výber lokácií mi vyhovoval, ale celkovo tomu chýba ten správny náboj a nemá to ani moc zapamätaniahodných momentov. Je to jednoducho ten typ akcie, na ktorý sa behom sledovania dobre pozerá, ale chvíľu po skončení si mám problém spomenúť na niečo konkrétne, čo ma zaujalo. Ale keby som mal vybrať to najlepšie, tak určite celé finále, predsa len na špeciálne jednotky v džungli som mal vždy slabosť, aj keď som čakal trochu viac a tiež sa mi celkom páčili súboje, ale boli krátke a zase tak moc ich nebolo. Inak technicky tu nemám čo vytknúť, Dante Lam takéto filmy točiť vie, takže je to modernejšie a veľkolepejšie, než väčšina konkurencie. Takže to jedno pozretie neľutujem, ale čakal som určite viac v takmer každom ohľade. Chcelo by to atraktívnejší dej, lepšie obsadenie a aj zaujímavejšiu akciu. Takto je to len mierny nadpriemer. 62%

Na Hacksaw Ridge som sa veľmi tešil, po dlhej dobe konečne v americkej produkcii vznikol aj nejaký vysokorozpočtový vojnový film z obdobia druhej svetovej vojny, ktorý sa navyše môže oprieť o pomerne netradičnú, ale aj tak atraktívnu zápletku a Mel Gibson na poste režiséra tiež mal byť zárukou, s drsnými filmami z rôznych historických období nemáva žiadne problémy, ale aj tak sa neubránim pomerne silnému pocitu sklamania. Na moje prekvapenie práve prvá, civilná hodina, ktorej som sa pôvodne obával najviac mi prišla bez výraznejších problémov. Hlavný hrdina mi síce prišiel dosť podivný, proti pacifistom samozrejme nič nemám a aj tie náboženské reči sú v bezproblémovo znesiteľnej miere, no jednoducho celkovo sa správa miestami dosť mimo a tak ani tá romantická línia nemá moc šancí fungovať, pričom ani samotný Andrew Garfield mi nie je práve najsympatickejší, rovnako ako jeho herecký prejav, ale dá sa na to zvyknúť a vďaka tej svojej neústupnosti si ma časom predsa len získal. A tak idilické scény z civilu vystrieda vojenská služba, ktorá je tiež dobre zvládnutá, tu ma už hlavný hrdina dosť bavil a je radosť pozerať na všetky tie reakcie veliteľov. Takže celá prvá hodina, ktorej som sa ako jedinej obával ma vlastne vôbec nesklamala a mohol som sa začať tešil na samotnú Okinawu. A práve toto ma veľmi sklamalo. Film sa už síce celý čas odohráva na bojisku, čo mám veľmi rád a na nejaký oddych nie je moc času, ale film sa snaží pôsobiť drsne a realisticky a hlavne to druhé mu absolútne nejde. Už len to bojisko mi prišlo úplne nedôveryhodné, neviem si predstaviť, ako by niečo takéto mohlo fungovať v skutočnosti, ale hlavne mi to prišlo celé také umelé, nielen vizuálom, ale hlavne rozmiestnením všetkých zložiek. Akoby si režisér povedal, že chce mať napríklad v zábere naraz desať postrieľaných vojakov, tak to aj urobí a bez ohľadu na to, či to aj má nejakú logiku, aby sa v skutočnosti takto postavili. A k tomu plno tých cool záberov, nejaký ten odkopnutý granát a podobné nezmysly, čo v takomto vážne pojatom filme nemá čo robiť. A tak akcia síce je pomerne drsná, aj keď tiež len digitálnym štýlom, ale mňa už po pár minútach prestala baviť a už som sa tešil len na scény, v ktorých sa nebojuje, lebo tie ma tu bavili omnoho viac. A môžu za to aj celkom sympatické postavy, síce väčšina radových vojakov je nevýrazná, ale predsa len takí Sam Worthington, Luke Bracey alebo dokonca aj Vince Vaughn ma tu dosť bavili. Inak samotný Mel Gibson to mimo akcie podľa mňa zvládol bez väčších výhrad, aj ten patos je tu presne v takej miere, aby film podporoval a nie mu už škodil, ale tá akcia mu podľa mňa vôbec nevyšla. Takže celkovo ma to bavilo, dejovo mi to nadmieru vyhovovalo, ale tá druhá polovica ma kvôli nevydarenej akcii miestami nudila a tak je z toho len lepší priemer. 68%

