Grondal

Taký drsnejší a uveriteľnejší John Wick. Jason Statham ako po pomste túžiaci a emócií zbavený tatko, ktorý len tak mimochodom mimo (takmer) záber riadi asi najbrutálnejšie komando smrti v LA, bol výborný a ťažko si viem predstaviť lepšiu hereckú voľbu. S ohľadom na meno režiséra je film až nečakane sústredený, zbytočne neodbieha, hutnú atmosféru si pekne buduje od začiatku do konca a na nejaké scény na "odľahčenie" môžete v tomto prípade zabudnúť. Dokonca tu v závere nepríde ani na divé twisty, alebo twisty v twistoch ako má Ritchie v obľube. Takéto filmy stále v A-čkových vodách príliš nevznikajú, takže ak máte radi takéto drsné, chlapské (neviem ako lepšie to nazvať) kúsky okorenené solídnou akciou, tento film si určite nenechajte ujsť.

Nádejný pokus ponúknuť opäť niečo nové zo zanedbávaného námorníckeho prostredia, končí ako zvláštny mačkopes. Začíname s plnou parádou v špinavom anglickom prístave, kde námorníci z veľrybárskych lodí potrebujú čo najrýchlejšie rozflákať ťažko zarobené peniaze a atmosféra je výborná. Treba započítať vynikajúco načrtnutú postavu Henryho Draxa v podaní Collina Farella, ktorý je taký amorálny hajzel, že to som už dlho nevidel a natíska sa zrovnanie s jeho menovcom z Marvel univerza, ktorého by si Henry dal na raňajky. Žiaľ postupne vychádza do popredia skutočná zápletka seriálu, ktorá mi už taká zaujímavá neprišla a hlavne keď sa ocitáme s loďou na mori, začína byť citeľný nedostatok peňazí, ale aj prekreslenia iných postáv (mimo ústrednej štvorice). Záver je potom už iba festival premárnenej príležitosti, kde vyprcháva všetka ťaživá atmosféra, ktorú si seriál držal vo svojej prvej polovici a zostávajú iba (z môjho pohľadu) suboptimálne scenáristické rozhodnutia. Ten kto čaká námorné dobrodružstvo v ľadových arktických vodách bude zrejme mierne sklamaný, rovnako ako ja.

Marvel sa rozhodol, že pôjde full fantasy. Previazanie tohto filmu s pozemskou realitou je tak slabé a „realita“ hrá takú nepodstatnú rolu, že tento sa kľudne mohol odohrávať v nejakej praďalekej galaxii. Film sa snaží vybudovať kompletne novú čínsku marvel mytológiu a preto, aby to stihol, obetoval akýkoľvek zmysluplný dej, takže tento by sa dal spýsať možno na 2 A4-ky. Radšej sú nám iba polopatisticky predkladané informácie o tisícročia trvajúcom boji proti démonom, nestarnúcom badass bojovníkovi píšucom históriu všetkých možných národov a my máme uveriť, že toto sa opäť dialo bez toho aby o tom ktokoľvek na svete vedel. Tento prístup sa žiaľ stal zdá sa novým Marvel štandardom a na mňa to pôsobí tak, že abdikovali na postupné plánované budovanie svojho univerza a namiesto toho chcú mať všetko (myslené kotel peňazí) tu a teraz, takže na udržiavanie dojmu „univerza“ musí stačiť, že keď sa vo filme bez ľadu a skladu objaví pár postáv, ktoré už boli v niektorom z predchádzajúcich filmov. Donedávna som vždy tvrdil, že Marvel filmy sú preto také úspešné, pretože každý z nich je kvalitný (nemyslím nutne originálny, proste len kvalitne spracovaný vo väčšine aspektov) sám o sebe, ale ak vezmeme do úvahy aj poslednú Čiernu vdovu, táto doba zdá sa skončila. Okrem vyššie spomenutého vo filme potom zostáva už iba ľúbivý vizuál a kung-fu, kde si na choreografiách dali zdá sa záležať, čo nakoniec nie je až tak málo. Ak od filmu chcete iba jednoduchú vizuálnu atrakciu, môže to stačiť. P.S. Tvor vyzerajúci ako malá chlpatá guľa s nefunkčnými zakrnelými krídlami síce môže byť cute, ale to vážne nevadí, že nemá žiadny otvor? Tu už sme tak „hlboko“, že možnosť prijímania potravy (a aj to čo nasleduje) by asi zbytočne obmedzovala tvorčiu kreativitu.

