Rozjimatel

"I was there to push people beyond what's expected of them. I believe that is an absolute necessity."     Džezový thriller, tak by som nazval túto snímku, zaradenú v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. A nie je to ani trochu pekný film, napriek tomu ale nesmierne silný. Jeho nepríjemnosť spočíva v tom, že tu vlastne nie sú kladní hrdinovia, ani s jednou z dvoch hlavných postáv sa proste nedá príliš sympatizovať. Veď učiteľ hudby Fletcher (skvelý J.K. Simmons s Oscarom) je bezcitný, bezohľadný despota s božským komplexom a so záľubou v trýznení žiakov, Andrew (do role zapadajúci Miles Teller) je zase prehnane ambiciózny a nadmieru nesympatický mladík (jednoducho, s prepáčením, riadny čurák, správaním a dokonca i vzhľadom). Aspoňže tú nepríjemnosť vyvažuje to, že ten film je do veľkej miery aj o džezovej hudbe a to ma vždy zvykne potešiť (aj keď je tu toho bubnovania až priveľa, ale to je zase logické). Na filme sa mi inak veľmi páči tá jeho výstižná úvaha o nezdravej súťaživosti a o tom, kam až môže ľudí dohnať (výborne to dokumentuje hlavne scéna havárie a to, čo po nej nasledovalo). Ten film je taký plný napätia a negatívnej energie, že som pocítil veľkú úľavu pri tom skvelom závere s úžasným džezovým vystúpením (s krásnou skladnou "Caravan"), ktorý do toho všetkého vniesol nejaké to svetielko optimizmu.     "There are no two words in the English language more harmful than "good job"."

"There are things in life we have to do, whether we like it or not."     Strhujúco nakrútená dráma podľa skutočných udalostí, ktorá mnou silne otriasla a ešte dlho po jej skončení som ju musel rozdýchavať. Takéto skutočné príbehy ma zaujímajú (hoci ich sledovanie je vrcholne nepríjemné), keďže veľa prezradia o temných ľudských vlastnostiach a činoch, ktoré by rozhodne nemali zostať pod pokrievkou (toto ani zďaleka nie je jediný podobný prípad). Miestom konania tragického príbehu 16-ročnej dievčiny Sylvie (presvedčivá Elliot Page) je typické malomesto (aj keď Indianapolis nie je zrovna malé mesto) so všetkými negatívami, malomesto v tom najhoršom podaní (každý o každom všetko vie, klebety sa šíria nadzvukovou rýchlosťou, avšak ľudia vedia byť nepochopiteľne ľahostajní k zverstvám páchaných v ich bezprostrednom susedstve). Hlavná antagonistka Gertrude Baniszewski (skvelá Catherine Keener) je na pohľad obyčajná žena, starostlivá matka veľkej, ale neúplnej rodiny, vo svojom vnútri je však desivé monštrum. A vôbec tu neobstoja argumenty, ako sú jej zúfalstvo z dlhodobej núdze, či jej prípadné zdravotné problémy. A aj celá jej rodina je nadmieru vydarená - najstaršia dcéra Paula (Ari Graynor) je jej kópiou, malý synček Johnny neskutočný sadista, atď. Najdesivejšie na tom prípade je ale to, že neostal iba v rámci tejto podarenej rodinky, ale hojne sa do neho zapájali aj ďalší členovia miestnej komunity. To akože všetkým im to pripadalo úplne normálne? Vyzerá to tak, že ide o niečo silne patologické v celej tej spoločnosti. Zarážala ma inak tá nepochopiteľná pasivita jednak hlavnej hrdinky Sylvie (súvisí to nejako s vierou?), ale ešte viac jej sestry Jennie, čo bolo pre mňa až šokujúce (bolo to ešte horšie, ako to je vykreslené vo filme, keďže v skutočnosti sa Jennie aktívne podieľala na mučení). Snímka je vo svojej podstate horor, s tým, že najväčší horor na nej je to, že je to skutočnosť. Ťažko na nej nájsť niečo, čo by sa dalo vytknúť. Okrem dramatickej roviny je výborne podaná i atmosféra 60. rokov v danom prostredí, dobre je zvolená i hudba, vrátane krásne žalostných vokálov Petry Haden v záverečných titulkoch.     "You branded my daughters... now I have to brand you."