Line walker mohol byť taký kvalitný krimi thriller, ale k tomu by nepotreboval ani tak niečo pridať, ale hlavne ubrať. Už od začiatku mi to moc nesedelo, tématika agentov v utajení a tajných služieb je tu podaná až moc odľahčene a zase tak gýčovito, ako rôzne tie nezmyselné tajné vstupy do agentúr, čo mi prišlo vždy trápne, takže som mal pocit, že sa pozerám na komédiu, ktorá mi ale nepríšla vôbec vtipná a zachraňovalo to len obsadenie, vizuál a svižné tempo. No po tej rozbehovej dvadsaťminútovke začne humor ubúdať, dejovo si ma to začalo získavať, film podstatne zvážnie, až mi to miestami prišlo až prekvapivo temné, ale vždy len na určitý čas, zakaždým časom príde niečo, čo to na nejakú dobu naruší, ako zase nejaké to odľahčenie, alebo nevhodný zvrat, ktorý naruší temnejšiu atmosféru. Ale predsa len si to už aspoň väčšinu času udržuje slušnú úroveň, dejovo mi to nadmieru vyhovovalo, pár scén je výborných a navyše som mal pocit, že úroveň filmu ide neustále len hore. Určite musím pochváliť obsadenie, ktoré sa teda mimoriadne vydarilo, gangsterské duo Nick Cheung a Louis Koo, Francis Ng ako dôstojník tajnej služby a solídni záporáci, na ktorých strane je aj zabijak Xing Yu, ktorý síce kvôli žánru nedostane možnosť sa plnohodnotne predviesť, ale predsa len si vie získať rešpekt. Jedine agentka v utajení si ma moc nezískala, čo ma veľmi mrzí, kvalitný ženský element v podobných filmoch má svoj dôvod a môže sa postarať aj o emócie, ktoré ale aj tak nakoniec občas fungujú. A páčilo sa mi aj to, že divák si skoro žiadnou postavou nemôže byť istý a tak z viacerých sa nakoniec ukázalo niečo úplne iné, ako sa dlhší čas zdalo. Akcia je už dosť rozporuplná, ale opäť hlavne pridaním zbytočných prvkov. Kvôli žánru je rozmanitá, takže nechýbajú prestrelky, naháňačky a ani nejaké tie súboje, natočená je dobre a aj kaskadéri niečo predvedú, ale je zbytočne doplňovaná digitálnymi prvkami, ktoré tu vôbec neboli potrebné, akcia by bez nich pôsobila určite omnoho lepšie. A chcelo by to aj viac nápadov, takto sa na akciu síce dobre pozerá, ale dlhodobo v pamäti nezostane. A tak žiadna akčná scéna nestojí úplne za pochvalu, ale hlavne v poslednej tretine, kedy už má aj nejaký emocionálny náboj ma už celkom bavila, napríklad prestrelka na parkovisku. Takže režijne je to poriadne rozporuplné, pekný vizuál, ale zbytočné digitálne prvky, kvalitná temná atmosféra a napätie, ale zase ten humor a zbytočné odľahčovanie. Takže keby z toho tvorcovia chceli mať seriózny napínavý kriminálny thriller, bolo by to výborné, ale takto je Line walker len lepší priemer na jedno pozretie. 68%

Konečne zase nejaký trochu netradičný film so zombie tématikou, ktorý je navyše po všetkých stránkach dostatočne kvalitne zvládnutý, aj keď nie je zase až tak originálny, ako to na prvý pohľad vyzerá. Ako som si všimol, v poslednej dobe sú v móde výnimočné deti, ktoré sú skúmané vo vedeckých komplexoch, ale stále to nie je ešte až tak ohrané, aby mi to prekážalo a tak aj tú rozbehovú úvodnú polhodinu som si užil, dokonca za zvyškom filmu vôbec v ničom nezaostáva. Je to komorné a keby som o filme vopred nevedel, ani by som si neuvedomil, že sa jedná o zombie tématiku, ale je to dobre zvládnuté a zaujal ma hlavne ten odosobnený prístup ku deťom, kedy boli