Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Animovaný
  • Dokumentární
  • Akční

Poslední recenze (2 696)

plakát

Můj soused Totoro (1988) 

"Hej! Žijete v strašidelnom dome!"     Roztomilé dielo, ktoré, hoci aj mierené hlavne na menšie deti, je tak skvelo nakrútené, s takou vysokou umeleckou úrovňou, že ho nutne musí oceniť aj dospelý divák s citlivejšou dušou. A za seba môžem povedať, že moja malá detská dušička skrytá niekde hlboko v mojom vnútri pri ňom plesá radosťou. Je to krásne hravé, svet je vnímaný detskou optikou, ktorej dominuje zvedavosť, radosť z maličkostí a vzrušujúce objavovanie sveta detskými očkami. A tajuplný starý dom s množstvom zákutí a jeho rovnako tajuplné okolie (tunely v kríkoch, magicky les s majestátnym stromom) sú presne na takéto objavovanie priam ideálne (inak nádherne vykreslené prostredie). Mijazaki vždy vedel vdýchnuť svojim postavám život a dodať im aj potrebnú hĺbku a nie je to inak ani tu. Energetické sestry Sacuki a Mei s krásnym vzájomným vzťahom sú vskutku podarené čísla a tiež úžasné filmové postavy. A nemenej úžasné postavy sú i rozprávkové bytosti z Mijazakiho bujnej fantázie, menovite Totoro a  "mačkobus".  Snímka obsahuje množstvo úchvatných scén, z ktorých spomeniem prechod nebojácnej Mei tunelom do magického sveta (asi jemný odkaz na Alicu v krajine zázrakov), Mei v škole, "vypestovanie" stromu a predovšetkým úžasne atmosférické čakanie na zástavke v tme a daždi (to je dokonalá filmová mágia a pritom sa tam takmer nič nedeje). Pri menovaní všetkých superlatív samozrejme nemôžem vynechať čarovnú hudbu Džóa Hisaišiho. Toto dielo si ma zakaždým dokáže podmaniť - proste sa pri sledovaní tejto detskej rozprávočky striedavo škľabím a rumázgam ako malé decko.

plakát

Velký flám (1966) 

"Are you?" "You are?" "Yes."     Prekvapivo kvalitná francúzska komédia s Funèsom, jedna z jeho vôbec najlepších. Tým správnym receptom bolo to, že Funès (výborná postava dirigenta Stanislasa Leforta) tu nie je stredobodom všetkej pozornosti (celého vesmíru), ale len veľmi dobre zapadá do fungujúceho súkolia - na jednotku je hlavne jeho súhra s Bourvilom (Augustin Bouvet), s ktorým tvorí kontrast (vážený dirigent versus človek z ľudu). Výborne ich dopĺňajú aj mnohí ďalší herci, vyzdvihnem napríklad blond krásku s veľkým šarmom Marie Dubois (Juliette). Snímka je v podstate akousi francúzskou komediálnou odpoveďou na The Great Escape (1963). Jej pútavý príbeh sa odohráva v atraktívnom prostredí Francúzska za nemeckej okupácie (Paríž, vidiek), pričom komediálna zápletka je založená hlavne na iskrivej konfrontácii troch národov (a predovšetkým na tej spleti troch jazykov). Tu však treba podotknúť, že nešikovný český dabing veľkú časť z toho ničí - je úplne nezmyselné, keď sa nemeckí (prípadne anglickí) vojaci spolu rozprávajú česky, ale ešte väčší nezmysel je, keď sa spolu dvaja cudzinci (navzájom) rozprávajú v dabingu tým istým jazykom, ale evidentne si vôbec nerozumejú. Takýto jednotný dabing úplne kazí zážitok z filmu, divák je tak ochudobnený o krásne kostrbaté pokusy o komunikáciu v cudzom jazyku (napr. lámaná angličtina s komickým francúzskym akcentom), čo tvorí dosť zásadnú časť celkového humoru. Možno, že celková vtipnosť snímky už mierne vyprchala, stále však dokáže pobaviť aj dnešného diváka - vydarené scény sú napr. fingovaná hádka "manželov", výborná scéna v kúpeľoch, prezliekanie v kanále, či zámena izieb. Vrcholnou scénou je ale pre mňa tá záverečná s vetroňmi. A vyzdvihnúť by som ešte chcel aj pôvabnú odľahčenú hudbu Georgesa Aurica.     "Nepoviem nič, nech si ma zabijú." "Ja tiež nie. Nech si vás zabijú, ja neprehovorím." "Ja som to vedel, že ste kamarát."