[3,5*]     "Some kind of love triangle?"     Pútavý fantazijný road-movie príbeh sympatickej sedemnástky Suzume. Sprvu na mňa tá animácia pôsobila nie príliš vľúdnym dojmom, hlavne tými ostrými obrysmi, trhanými pohybmi a takým dosť rozháraným rytmom, na ktorý som sa dlho nevedel naladiť. V každom prípade ma dianie plné nápaditosti a tajomnosti dokázalo silne vtiahnuť a páčilo sa mi i to neustále sa meniace prostredie (krásne vykreslené), v ktorom sa odohrávalo. Hlavná hrdinka stretáva na svojej ceste viaceré zaujímavé postavy a vďaka jej srdečnosti si dokáže k nim vytvoriť aj pekný vzťah, takže emócie v snímke fungujú veľmi dobre. Je zaujímavé, že sa mi tu páčila aj hudba skupiny Radwimps (výborné sú napríklad tie mystické chorály à la kreácie Kendžiho Kawaia pre Ghost in the Shell (1995)), hoci som ju pri snímke Kimi no na wa. (2016) silne skritizoval. Potešili ma i početné odkazy na mnou milovaného Mijazakiho.     "As Gods their motivations are purely whimsical."

"If he dies, he dies."     Hoci sa ma hodnotenie na ČSFD snaží presvedčiť o opaku, o (takmer) žiaden kvalitatívny nárast oproti trojke nejde. To spomínané hodnotenie (83%, 703. najlepší film!) tohto načisto tuctového diela, ktorému sa "Zlaté maliny" len tak sypali (tak ako oscarové nominácie pre jednotku), je pre mňa tak trochu záhadou (pre porovnanie 69% na IMDb je na úrovni trojky). Nápady dochádzajú, tak čo by sme tam ešte tak dali? Odporných Rusákov. Urobíme z toho triedny boj, v ktorom na jednom konci stojí najskvelejšia krajina sveta a na druhom krajina rýdzeho zla. To sa bude ľuďom určite páčiť. Prichádza Dolph Lundgren (Ivan Drago) ako ďalší toporný týpek s megahustým výrazom (ale zase treba úprimne priznať, že oproti Mr. T z trojky ide o obrovský pokrok) a jeho síce pôvabná ale herecky slabučká partnerka Brigitte Nielsen (Ludmilla). A tých akože hlbokomyseľných rečí (úsmevné protivojnové posolstvo na konci to zaklincovalo), čo som si tu so škrípajúcimi zubami musel vypočuť! To bolo pre mňa skutočným utrpením. Nepríjemnou skutočnosťou je pre mňa fakt, že už aj hudba (už bez Contiho) išla výrazne dolu - zvuková stopa je vypĺňaná plytkou 80-kovou hudbou vo svojej najhoršej podobe (občas je fakt príšerná). Aby som ale iba nekritizoval, páčilo sa mi tu to prostredie chaty v horách, kde sa Rocky pripravoval na rozhodujúci zápas a aj tie prestrihy medzi jeho "prirodzeným" tréningom a "umelým" tréningom Draga využívajúcim najnovšie výdobytky vedy (vtedy dokonca aj hudba ujde). To najlepšie som si však nechal na koniec: rozhodujúci zápas je konečne nakrútený naozaj dobre, je strhujúci (výnimočne v rámci série), Drago pôsobí v ringu vskutku hrozivo, má dobré pohyby a rozdáva smrtiace údery (a výborný je ten zvrat po prvom silnom zásahu Draga.     "What I'm trying to say is, if I can change, and you can change, everybody can change!"

[1,5*]     "You know who I am? I'm the man!"     Namiesto pomerne výdatných pokrmov podáva trojka už len slabý vývar s recyklovaním veľa krát videného. Pre tých zábudlivejších je začiatok filmu opäť opakovaním deju z konca predošlého filmu, čo je však horšie, aj samotným tvorcovom akosi zlyháva pamäť, keďže tu postava Rockyho je odrazu úplne niekto iný, ako bol doposiaľ - namiesto sympatického ťuťmáka tu máme akéhosi vyblýskaného šviháka z reklamy, ktorý ma vo všetko jasno. Paulie (Burt Young), minule už konečne "znormalizovaný", tu zase "zdebilnie", Talia Shire tu je ako Adrien úplne jalová a jej postava sa akosi vytratila z príbehu, okrem jednej úsmevne "zlomovej" scény a jej neustále zobrazovaných pohľadov, ktoré časom začínajú vyslovene štvať. Najväčším zlyhaním je však úplne zúfalý antihrdina Clubber Lang (Mr. T) s tým jeho jediným kukučom, údajne hrôzu naháňajúcim, v skutočnosti ale skôr smiech vyvolávajúcim. Vyslovene otravné sú aj všetky tie slaboduché reči, obzvlášť ten "hlboko psychologický" rozhovor, vedúci k "veľkému obratu" vo vývoji (ten je priam na prefackanie scenáristu). Ako-tak to ešte drží nad vodou aspoň hudba (Bill Conti), s príjemným oživením v podobe oscarovej piesne "Eye of the Tiger". A aspoňže na rozhodujúci zápas sa tentokrát celkom dobre pozerá, hlavne na Rockyho vyhýbavé manévre. Inak, čo je to akože za "šport", keď "majster sveta" nenastupuje proti najlepším a zubami-nechtami si tak udržuje titul? To je skôr len akási smiešna šou a trápna fraška.     "See that look in their eyes, Rock? You gotta get that look back, Rock. Eye of the tiger, man."