väčšinou ľudí vnímané skôr ako veci. Následne sa už dej presunie do terénu a tak divák má možnost lepšie sa zoznámiť s touto zombie apokalypsou. Tempo je síce po celý čas také pomalšie a vlastne ani tak moc sa tu toho neudeje, ale vynahradzuje to slušná atmosféra, nájde sa tu pár dobrých nápadov a vydarených scén a navyše mi to neustále pripomínalo moju najobľúbenejšiu hru Last of us, ktorá ma dostala aj v dobe, kedy mi sú hry už roky ukradnuté množstvom spoločných prvkov a podobných lokácií. Hlavne všetko súvisiace s týmito podivnými hubami, ktoré to dosť osviežia. Na moje prekvapenie ani finále neponúkne žiadnu dynamiku alebo veľkolepú akčnú scénu, ale s tým nemám žiadny problém, to zachovanie hlavnej hrdinky a záver sa mi veľmi páčil a tá atmosféra si ma podmanila. Film nesklame ani po akčnej stránke, určite na nej moc nestojí, ale aj tak film ponúkne niekoľko vydarených sekvencií, ktorým nechýba napätie, zaujímavé momenty a ani obstojná drsnosť. Hlavne také prepadnutie základne alebo tichý pohyb medzi stojacimi zombiami som si dosť užil. Plusom je aj obsadenie, síce hlavná hrdinka mi prišla skôr len priemerná, na jednej strane obstojne zahrala zaujímavú postavu, ale mne jednoducho nebola moc sympatická, ale okolo nej sa neustále zdržujú Gemma Arterton, Paddy Considine a Glenn Close a tak spolu vytvorili sympatickú skupinu, ktorej som fandil. Režijne si v rámci možností tiež nemám na čo sťažovať, nejedná sa o žiadny veľkofilm, ale film má aj tak slušnú vizuálnu stránku a výpravu a navyše sa mi páčila aj atmosféra. A páčila sa mi aj hudba, ktorá z niektorých scén urobí slušný zážitok. Takže ja som nadmieru spokojný, žiadna žánrová klasika sa z toho nestane, ale aj tak je to jeden z tých najlepších a najzaujímavejších zombie filmov za posledné roky. 77%

Som veľmi rád, že juhokórejská produkcia každý rok popri viacerých kostýmových historických drámach, ktoré mám síce tiež rád, ale občas mám pocit, že ich je zbytočne moc ponúkne aspoň jeden historický film aj z dvadsiateho storočia, ktoré bolo pritom pre nich tiež veľmi zaujímavé a navyše v dynamickom a akčnom prevedení, tentoraz je to Operation Chromite a očakávane som aj dostatočne spokojný. Zápletka o vojenskej jednotke, ktorá má počas práve prebiehajúcej kórejskej vojny pripraviť všetko dôležité pre príchod západných síl na čele s generálom Douglasom MacArthurom mi príde nadmieru atraktívna, takže by mi určite vyhovovala aj v civilnejšom prevedení, ale tvorcovia sa rozhodli pre akčný blockbuster a našťastie im to aj vyšlo. Takto možno neponúkne až tak moc plnohodnotných dramatických situácií, ale dejovo mi to prišlo aj tak stále zaujímavé a mimoriadne svižné, už úvodná fáza ma dosť bavila, ale od prvej prestrelky film získa poriadnu dynamiku, ktorú si udrží až do konca. Po stránke akcie si teda nemôžem moc sťažovať, možno to nemuselo byť až tak moc prispôsobené akčnému žánru, ale keď som sa naladil na vlnu filmu, s čím som teda nemal žiadny problém, užíval som si to. Je tu hlavne plno prestreliek, ktoré sú veľmi dobre natočené, odohrávajú sa v atraktívnych lokáciách a ponúknu dostatok zabitých a plno vystrieľanej munície. Určite mohli byť aj trochu nápaditejšie, ale pozeralo sa na ne viac, než dobre. A k tomu poteší aj nejaká tá naháňačka, ktorá je rovnako kvalitne zvládnutá a plno explózií. Takže celkovo ma tu akcia dosť bavila, ale keby som musel niečo vyzdvihnúť, určite finále, ktoré je najveľkolepšie a celkovo najatraktívnejšie. Pochváliť