plakát

Blade Runner (1982) 

"How long do I live?" "Four years." "More than you! Painful to live in fear, isn't it?"     Podmanivá futuristická vízia s retro prísadou zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Inteligentné a unikátne dielo, akých je v žánri sci-fi málo, ktoré bolo vo svojej dobe silne nedocenené, ale dnes už oprávnene užíva status kultu. Atmosféra snímky je veľmi hutná a neopakovateľná, s akýmsi nádychom snovosti, pričom veľkú rolu v nej hraje úžasná Vangelisova hudba (absolútny originál, ktorý sa na nič nepodobá), náramne sa hodiaca k danej látke. Jedinečný je aj ten "retro-futuro" dizajn, ako napríklad v prípade sídla spoločnosti Tyrell (" "More human than human" is our motto.") v štýle mayskej kultúry, ale najmä v prípade interiéru Deckardovho bytu, ktorý bol pre mňa doslova vizuálne opojný. Hlavní hereckí predstavitelia sú výborne vybraní tak, aby do daného štýlu dokonale zapadli: veľmi charizmatickí sú Harrison Ford ako Deckard i Rutger Hauer ako Batty (ten vzbudzuje rešpekt, aj keď sa práve usmieva) a ohromne štýlové sú i Sean Young ako Rachael (mala našliapnuté na skvelú kariéru, ale napokon sa z nej vykľula tuctová herečka) a Daryl Hannah ako Pris. Film nie je príliš akčne zameraný a niektoré jeho akčné scény pôsobia paradoxne trochu rušivo. Pôvodnú kinoverziu ešte narušuje aj ten nasilu vložený happy end, ktorý sa nehodí do celkovej nálady snímky a tiež aj dosť divne pôsobiaci voicover.     "I'm surprised you didn't come here sooner." "It's not an easy thing to meet your maker." "What could he do for you?" "Can the maker repair what he makes?"

Poslední hodnocení (4 203)

Nepřátelé (2017)

19.05.2024

Lovci hlav (2011)

18.05.2024

Legenda o "1900" (1998)

11.05.2024

Fialkový parfém (2001)

07.05.2024

Návrat (2021)

05.05.2024

Srdce je osamělý lovec (1968)

03.05.2024

Obžalovaný (1964)

30.04.2024

Jmenuji se Khan (2010)

29.04.2024

Život Davida Galea (2003)

26.04.2024

Reklama

Poslední deníček (1)

Moje hodnotenia

STRUČNÝ PREHĽAD MÔJHO SYSTÉMU HODNOTENIA

5 = VYNIKAJÚCE = najskvelejšie diela kinematografie, ktoré ma zakaždým silne zasiahnu.

4 = VÝBORNÉ = výnimočné diela, ktoré môžem pozerať aj opakovane.

3 = DOBRÉ = filmy, ktoré sa oplatí vidieť, ale stačí raz (príp. znovu až po dlhom čase).

2 = ŠEDIVÝ PRIEMER = tuctové filmy, ktorých sledovanie považujem za stratu času.

1 = ZLÉ = vyslovene zlé filmy, kde tvorcovia predvádzajú svoju neschopnosť.

0 = ODPAD = hodnotenie, ktoré je pre mňa zbytočné a nikdy ho neudeľujem.

