Juto

,,Battle Royale II: Requiem" je prekvapivo prvá pol hodina určite veľmi pútavá. Vrátime sa k tomu, čo  bolo v prvom filme, vidíme skupinu nevedomých školákov unesených vládou a, samozrejme, hystériu, ktorá vedie k tomu, že pár detí skončí  mŕtvymi. Hoci je to takmer úplná kópia prvého filmu (máme tu hádzanie noža, explodujúce náramky na krku atď.), funguje to, pretože prvý film fungoval a fanúšikovia pôvodného diela si to nepochybne užijú. Avšak tu všetky pozitíva končia. V skutočnosti pokračovanie preberá väčšinu nápadov z prvého filmu a opätovne ich používa. Od nebezpečných zón až po šialeného učiteľa, ktorý sa teší z toho, že jeho deti sú zmrzačené a zabíjané. Jedinou novou myšlienkou vo filme je „hra s náramkom na krku“, ktorá zahŕňa vzájomné prepojenie rozbušiek, takže ak váš partner zomrie, tak zomriete aj vy. Hoci je to celkom dobrý nový nápad, nedáva to zmysel... vidíte vládu, ktorá chce, aby tieto deti zabili Nanaharu, tak prečo im to sťažujú? Prečo ich neposlať s armádou tankov a neskoncovať s tým? Prečo rovno nebombardovať ostrov napalmom?  Ako vojnový film je to zaujímavé, ale po scenaristickej stránke ho považujem za smiešny a nezmyselný, ktorý nemá logiku a dialógy sú strašné nudné. 5/10

Zápletka filmu je veľmi hlúpa a je iróniou, že tento film trpí neduhmi, z ktorých si robí srandu. Krikľavé umiestňovanie produktov, trápne zdieľanie života, propagačné hudobné videá a neúprosné sociálne komentáre odvádzajú z tohto filmu tempo, vďaka čomu pôsobí veľmi klinicky ako vykonštruovaný. Z postav som citil ako, keby boli z továrne na vzory: bezpečné, sterilné a nudné. Vôbec mi na nich nezáležalo. 2/10

Príbeh je o mladej žene Anežky, ktorá je skôr zamlknutá a introvertná, trochu stratená a neisto tápajúca v súčasnom svete, medziľudských vzťahoch a vlastne aj v sebe samej. Anežka si svet (a nás ako pozorovateľov) príliš nepušta k telu. Ako hovorí psychologička, každý niečo potrebuje. Čo to presne Anežka potrebuje? Film málokedy dáva odpovede. Réžia Beaty Parkanovej je veľmi statická, čo nie je pre tento film na škodu, len by do budúcna mála popracovať na vizuálnej stránke, ktorá je slabšia. 6/10

Vo filme nahliadneme na pár mesiacov do bytu manželského páru. Obraz a kamera dômyselne zobrazujú snahu o dokonalosť, úplnú kontrolu nad každým aspektom života. Od snahy o splodenie dieťaťa, cez udržiavanie hmotnosti až po nekonečné tréningy, vďaka ktorým, by sa rád dostal manžel na Tour de France. Pár prechádza krízou, pretože každý sa stará o svoje vlastné ciele. Je to intímny a brutálny pohľad na ich život a vzájomný vzťah. Hudba a zábery vo vás vyvolávajú pocit, že sledujete horor. A v psychologickom zmysle tiež sledujete. 8/10

,,Cry Freedom" zosobňuje boj černošskej populácie Južnej Afriky proti apartheidu v rozvíjajúcom sa priateľstve umučeného černošského aktivistu Stephena Bika a liberálneho redaktora bielych novín Donalda Woodsa. Počiatočné fázy tohto epického filmu sú trochu ťažkopádne, ale akonáhle režisér Attenborough dosiahne svoju dynamiku, už vás nepustí od skvelého filmového zážitku. Výkony sú vynikajúce, davové scény úžasné a vyvrcholenie skutočne nervy drásajúce. ,,Cry Freedom" je  nezmieriteľné dielo autority a súcitu, je to skvelý politický film. 8,5/10

Príbeh je o siedmich priateľoch vrátane troch manželských párov a jedného slobodného muža, ktorý sa zídu na večeru. Zvyčajne sa takéto filmy založené na večierku spájajú s rodinným alebo priateľským stretnutím, ale tento film má veľké polostvo a hĺbku. Herci implementujú totálne pohlcujúcu melodrámu popretkávanú špičkovým komediálnym nádychom a naturalistickou divadelnosťou. 8/10

,,Marshall" je dobrý film, ktorý prináša staromódnu drámu zo súdnej siene. Herecké výkony sú relatívne solídne. Josh Gad dokáže veľmi dobre predať neskúsenú postavu právnika, ktorá takmer musí byť držaná za ruku pri každom rozhodnutí v súdnej sieni. Aj jeho vývoj sa postupom času postupne stáva sebavedomejším. Dianie v súdnej sieni je dosť zaujímavé na to, aby upútalo vašu pozornosť. Bohužiaľ, môj najväčší problém je scenár, ktorý by mohol byť lepší. Nie je zlý, ale nie je dostatočne ostrý, a hlavne súdnej siení, keď sa všetko odhalí, mohlo to byť ešte viac konfliktné a emocionálne. 7,5/10

Režisér James Foley a kameraman Mark Plummer obratne vyvolávajú pocit dusného uzavretia, ktorý núti hlavné postavy piť alebo zhrešiť, no scenár nedokáže úplne oživiť ich osobnosti. Jason Patric podáva ohromný, horlivý výkon, no Rachel Ward nedokáže presvedčivo sprostredkovať femme fatale. Dern završuje nechutný trojuholník nie moc presvedčím výkonom. Ale zas zasadenie filmu do oranžovo-červenej žiary púšte bolo pekné. 6,5/10

,,Rozalíne" je moderným a osviežujúcim pohľadom na Shakespearové dielo „Rómeo a Júlia“ s celkovo dobrými hereckými výkonmi a úžasnými kostýmami.  Kaitlyn Dever predviedla taký presvedčivý a zábavný výkon ako Rozalíne, že by som si rád pozrel vážnejšiu a zrelšiu verziu tohto filmu s ňou ako hlavnou postavou. Aj keď bol scenár mimoriadne moderný, bol tiež prekvapivo satirický a vtipný.  Škoda, len že po uplynutí hodiny trvania filmu mu dochádza dych, tempo spomaľuje a vtipy upadajú. 5,5/10

,,Class of 1984" je vypočítavo nepríjemný thriller. Je to ten typ filmu pri ktorom divákovi nie je najlepšie. Film je prekvapivo dobre zahraný a svojím nemilosrdným spôsobom veľmi pútavý. Zobrazenie života na strednej škole je trochu ponuré, neuveriteľné a dialógy často vyznievajú dosť plocho, ale konečný masaker je drsný a neúprosný. 6/10