"I was wondering if, uh, you wouldn't mind marrying me very much."     Druhý a zároveň aj posledný diel série, ktorý si ešte dokázal zachovať nejakú úroveň. Dokonca si myslím, že v mnohých ohľadoch ide o lepšie nakrútený film, ako bola jednotka (aj keď po aktuálnom pozretí zo mňa to pôvodné nadšenie trochu vyprchalo) - lepšie sa naň pozerá (ten vyšší rozpočet je na tom proste vidieť), hoci tu aj prichádza k istej repetitívnosti. V Rockyho príbehu nastáva celkom zaujímavý vývoj, keď sa po chvíľach na výslní vracia do všedného života a keďže hospodárenie nie je zrovna jeho silnou stránkou, postupne sa prepadá na dno. Je tu pár celkom dobrých dramatických momentov a občas ma tu pobavili aj vtipné hlášky, vyplývajúce z Rockyho snahy o humor, ale aj z jeho prostoduchosti ("Do you have a criminal record?" "Nothing worth bragging about."), aj keď mi to jeho ustavičné tliachanie miestami liezlo na nervy. Postava Paulieho (Burt Young) sa tu konečne trochu znormalizovala a viac ma zaujala aj postava Mickeyho (Burgess Meredith). Pochváliť by som ešte chcel hudbu (Bill Conti), ktorú sa tu podarilo celkom pekne rozvinúť. Na mojich antipatiám k idiotsky surovému boxu sa však nič nemení a tvorcovia ho tu ani nedokázali nejako pútavo prezentovať (čakal som, čo bude z tej ľstivej taktiky zmeny gardu na pravý a nič). Po poslednom pozretí prehodnocujem z pôvodných 4 na primeranejšie 3 hviezdičky.     "Rocky, do you think you have a chance this time against Apollo?" "I don't know. He looks pretty mad."

"You sure your sister knows I'm coming?" "Yeah, yeah, yeah. She's very excited."     Z dnešného pohľadu už dosť otrepaná športová dráma, zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, ktorej sa oscarové nominácie len tak sypali. Tú jej vysokú úspešnosť v USA pripisujem z veľkej časti tamojšej popularite boxu, akurát tá extrémna adorácia snímky v našich končinách je pre mňa tak trochu záhadou (ešte vyšších 87% na ČSFD oproti 81% na IMDb). A keďže ale ja box nemám rád, idú u mňa tie percentá skôr nadol ako nahor, aj keď sa, samozrejme, snažím pristupovať k tomuto dielu nezaujato a posudzovať hlavne jeho filmové kvality. Ide v podstate o klasický príbeh outsidera, ktorý má šancu dostať sa až na samotný vrchol. Sylvester Stallone (Rocky) je v role nedbalého frajera celkom fajn a výborne mu sekunduje aj Talia Shire (Adrien) ako hanblivá "stará dievka". Celkom pekne vykreslený vzťah medzi nimi (hlavne jeho vývoj) považujem za to najlepšie z celého filmu. Výborné sú scény ako Rockyho dvorenie, "vohľady", prvé rande na korčuliach, či hanblivá ľúbostná scéna ("I think we make a real sharp couple of coconuts - I'm dumb, you're shy, ..."). Z hereckej stránky ide inak skôr o priemer, pomerne dobrý je Burt Young (aj keď jeho postava Paulieho mi dosť liezla na nervy), naopak Carl Weathers (Apollo) pôsobí dosť toporne (on je inak taká dosť zvláštna gumená maska). Za klad filmu by sa ešte dala považovať jeho hudobná zložka (Bill Conti), najmä ten ikonický ústredný motív. A pokiaľ ide o športové scény, nepovažujem ich za nič mimoriadne, videl som aj podstatne lepšie nakrútené (ten rozhodujúci zápas má svoje lepšie momenty, ale aj slabé chvíle).     "He doesn't know it's a damn show! He thinks it's a damn fight! Finish this bum and let's go home!"