musím aj obsadenie, postáv je tu plno, takže plnohodnotný priestor sa dostane len niektorým, ale celá vojenská jednotka je ideálne zložená, potešili ma obzvlášť hlavný hrdina Lee Jung-Jae a sympaťák Park Chul-Min, ktorého som si ako vojaka nevedel moc predstaviť, predsa len som na neho zvyknutý skôr z tých komediálnejších úloh, ale sadlo mu to, nechýba sympatický ženský element, plusom je charizmatický Liam Neeson ako generál MacArthur a sadol mi aj hlavný záporák, ktorý je správne nepríjemný. Po režijnej stránke síce musím vytknúť niekoľko slabších efektov, ale inak je na tom vizuálna stránka veľmi dobre, určite musím pochváliť výpravu a v rámci možností tohto typu filmu fungujú aj emócie. John H. Lee je predsa len skúsený režisér. Takže ja si nemôžem moc sťažovať, určite sa nejaké detaily dali ešte doladiť, ale ja som dostal presne to, čo som očakával a aj chcel. Ďalší vydarený juhokórejský blockbuster. 79%

Ďalšia priemerná juhokórejská romantická dráma. Síce spočiatku to ešte možno trochu vyzerá, že by z toho mohlo byť aj niečo viac, témy ako v tomto prípade dlhodobá strata pamäti nielen romantický žáner vždy osviežia, ale inak to vlastne veľmi rýchlo prejde do klasických koľají. A tak sa z toho stane síce obstojná žánrovka, ktorá je ale viac zameraná na drámu, než na samotnú romantiku, takže je to aj trochu smutnejšie, ale podobné filmy si predsa len stále rád občas pozriem, takže sa mi na to bez problémov pozeralo, ale dúfal som v niečo viac. Strata pamäti a dokonca aj súdna línia mohli byť využité aj lepšie. A to nastane vlastne až v poslednej tretine, ktorá ponúkne aj nejaký ten zvrat a niekoľko nečakaných a zaujímavých momentov, pričom film ešte výraznejšie zdramatizuje a toto sa mi už dosť pozdávalo, keby sa v podobnom duchu niesol celý film, určite by mu to len prospelo. A filmu moc nepomáha ani obsadenie, síce hlavné duo tvoria moji obľúbenci, ale Jung Woo-Sung mi v romantickom žánri moc nesedí, aj keď samozrejme kultové A Moment to remember je výnimka a Kim Ha-Neul sa zase viac hodí do tých komediálnejších postáv v tomto žánri a nie dramatických, aj keď som rád, že som ju po dlhých rokoch zase videl. Takže napriek svojim osobitým kvalitám vytvorili skôr len priemerné žánrové duo a navyše vedľajšie postavy mi prišli dosť nevýrazné. A režijne je to už ten očakávaný bežný štandard. Takže na to jedno pozretie je to obstojná žánrovka, ale od témy a obsadenia by som čakal trochu viac. 62%

Na posledný Resident Evil som sa veľmi tešil, síce posledný Retribution bol hrozný a ani Afterlife nebol žiadny zázrak, ale prvé tri diely sú moje obľúbené béčkové klasiky, ktoré pozerávam opakovane a po vyjadreniach režiséra o návrate ku koreňom série som bol na jej uzavretie veľmi zvedavý, no nakoniec sa aj tak neubránim dosť silnému sklamaniu, aj keď skôr len z pohľadu fanúšika, inak to zase tak zlé nebolo. Na jednu stranu boli vyjadrenia prakticky pravdivé, skutočne je to návrat k štýlu pôvodných dielov, o brakovosti Retribution, ktorý bol už na prvý pohľad jeden veľký nezmysel a výsmech tu nemôže byť ani reči a rovnako takmer úplne zmizli rôzne spomaľovačky a samoúčelné momenty, ktoré majú byť neuveriteľne cool, ale moc im to nejde, čo mi zase prekážali na Afterlife, ktorý sa mi ale inak pozdával. Tento posledný diel jednoducho ponúkne to, čo aj pôvodné diely, ale v podstatne nižšej kvalite a aj v nevhodnom pomere, dalo by sa povedať, že prvá polovica je vlastne o dosť horšia trojka a druhá