 

NEDOKONALOSŤ 5-STUPŇOVÉHO HODNOTIACEHO SYSTÉMU

V prvom rade musím zdôrazniť, že 5-stupňové hodnotenie považujem za veľkú slabinu ČSFD. Neviem, či tvorcovia chceli byť originálni, ale prakticky nepoznám ďalšie seriózne hodnotiace weby, ktoré by nemali 10-stupňové hodnotenie (e-shopy do toho samozrejme nepočítam). Mám potom z toho dosť často hlavybôľ, keď sa v prípade jasne "pol-hviezdičkového" hodnotenia (napr. 3,5) musím ťažko rozhodovať, či to hodnotenie zaokrúhlim nahor, alebo nadol (rozdiel medzi 3 a 4 hviezdičkami je pre mňa dosť zásadný). Domnievam sa, že kvôli takejto hrubej stupnici hodnotenia musí nutne prichádzať k istému skresleniu celkových hodnotení filmov. Ak sa totiž väčšina používateľov pri hraničnom hodnotení prikloní k vyššiemu počtu hviezdičiek (to je môj osobný predpoklad), celkové hodnotenie bude oproti realite posunuté smerom nahor. Pre názornosť ešte jedna malá ukážka. Mám dva filmy, ktoré hodnotím na 2,5 a 3,5. Pri nutnosti zaokrúhľovať potom tie isté dva filmy môžu skončiť s rovnakým hodnotením 3, ale trebárs aj s diametrálne odlišnými hodnoteniami 2 a 4. Keď sa tak nad tým človek zamyslí, ide o veľmi významné skreslenie.

 

DOPAD 5-STUPŇOVÉHO SYSTÉMU NA MOJE HODNOTENIA

Keďže v 5-stupňovom systéme nedokážem spraviť ani tak triviálny úkon, ako je priradenie čisto priemerného hodnotenia (to je 50%, čo by znamenalo 2,5 hviezdičky), musel som si stanoviť, ktoré hodnotenie bude tomu priemeru zodpovedať. A stanovil som si ho na 2 hviezdičky, s tým, že slovo priemer ešte dostalo prívlastok "šedivý". Dôsledok je potom aj ten, že moje hodnotenia sú mierne posunuté nadol a budú sa javiť ako prísnejšie oproti hodnoteniam väčšiny ostatných používateľov (používatelia väčšinou pridelia filmu 3 hviezdičky, ak ho považujú za čisto priemerný). V konečnom dôsledku mi ale nevadí zaujať takýto kritický postoj, aj vzhľadom na to, že na ČSFD je tendencia filmy skôr nadhodnocovať. Ďalším dôsledkom je potom to, že mi tak vznikla široká škála pre hodnotenie "dobrých" filmov (3 až 5), ale iba obmedzená škála pre "zlé" filmy. Pre "zlé" filmy si ale osobne úplne vystačím aj s jedinou hodnotou (1) - ak je totiž niečo žumpa, nepotrebujem sa do nej ponárať, aby som zistil, aká je hlboká. Bez môjho interného 10-stupňového systému sa ale napokon zaobísť nedokážem, takže moje skutočné hodnotenia (v prípade tých "pol-hviezdičkových") píšem na začiatok svojho komentára ("3,5" v mojom komentári má pre mňa väčšiu výpovednú hodnotu než to, či som sa nakoniec priklonil k 3 alebo 4 hviezdičkám).

 

ROZŠÍRENÝ SYSTÉM MÔJHO HODNOTENIA

5 = DOKONALÉ

4,5 = VYNIKAJÚCE

4 = VÝBORNÉ

3,5 = VEĽMI DOBRÉ

3 = DOBRÉ

2,5 = LEPŠÍ PRIEMER

2 = PRIEMER

1,5 = SLABÝ PRIEMER

1 = ZLÉ

0,5 = VEĽMI ZLÉ

0 = ODPAD

 