"I love you." "Not today." "What?" "Well some days it's not true and today you don't mean it. Maybe today you're more in love with magic than me. I like being able to tell the difference. It makes the days it is true mean something."     Napínavý thriller s magickou atmosférou, zaradený v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Príbeh konkurenčného boja, v ktorom sa hlavní protagonisti v snahe dostať sa na samý vrchol neštítia ani tých najšpinavejších spôsobov, je vyrozprávaný v podmanivom zlomkovitom štýle, v ktorom sa dôvtipne prelínajú rôzne časové roviny. To však u Nolana určite neprekvapí, skôr už u neho ide o akúsi očakávanú samozrejmosť. Pri takomto poriadne zamotanom a pútavom deji divák, plne zamestnaný dávaním dokopy jednotlivých zlomkov, ľahko prehliadne nejaké tie nezrovnalosti v na pohľad dokonale premyslenom nápade (bezpečnostné sklo na nádrži s vodou? žiadna snaha o oživovanie utopenej asistentky? ako mal podľa súdu presunúť Borden niekoľkotonovú nádrž s vodou? proste kúzlo?). Film v mojich očiach mierne znižuje fakt, že dve hlavné role boli zverené práve dvom hercom, ktorí nepatria zrovna k mojim obľúbeným (hoci ich kvality rešpektujem), ktorými sú Hugh Jackman ako Robert Angier a Christian "Not today" Bale ako Alfred Borden ("Do you have anything to say?" "Abracadabra."). Zase mi to ale vynahradzujú ďalší herci, ako spoľahlivý Michael Caine (Cutter) a pôvabná Scarlett Johansson (Olivia). Na filme ma veľmi bavili tie pomstivé narúšania rivalových predstavení, obzvlášť to posledné, skvelé "pozmenenie" Angierovho čísla "Prenesený muž".     "I love you. I will always love you and you alone." "You mean it today." "Absolutely." "Which makes it so much harder when you don't."

"Přátelé, bojíte se snad, že náš divoký západ bude méně divoký, jestliže naplníte své sklenky pramenitou vodou nebo čerstvě nadojeným mlékem?"     Nápaditá westernová paródia, ktorá v podstate naštartovala výbornú sériu filmových paródií na poklesnuté umenie "prehnitého" Západu (tie najlepšie sa nakrútili vo vtedajšom Československu v 60. a 70. rokoch). Snímka v groteskovej štylizácii si okrem westernového žánru berie na paškál aj komiksy o superhrdinoch (letiaci Joe a liehoviny ako jeho jediné slabé miesto pripomínajú Supermana). Za pozornosť tu určite stoja i nezvykle bohaté kaskadérske čísla. Film sa môže pochváliť silným hereckým obsadením, v ktorom dominuje najmä skvelý Miloš "Hogofogo" Kopecký ("Tu máš, perfidní rachomejtle!") a výborní sú aj Josef Hlinomaz (Grimpo), Květa Fialová (Tornado Lou) a Bohuš Záhorský (Ezra Goodman). No a krásna Olga Schoberová (Winnifred Goodman) bola skutočne takou českou Brigitte Bardot. Hádam len ten Karel Fiala ("Žabaři. Žádna mrtvola.") je akýsi limonádový. Najradšej mám scénu so slepým ladičom pián a jeho dojímavou piesňou, scénu "mučenia" a oslobodenia a potom ešte skvelú scénu na cintoríne v závere filmu.     "Pošilháváním do cizích karet při chatrném osvětlení přišel jsem o zrak."

"Musím byť naozaj hlúpy. Okrem toho, že ťa mám rád, nie som dobrý v ničom inom."     Opäť jedna kvalitná romantická dráma na kórejský spôsob, ktorá ma ale neuchvátila až tak, ako režisérova predchádzajúca My Sassy Girl (2001). Pútavým spôsobom tu sú vyrozprávané súbežne dva ľúbostné príbehy (matky Ju-hae a dcéry Ji-hae), pričom v prípade toho staršieho (Ju-hae) sa tvorcovia chytro pohrávajú s divákom a nechávajú ho do poslednej chvíle na pochybách, kto je vlastne otcom tej mladšej hrdinky (Ji-hae). Veľmi sa mi tu páčila herečka Ye-jin Son, ktorá výborne zahrala obe role a aj herecké výkony vo všeobecnosti sú pomerne vydarené. Dôležité je, že tie postavy pôsobia sympatickým dojmom (snáď len tí priatelia hlavných hrdinov by nemuseli byť až takí strelení) a tá osudová zaľúbenosť sa im dá veriť. Z môjho pohľadu ma však film viacero nedostatkov. V prvom rade je dosť naťahovaný a sentimentálne presladený (najmä to stretnutie po vojne je v tomto smere už hodne cez čiaru), k čomu nemalou mierou prispieva nie úplne vhodný, taký prvoplánový výber hudby, ktorá je miestami až vtieravá (Pachelbelov "Kanon D-Dur" ale potešil). Veľkým ČDP momentom je pre mňa celá tá vojnová pasáž, ktorá mi pripadá ako z nejakej paródie (a to vôbec nemyslím len to, ako amatérsky pôsobí). Naopak, záverečná pointa ma potešila a zahriala pri srdci.     "Povedal som ti, aby si zabil opasok, nie seba."