zase omnoho horšia jednotka. Ale už zápletka sa mi moc nepozdávala, myslím, že záverečný diel takejto apokalyptickej série by si zaslúžil niečo lepšie, než len návrat do podzemného komplexu a získanie protilátky, je to jednoducho príliš béčkové a až moc priamočiare. Ale zase musím uznať, že prvá polovica mala svoju úroveň, ponúkla viacero zaujímavých sekvencií, svižné tempo a parádne lokácie zničeného sveta. Ale v druhej sa to už zasekne, hlavnou slabinou pôvodných dielov boli jednoznačne finálne súboje, ktoré ma na rozdiel od zvyšku filmu moc nebavili a v tomto prípade je vlastne celá druhá polovica jeden dlhý finálny súboj a už ma to niekedy aj dosť otravovalo. No aspoň finále sa podľa mňa celkom vydarilo, obstojne to uzavrelo nielen príbeh Alice, ale vlastne aj tejto apokalypsy, takéto zakončenie si táto séria zaslúžila. Trochu sklamaním je aj akcia a to dokonca aj tým, že jej je tu až príliš moc. Ešte spočiatku sa mi celkom páčila, je rozmanitá, vyhovoval mi výber prostredí a pestrý výber protivníkov, takže sú tu monštrá, zombie a aj vojaci Umbrelly a síce je poriadne zostihaná, ale aspoň sa odohráva cez deň a tak mi prišla dostatočne prehľadná. Ale potom to už upadne, scény s laserom sú úplne zbytočne prehnané, s prvým dielom neporovnateľné a tých stretov s hlavným záporákom je príliš moc, funkcia predvídania správania bol teda poriadne zlý nápad a tak tu ma už nič nebavilo. A tak najviac sa mi páčia scény s transportérom alebo hummer vs lietajúce monštrum. Rovnako sklamaním je aj obsadenie, Milla Jovovich je samozrejme tvár série, ale už ma nebaví ani zďaleka tak, ako práve v tých prvých troch dieloch, z jej nových pomocníkov za niečo stojí jedine stará známa Ali Larter a v rámci záporákov Iain Glen síce má charizmu, ale inak je jeho postava úplne nezaujímavá a Shawn Roberts zase nemá moc priestoru. A Paul W.S. Anderson to zvládol dosť rozporuplne, na jednej strane určite musím pochváliť celkovú vizuálnu stránku, prostredie a efekty sú vzhľadom na rozpočet perfektné, ale zase je to až moc zostrihané a rovnako občas sa mu darí navodiť obstojnú atmosféru, dokonca aj efektné ľakačky a relatívne seriózne prevedenie, aby to následne pokazil niečím otravným, čo pôsobí ako z úplného braku. A celkom chválim aj hudbu. Takže moje očakávania sa určite nenaplnili, ale celkovo to zase určite nebolo zlé, skôr len poriadne rozporuplné. Brakovosti Retribution sa to nepribližuje, ale po ňom je to pre mňa najslabší diel, aj Afterlife mi prišiel zábavnejší a zaujímavejší. 52%

Tom Cruise je už dlhé roky zárukou solídnych filmov a prvý Jack Reacher sa mi dosť páčil, do svojho žánru priniesol príjemné osvieženie, ale toto pokračovanie sa teda moc nevydarilo. Hlavne vôbec nerozumiem, prečo tvorcovia tentoraz vynechali prakticky všetko, čo vtedy fungovalo, pôvodný film mal atraktívnu zápletku a skvelého hlavného hrdinu, ktorý bol suverénny, najlepší z najlepších, vždy o niekoľko krokov pred ostatnými a úplne omilostený od všetkých tých vzťahových záležitostí, čo z pôvodného filmu robilo trochu odlišnú a zaujímavú žánrovku. Tentoraz je z toho len úplne štandardný film tohto typu. Zápletka mi prišla úplne nezaujímavá, ako z nejakého priemerného dielu priemerného krimi seriálu vo vojenskom prostredí a tak ma to už po chvíli prestalo zaujímať. Jediné šťastie, že sa tu skoro stále niečo deje, ale aj tak som sa miestami nudil, tu ma skutočne vôbec nezaujímalo, akým smerom sa to bude vyvíjať a ako to skončí. A tak