Akoby tvorcovia navštívili Oscarové švédske stoly, naložili si na tanier zo všetkého, ale nič nezvládli dojesť. Obrovské množstvo silných tém, ktoré sa navzájom prepletajú, ale čoskoro je jasné, že niektoré sú vo filme na silu a nemajú šancu vyznieť. Je to ako esencia oskarových ambícií s cieľom pokryť čo najviac nominácií (aj hereckých), avšak takéto filmy zväčša nedopadajú dobre, verejnosť ich odmietne, pretože vycíti, že to nemal byť úprimný film, ktorý chcel niečo povedať. Bez ohľadu vyššie spomenuté treba povedať, že všetci herci hrajú ako život a viacerým z nich tie nominácie bez problémov doprajem. Koniec filmu potom príjemne prekvapil, pretože po tom, čo ma tento svojim tempom pomaly uspával, zrazu sa niektoré veci spojili a mňa to zodvihlo z polohy ležmo... čo film veľmi potreboval, škoda len, že to neprišlo skôr. Ak vám sedia pomalé drámy, tu by ste sa mohli nájsť, ak ste ale alergický na tvorbu „pre akademikov“, tento film  by vám mohol rovnako spôsobiť anafylaktický šok.  Voľte múdro.

Ako sa Marvel vrátil, tam kde ho všetci chceme vidieť. Prvotné hodnotenia a extatické výkriky nasvedčovali, že tentokrát nás čaká niečo viac než klasický Marvel, avšak tieto zrejme súviseli s dlhými filmovými suchotami viac ako s kvalitami samotného filmu. Ako som naznačil na začiatok, Marvel sa po Black Widow a Shang-Chi vrátil späť do prvej popcornovej ligy, čo je super, ale na bezbrehé nadšenie ani toto žiaľ nestačí. Film som si užil, dokázal naozaj fascinujúcim spôsobom prepojiť staré, spola zabudnuté pavúčie univerzá s tým súčasným bez toho aby sa samotný Holland strácal, alebo aby staršie inkarnácie boli iba ploché figúrky degradované na úroveň cameí, za toto treba vskutku vzdať hold. Rovnako chémia medzi hlavnými postavami fungovala na jednotku (napriek tomu, že budovanie vzťahu PP a MJ išiel do úzadia) a teda aj cena, ktorú musel na konci Spiderman zaplatiť mala svoju emočnú hĺbku, tj. opäť super. Jediný bod s ktorým mám problém je scenáristicky nezvládnutá prvá cca. tretina filmu, ktorá sa strašne skratkovito snaží nejako zaobaliť prepojenie toto kúsku s predchádzajúcim. Pôsobilo to na mňa, akoby na konci predchádzajúceho dielu (Spider-Man: Far from Home) mali scenáristi s týmto filmom úplne iné plány, ale potom prišiel niekto s nápadom na toto „multiverzium“ a aby to mohli zrealizovať, museli najprv rýchlo pozväzovať zanechané voľné konce. Bojovali so cťou, ale tento boj sa asi nedal úplne vyhrať, takže pocit uponáhľanosti a nejaké vyšumené zápletky predsalen zostali. V každom prípade, pre toho, kto má rád Marvel univerzum, alebo proste len poctivý filmový popcorn je toto povinnosťou, ktorá nemôže sklamať.

Nápad na kraťas natiahnutý na 150 minút. Som presvedčený o tom, že za celým vznikom tohto filmu stojí idea, ktorou je naplnený prvých 15 a posledných 5 minút filmu. A niekomu to prišlo dosť na to, aby priestor medzi tým vyplnil vezmes nezaujímavými báchorkami. V podstate celú cirkusovú pasáž by som škrtol, resp. by som ju zoškrtal na štvrtinu, protože zvyšok je pre film nepodstatný. Vzťahové záležitosti hlavnej postavy by som tiež škrtol, pretože tieto nemali absolútne žiadny dopad na príbeh. To teda znamená, že by ak by sa film zameriaval iba na „mindgames“ Bradleyho Coopera a za ich použitia na šplhanie po spoločenskom rebríčku s následným zauzlením, mohol by som v tomto okamihu písať o dobrom filme. Takto píšem o filme zbytočnom, kde jeho podstatu treba náročne loviť z hromady príbehovej vaty. Avšak nápad, ktorý spomínam na začiatku je zaujímavý, rovnako ako sa filmu darí celkom slušne budovať atmosféru (režíruje predsalen del Toro), toto však zďaleka nestačí na to, aby som film mohol odporučiť iným ľuďom, ako režisérovým skalným... a aj tým iba preto, aby si do budúcnosti možno prestavili očakávania, pretože to vyzerá, akoby Guillermo mal to najlepšie už za sebou. Snáď sa mýlim.

