Trevor

Hollyna výpoveď pred porotou pomôže Lou, ktorá sa nakoniec sama ocitá na lavici svedkov. Alba sa zbližuje s Petrovou matkou, Morris začína Petra zastrašovať a samotný Peter sa pokúsi v antikvariáte predať jednu z básni Johna Rothstena. Jerome pomáha Holly ohľadom jej vzťahu s právnikom...Že Peter postrelí Morrisa, tak to som nečakal ale jednotlivé postavy sú vykreslené podstatne inak ako v knihe, ale tentokrát to sérii neškodí.

Každý film, ktorému udelí Psychor odpad má svoju kvalitu. 1917 začína pomerne svižným úvodom a až do chvile, keď sa dvojica stretne s nemeckým pilotom je film spracovaný viac ako dobre. Od tohto okamihu film však začína trochu tápať a v podstate až v samotnom závere prinesie dramatickejšie momenty a aj o niečo viac emotívny príbeh. Nakoľko som si dnes po sebe pustil dva vojnové filmy vyššie hodnotenie udelím tomu z prvej svetovej vojny, pretože tých je predsa len o niečo menej a nie sú iba o nacizme. Sú aj o ľuďoch. Najslabším momentom filmu je, keď desiatnika Williama Schofielda obstreľuje nemecký snajper. Guľky sa odrážajú na konštrukcii mosto tesne vedľa Willovej hlavy avšak snajper sa nachádza severovýchodne od Willa a tým pádom nemohli priletieť spoza jeho chrbta...Možno použil projektily a lá Matrix, ale pre zvýšenie napätia síce efektné, ale z pohľadu logiky úplne najväčšia diera vo filme. Nehovoriac o tom, prečo nad uzemím nikoho nepreletelo britské či spojenecké lietadlo. Síce by nebolo o čom natočiť film, ale správa by prišla skôr a ako bolo vidieť aj v príbehu, prevahu vo vzduchu mali spojenci značnú...

Do kina som na Bitku o Midway nakoniec nešiel a vôbec to neľutujem. V podstate ako vo všetkých amerických vojnových filmoch je nám predostretý rovnaký príbeh (či už spracovania útoku na Pearl Harbor, záchrana vojaka Ryana či mnohe ďalšie) ktorý nájde svojich hrdinov aj tých, ktorý nesú zodpovednosť za udalosti ku ktorým došlo. Ako pozitívny možno ohodnotiť fakt, že na prvú akčnú scénu nečakáme príliš dlho. Negatíva? Americký námorník sa pýta, prečo musí rozkladať stoličky na omšu keď nie je kresťan. Jeden z pilotov vysvetľuje prečo nemá obavy zo smrti tak, že jeho otec zvárac Empire State Building vo výške 300 metrov bez istenia a nič sa mu nestalo. Umrel, keď ho zrazilo auto ako vychádzal z kostola. Kresťanského. Nebol baptista, svedok Jehovov ani nevychádzal zo synagógy. Nezrazilo ho auto potom ao vyšiel z obchodu. Umrel preto, lebo bol v kresťanskom kostole. Aby liberálneho hnoja nebolo málo, japonský námorný dôstojník potom, ako takmer vletí zostrelené americké lietadlo do veliacej veže povie, že americkému pilotovi sa zrejme zaseklo riadenie. Američania nie sú tak statočný aby vleteli do lode tak, ako to robili japonskí piloti. Už v takmer každom seriály či filme sa prejavuje táto nechutná liberálna propaganda a najmä vo vojnovom filme z roku 1942 to pôsobí ako päsť na oko. Ale tak koniec koncov priezvisko režiséra je Emmerich, a to je nepochybne kresťanské. Samozrejme to myslím ironicky. Tej náboženskej neznášanlivosti na sociálnych sietiach a filmových plátnach už začína byť zo strany liberálneho hnoja akosi priveľa.

Svadba z rozumu, lupiči vykreslený ako obyčajný zločinci, ktorý zabíjali sedliakov ktorý neboli o nič bohatší ako oni sami a postoj správcu sirotinca k deťom v danom období predsa len poskytlo vernejší obraz vtedajšej doby ako ju mi vnímame. Silnou scénou boli najmä dve obesené deti po útoku konkurenčnej bandy lupičov. Kostými atmosféra aj príbeh v poriadku, trochu emancipácie pti sobáši tam bolo, ale tak primerane. Svadby z rozumu sa väčšinou robili medzi panovníkmi predsa len v útlejšom veku potenciálnych manželov, ale v porovnaní s prvou epizódou predsa len o čosi lepšie.

Na jednej strane svižný úvod, skvelé kostými a prehľadný dej, na strane druhej všadeprítomný liberalizmus so slúžkou, ktoré s prehľadom číta a píše, cech tlačiarov v meste vedie žena, na čele lúpežníkov v úvode stojí žena a ako inak, večierok pre úchylákov s honom na opustené dievčatá siroty je spájaný s kňazmi. Filmom a seriálom, ktoré politickú korektnosť som sa rozhodol udeľovať minimálne o 1* nižšie hodnotenie, pretože je to zbytočné a kazí to celkový dojem. Preto za 3.