som bol nakoniec za tie nové vzťahy ešte aj rád, v pôvodnom diele by ma rušili, ale tu je tá zápletka tak nudná, že ma viac zaujímalo, akým smerom sa vyvinie vzťah s dcérou alebo známou z armády, než vyšetrenie prípadu. A sklamaním sú aj postavy, hlavne samotný Tom Cruise ako Jack Reacher tu s výnimkou obstojnej úvodnej sekvencie teda za moc nestál, prišiel mi dosť nevýrazný a neustále pozadu. Dokonca ešte aj Cobie Smulders ako jeho nová partnerka mi sedela viac, aspoň sa snažila a ani postava dcéry nie je majhoršia. Ale inak už nie je čo chváliť, vedľajšie a aj záporné postavy sú úplne nevýrazné. Akcia na prvý pohľad vôbec nie je zlá, je v klasickom štýle, takže ju tvoria samé súboje, prestrelky a naháňačky, ktoré sú prehľadne natočené a technicky veľmi dobre zvládnuté, pričom pri súbojoch poteší, že sú opäť surové a pomerne realistické, ale čo z toho, keď sa tu celkovo nenájde jediný nápad alebo aspoň moment, ktorý by v niečom vynikal alebo výraznejšie zaujal. Jednoducho obsahovo je akcia zúfalo obyčajná. A režijne je to presne také, ako sa aj dá čakať, teda bez väčších problémov, predsa len je to áčková záležitosť so slušným rozpočtom. Takže nebolo to tak zlé, aby som musel siahať po podpriemernom hodnotení, ale aj tak ma to moc nebavilo a hlavne dosť sklamalo. Oproti pôvodnému dielu je to s výnimkou vizuálu, ktorý si udržal štandard po všetkých stránkach o dosť horšie. Keby som mal vybrať najhorší Cruisom film, Jack Reacher 2 by bol jeden z hlavných kandidátov a asi by to aj vyhral. 51%

Neviem, na čo je toto dobré. Japonskú produkciu mám celkovo veľmi rád, keďže dokážu točiť veľmi kvalitne nielen bežnejšie filmy štandardných žánrov, ale aj úplné originálne šialenosti, v ktorých nemajú konkureciu, ale keď majú možnosť natočiť slušný blockbuster, ku ktorému majú všetko potrebné, často to podajú tým najbéčkovejším spôsobom a Terra Formers je toho priam ukážkovým príkladom. Už na prvý pohľad mi zápletka prišla celkom zaujímavá, skupina zločincov, ktorí majú v časoch, kedy je už naša planéta nadmerne preľudnená pripraviť Mars na príchod ľudí tým, že vyhubia premnožené šváby, čo bol jediný negatívny aspekt pri premene Marsu k tomu, aby sa tu dalo žiť, ale na mieste si uvedomujú, že šváby medzičasom prekonali prudkú evolúciu a stali sa veľkou hrozbou, rozpočet bol evidentne celkom slušný a na starosti to má samotný Takashi Miike, ktorý už má toho tiež dosť za sebou v mnohých žánroch, ale aj tak sa pokazilo, čo sa dalo. Prišlo mi to neskutočne zrýchlené, ako by som sledoval trochu predĺžený trailer. Miesto toho, aby film postupne predstavil situáciu na našej planéte, zblížil s postavami, postupne ich pripravil na misiu a ponúkol možnosť divákovi skúmať Mars spolu s nimi, pričom by to v druhej polovici už trochu rozbehol, ako sa to robí bežne a presne tak mi to vyhovuje sa tu už v úvodnej štvrťhodine udeje všetko toto dôležité, aby sa mohla začať prakticky neustála akcia. A keby aspoň za niečo stála, ale tieto absurdné súboje poľudštených švábov s ľuďmi, ktorí zase pre zmenu získajú hmyzie vlastnosti ma už po chvíli prestali baviť, keďže mi prišli úplne stereotypné a bez nejakej vnútornej logiky, jednoducho niekedy nemajú ľudia absolútne žiadny problém odolávať aj obrovským presilám a inokedy pravý opak, jeden šváb si dokáže poradiť s niekoľkými ľuďmi. Vďaka tomu sa síce nikdy nedalo čakať, kto prežije, úmrtnosť postáv je tu dosť vysoká, ale keď to nemá žiadnu logiku, tak ma to jednoducho nebavilo