Najzbytočnejšie pokračovanie zbytočného filmu. Z prvého Venoma si pamätám veľmi málo a dúfam, že rovnako málo si budem čoskoro pamätať aj z tohto jeho pokračovania, pretože opak by bol mrhaním mozgovými bunkami. Film je kratučký, ale aj napriek tomu je dej neuveriteľne rozťahaný a väčšina scén sníma pokusy o spolužitie Venoma a Eddieho Brocka, čo žiaľ nie je ani zďaleka také zábavné, ako zrejme tvorcovia dúfali. V podstate všetky postavy (vrátane tej hlavnej) sú chronicky nezaujímavé (mám pocit, že aj herci pri natáčaní zívali od nudy) a všetky témy, ktoré film rieši sú zatlačené do úzadia patetickým Venomovym blúznením o tom, že chce žrať mozgy. Aspoň triky vyzerajú solídne, takže ísť z hodnotením nižšie by bolo už asi príliš kruté, ale moc nechýbalo. Film nakoniec ale predsalen priniesol niektorým ľuďom potešenie... aj keď to boli iba účtovníci v Sony, ktorý tento sequel aj vymysleli.

Muzikál, ktorý akoby vypadol z filmového archívu... a nie je to príliš  dobre. Téma v čase vzniku originálu možno v spoločnosti rezonovala, ale v súčasnosti to tak už asi tak nebude. Síce rasové/etnické napätie v USA (aj aj inde vo svete) stále pretrváva, ale nie v takejto podivnej za vlasy pritiahnutej podobe. Chovanie postáv je z pohľadu našinca a súčasníka niekde medzi bizarným a šialeným (dve znepriatelené strany sa dohodnú, že sa stretnú a pôjdu sa „pichať nožmi“ WTF???). Musím však tiež upozorniť, že muzikály ako také síce nevyhľadávam, ale napriek tomu na niektoré spomínam s láskou (zdravím Moulin Rouge!). V tomto prípade som sa zasekol niekde medzi… medzi ikonickými pesničkami a tanečnými číslami a príliš “starým” príbehom a vlastne aj "starým" spracovaním. Dúfal som v ďalšiu muzikálovú pecku, ale dostal som iba priemer, ktorý podľa mňa zaslúžene zapadne v ďalšej kope podobne priemerných remakov. V tomto prípade mi to je z toho ale trocha smutno.

Po zhliadnutí sa už nečudujem, prečo na tento kúsok toľko Wanovych hororových obdivovateľov prskalo. Nejedná sa totiž o žiadny klasický horor. Hneď úvodná scéna (pred úvodnými titulkami) ma vysokým tempom a "drajvom" navnadila na to, že toto nebude typický horor, v ktorom sa mimo ľakačiek takmer nič nedeje (hororový fanúšikovia musia odpustiť) a našťastie sa tento prvý dojem aj do istej miery naplnil. Štandardných ľakačiek je tu minimum, aj keď pán režisér spočiatku pekne mlží a pohráva sa s diváckymi očakávaniami, využíva bežné hororové propriety a keď divák očakáva zapadnutie do štandardných hororových mantinelov (aka. hanblivý pán bubák) film prudko uhne. Následne žiaľ príliš dlho čakáme, kým film zapadne do inej škatuľky a počas tohto čakania sledujeme akési veľmi pasívne a sterilné vyšetrovanie, ktoré v podstate nikam nevedie a film zachráni až "comming out" (v tomto prípade úplne doslova :-)) spomínaného pána bubáka a tento v tejto fáze filmu už našťastie nie je vôbec hanblivý. Film sa následne zmení na nefalšované gore a toto mu naozaj ide. Samotný záver už toľko netiahne (všetky esá už boli z rukávov vytiahnuté) a okolo filmu sa ku koncu opäť zviera klietka z klasických hororových klišé, ale v tejto fáze už toho niet veľa čo pokaziť. Nedá sa mi nespomenúť veľmi podivná diskofilná hudba, ktorá tu vôbec nedáva zmysel, ale akýmsi zvláštnym spôsobom príjemne scény osviežovala. V súčte teda zaujímavý kúsok, ktorý môže mnohých potešiť a zároveň sklamať hlavne fanúšikov doterajších režisérových hororov.

Oci, oci a teraz ten o tom ako pár U2 pesničiek zachránilo celý film prosím! Kde bolo tam bolo, za siedmimi streamovacími službami a siedmimi firewallmi bol raz jeden film bez originálneho nápadu, s nefunkčným svetom, s neplatnými zákonitosťami fyziky a plochými charaktermi a v tomto sa nachádzalo za hrsť pesničiek U2. Tieto pesničky boli remaknuté, väčšinou to boli iba úryvky, ale napriek nepriazni zlovoľného scenáristu, dokázali povstať a utiahnuť celý film. Koniec príbehu, zaľahnúť a spať. Nie, nebolo to až také zlé, pre cieľovku to môže byť až výborné, keďže je tu naozaj kopa známych songov naprieč spektrom hudobných žánrov, ale vážne nemôže aj pesničkový animák dávať väčší zmysel? Vážne?