RÔZNE NEDUHY HODNOTENIA NA ČSFD

Snáď najhoršie, čo môže používateľ spraviť, je hodnotiť film, ktorý nevidel. Na ČSFD je za to síce tvrdý postih, ale ako také niečo dokázať? Podobne vnímam aj hodnotenie filmov videných niekedy v dávnych časoch (pochybujem o tak skvelej pamäti a navyše kritéria sa časom nutne menia). No a tiež ma vyslovene iritujú niektorí používatelia, ktorí si pozreli len prvých 10 minút filmu (dokonca sa tým aj chvália) a film suverénne šupli do odpadu. To je akoby som hodnotil nejakú maľbu tak, že si odokryjem len jej pravý dolný roh. Prekáža mi aj istá stádovitosť pri hodnotení. Hoci je z komentára používateľa zrejmé, že sa mu film nepáčil, napriek tomu mu dal vysoké hodnotenie, veď všetci tomu dávajú vysoké hodnotenia a je to predsa kult. Akoby sa hanbil za to, že má iný názor a považoval to za svoje zlyhanie. Úplne samostatná kapitola je hodnotenie 0 (odpad). Mnohí "machri" toto hodnotenie zneužívajú na to, aby sa robili zaujímavými - dám nejakému slávnemu filmu (napr. Titanic) odpad a teraz som veľký "king". Takže celé to hodnotenie považujem skôr len za také pozérstvo a osobne som ho ešte nikdy nepoužil. Neviem si totiž predstaviť, aký by to musel byť film, aby som mu udelil menej ako 10 percent (to by snáď muselo byť nejaké domáce video). Predsa len, skôr než sa film dostane k divákovi (napr. prostredníctvom TV), musí prejsť nejakým sitom, ktoré tie totálne nepodarky väčšinou zachytí. A ak by sa aj napriek tomu nejaký nepodarok ku mne dostal, prečo by som sa preboha naň dobrovoľne pozeral?

 

MOJA TEÓRIA PROPORČNÉHO ROZLOŽENIA FILMOV V HODNOTIACEJ STUPNICI

Na záver ešte predstavím jednu moju teóriu ohľadom kvality filmov. Uvedené čísla prosím nebrať doslovne, majú skôr dokumentačný charakter. Za celú históriu kinematografie bolo nakrútených odhadom 500 000 filmov určených pre kino. Môj súkromný odhad je taký, že asi polovica z toho je vyslovene zlých filmov (*), takže ostáva zhruba 250 000 aspoň priemerných filmov (**+). Z toho je potom asi tretina aspoň dobrých filmov (***+), čo je zhruba 80 000 filmov. Z toho je asi štvrtina aspoň výborných filmov (****+), čo je zhruba 20 000 filmov. A napokon z toho je asi pätina vynikajúcich filmov (*****), čo je okolo 4000 filmov. Na jednej strane takýto odhad u mňa vzbudzuje nadšenie, že môžem do konca života pozerať iba skvelé filmy (tie nestačí vidieť len raz), na druhej strane to ale u mňa vyvoláva aj zdesenie, že ako mám takéto filmy nájsť v záplave státisícov tuctových filmov. No a tu nastupuje asi najdôležitejšia schopnosť milovníka filmov a tou je schopnosť výberu kvalitného filmu. Kritérií pre výber je síce dosť, ale ani jedno nie je úplne spoľahlivé. Ak ale používateľ skombinuje viaceré kritéria do jedného výsledného, je jeho vytúžený cieľ (odfiltrovanie slabých filmov) výrazne bližšie. Tu je niekoľko kritérií, ktoré používam ja osobne: hodnotenie na ČSFD/IMDb, zaradenie medzi "1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete" (hodnotenia kritikov), získané ceny (Oscary, filmové festivaly), hodnotenia obľúbených používateľov, meno režiséra. Napriek všetkým tým kritériám by bolo ale utópiou si myslieť, že občas na nejaký slabý film nenaďabím, ale aspoň do istej miery zredukujem pravdepodobnosť takejto mrzutosti.