a o nejakom napätí nemôže byť ani reči. Takže po akčnej stránke tu s výnimkou možno dvoch nečakaných úmrtí nie je vôbec o čo stáť. Ale aj napriek tomu sa na to väčšinu času dalo bez problémov pozerať, keďže je to celé síce poriadne hlúpe, ale predsa len aj trochu zábavné a hlavne poriadne dynamické, ale chcelo by to aj nejaký scenár, prípadne väčšiu rozmanitosť akcie. Ale ku koncu sa to tempo stratí a táto časť je aj jasne najslabšia, už ma to vôbec nebavilo. Pochválim ale aspoň obsadenie, postavy tu síce nemajú potrebný priestor, ale predsa len sa tu nájde pár mojich obľúbencov a postáv, ktoré dokážu zaujať, hlavne charizmatické duo Masaya Kato a Hideaki Ito, ktorí dokážu utiahnuť film aj samostatne, ženy ťahá známa Rinko Kikuchi, ale pri nich ma teda prekvapilo, akú tu majú až ponižujúcu úlohu, keďže na rozdiel od iných filmov toho teda veľa nevydržia, ale bavil ma aj Shun Oguri, ktorý tu má typicky japonsky výstrednú postavu. A Takashi Miike to zvládol iba vizuálne, páčila sa mi štylizácia a aj efekty mi prišli kvalitnejšie, než je bežné, ale všetky ostatné zložky za očakávaním podstatne zaostávajú. Takže výsledkom je film, ktorý sa vlastne ani neoplatí pozrieť a zaslúžil by si podstatne nižšie hodnotenie, ale predsa len pri správnej nálade na takýto extrémne béčkový nezmysel to aj vďaka slušnému obsadeniu a vizuálnej stránke dokáže celkom zabaviť. 50%

Eliminators mi v rámci nízkorozpočtovej žánrovej produkcie príde ako typický akčný film, pri ktorom si síce všetci dajú záležať, aby v ničom výraznejšie nezaostával, čo sa aj podarilo, vôbec nič tu neurazí, ale zase ani moc nenadchne. A tak je tu obstojná zápletka o mužovi s minulosťou v tajnej službe, ktorý pri ochrane dcéry zabije troch protivníkov, ale tým sa prezradí a ide po ňom nielen polícia, ale hlavne šéf vplyvnej zločineckej organizácie, s ktorým má nevyriešené účty a tak na neho poslal špičkového nájomného zabijaka. No prevedením je to už trochu horšie, dej síce nenudí a potešil ma aj slušný výber rozmanitých lokácií, čo v tomto type filmu už dávno nie je samozrejmosť, ale chýba tomu lepšie tempo, mimoakčné scény sú len čisto priemerné a sklamalo ma aj to vloženie rodinného prepojenia s mafiánom, takto ten motív ochrany dcéry dostatočne nefunguje, keďže jej aj tak nejde o život. Po stránke akcie ale som celkom spokojný, aj keď ani tu sa nič výnimočné nekoná. Teda až na súboje s nájomným zabijakom, Scott Adkins a jeho hlavný rival Wade Barrett tu predvedú dva veľmi dobré súboje so skvelou choreografiou a parádnymi chvatmi, v ktorých obaja predvedú, čo v nich je a práve tieto ich dva strety sú rozhodne vrcholmi filmu a dôvodom, prečo sa oplatí pozrieť. Ani zvyšné súboje nie sú zlé, napríklad skvelo natočený v lanovke, ale sú už dosť krátke a pôsobia aj trochu umelo. A k tomu nejaké tie priemerné naháňačky a prestrelky s minimom zabitých a digitálnymi priestrelmi, čo mi vadí. Obsadenie tiež ničím nevyniká, spomínaný Scott Adkins a Wade Barrett ma bavili, ale zvyšné vedľajšie a záporné postavy sú už len úplne obyčajné a tak nikto z nich nestojí za pozornosť. A režijne mi to v rámci tohto typu filmu celkom vyhovovalo, aj keď stále sa to dalo vylepšiť, hlavne zvýšením dynamiky. Zo všetkých týchto posledných Adkinsových sóloviek je práve Eliminators asi najlepši, keďže v ničom neurazí a má dva skvelé súboje, ale ani tentoraz sa nejedná o nič, čo by mohlo fanúšika Adkinsa nadchnúť, jednoducho obstojný akčný film na jedno pozretie. 60%