Úplne zbytočné mlátenie prázdnej slamy alebo snaha vyťažiť z kedysi legendárnej série čo najviac sa minula účinku. Nech aj malo toto spracovanie pôsobiť originálne výsledný efekt za veľa nestál. Nie je to odpad, ale nie je to ani filmový kraťas ktorý by akokoľvek zaujal. Bez hodnotenia to nenechám, ale tentokrát by sa asi zišlo hodnotenie 0, pretože toto ani nepovažujem za film.

Pokračuje proces s Lou a obžalobu prekvapí, keď ako svedka predvolá Billa Hodgesa, ktorý napriek snahe Lou svojou výpoveďou príliš nepomôže. Polícia zaklope na dvere Sauberovcov a pýta sa ich na Petra a predostrie im fakty o zmiznutých peniazoch. Podozrenie Petreovho otca je čoraz silnejšie a pohádajú sa. Alba s Morrisom Bellamym sledujú dom Sauberovcov a Morris sa na súde pozdraví s Billom Hodgesom a poďakuje jemu aj Holly za prácu, ktorú pri zadržaní Bradyho odviedli...Zatiaľ v tretej sérií najväčšie dejové trhliny, Alba sa dovalí navštíviť pani Sauberovú na vozidle v ktorom parkuje takmer na ich prístupovej ceste už 3 dni a nikto z ich rodiny si auto nevšimne a Billa s Holly ani len nenapadne že chlapík s rozbitou tvárou ktorý ich osloví v súdnej sieni by mohol byť práve ten, ktorý ušiel z nemocnice po autonehode. Stále to je dobré, ale opäť vidieť mierne trhliny v deji, avšak v porovnaní s trojicou scénaristov z druhej série je to stále viac ako dobré.

Začína sa proces s Lou Linklatterovou vo veci obvinenia z vraždy Bradyho Hartsfielda a porota si vypočuje úvodnú reč obžaloby aj obhajoby. V súdnej sieni sedí aj otec Petera Saubersa a tak jeho neprítomnosť využije Morris k tomu aby sa vlámal do domu a pokúsil sa nájsť veci Rothsfielda, o ktorých si je istý že ich vzal Peter. Jeromova stopa sa pozdáva Billovi a Lou chce použiť ako svedka vo svojom procese Holly...škoda záverečného výstupu Lou pri rozhovore so svojim obhajcom, to že sa jej Brady dostal do hlavy aj po svojej smrti je síce dobrý nápad, ale mohol byť zrealizovaný o čosi lepšie. Rovnako tak škoda úvodnej scény s Lou v plameňoch, tvorcovia príliš skoro naznačili osud ako by mal dopadnúť Morris. Na druhej strane čitatelia Kinga to aj tak už vedia a ostatný tej scéne zrejme nedokázali pripísať väčší význam a považovali ju iba za zlý sen Billa Hodgesa.

Holly navštívi Lou v psychiatrickej liečebni a pomáha jej s prípravou k posudku, ktorý ma určiť či bude spôsobilá postaviť sa pred súd alebo bude do konca života zatvorená na psychiatrii. Jerome pátra v miestnej knižnici, kde natrafí na zbierku Rothsteinových fotografíí na ktorých sa objaví Billova susedka Ida. Morrisa pristihne pri jeho staršej priateľke Daniella a neskôr si chce so ženou prehovoriť, tá ju však zabije. Rodičia Petra si robia starosti, pretože tušia že Peter pred nimi niečo skrýva. Ten sa rozhodne navštíviť antikvariát, kde si zisťuje akú hodnotu by mali Rothsteinové diela či rukopisy. Majiteľ antikvariátu je však spojený s Morrisom a ten sa vďaka nemu o Petrovi dozvie. Bill pozve Idu do reštaurácie aby si uctili pamiatku Johna Rothsteina...sympatický záver s romantickou večerou Billa a Idy napravil aj chuť z toho, ako bol Peter údajne šikanovaný futbalistami z týmu. Už si ani nespomeniem na film či seriál zo školského prostredia v USA, kde by sa šikana nespomínala.

David Lynch v úlohe detektíva, ktorý vypočúva opicu Jacka Cruza obvinenú z vraždy...v čase 14:40 potom, ako opica dospieva svoju pesničku venovanú Sally má Lynch pramienok vlasov naspäť na štici, ktorý mu počas výsluchu padol do tváre. Rovnako tak aj v nasledujúcom prestrihu, ale keď sa vyberie prenasledovať Jacka Cruza so zbraňou v ruke, opäť má pramienok vlasok padnutý do očí ešte predtým, ako sa zdvihne zo stoličky so zbraňou v ruke. Aj keď je Lynch svojský, nemyslím že išlo z jeho strany o zámer a sériu otázok, ktoré kládol Jackovi Cruzovi natočili v jednom kuse spolu s tým ako pri prenasledovaní vstáva a zvyšné dve prestrihy boli natočené úplne na začiatku. Na Lyncha pomerne amatérska chyba, ale tak všetci starneme.