Nataniel73

Asi najväčšie prekvapenie z hľadiska všetkých smrtonosných pascí. A nutno povedať, že mimoriadne pozitívne. Jeden by si možno myslel, že po troch špičkových akčných filmoch a navyše z 12 ročnou pauzou zákonite musí prísť k poklesu kvality, lenže stal sa pravý opak. Smrtonosná pasca 4.0 šliape na päty všetkým jej predchodcom a to dosť intenzívne. Nestárnuci Bruce Willis znova ťahá z brindy nielen mesto, či FBI, ale doslova celý svet a zdatne mu v tom pomáha hacker Matt Farrell. Sympatický herec, ktorí síce Johnovi viackrát pomôže, ale osobne ho mám radšej z thrilleru Afterlife. Divák má možnosť zoznámiť sa s Johnovou dcérou, ktorá je rovnako hustá ako jej otec. Vedúci teroristov je tento raz sympaťák, ktorému by možno viac sadla kladná rola v romantickej komédií. Za to jeho asistentka je riadna štetina, ktorá navyše aj skvele kope. Za najlepšiu scénku z celého filmu považujem jednoznačne jej súboj z Johnom v šachte výťahu. Technicky to muselo byť mimoriadne náročné natočiť, ale podarilo sa to famózne. Tak isto scéna v tuneli nemá najmenšiu chybu a tak by som mohol pokračovať. Technicky aj atmosférou skvele zmáknutý thriller s charizmatickým Willisom a tradične vtipnými hláškami. Jedine ten záverečný súboj so stíhačkou je už aj na filmové pomery trochu cez čiaru. Ten kto má rád tretieho Terminátora si určite zmlsne aj na štvrtej Smrtonosnej pasci. Skvele natočená akčná jazda a 90%.

Muzikál Discopříběh je taká nenáročná oddychovka keď potrebujete vypnúť a príliš nerozmýšľať nad tým čo vidíte. Je zároveň odzrkadlením doby, v ktorej vznikal a to sa najskôr podpísalo aj na jeho kvalite. Trochu mi to pripomína Fontánu pre Zuzanu (približne rovnaké obdobie vzniku, podobne tupý scenár, podobne gýčové kostýmy a v neposlednom rade podobne vlezlá hudba). Aj keď kapela Elán je v mojich očiach rozhodne vyššie než Michal David treba mu uznať jeho schopnosť písať hity. Síce časom otrepané, ale stále chytlavé piesne. A tak to je práve hudobná stránka filmu, ktorá ho ťahá aspoň na priemerné dve hviezdy. Dej sa dá slušne vyjadriť ako veľmi nenáročný a po celý čas ťaží hlavne z muzikálovej zložky. Holé prsia k takémuto žánru určite patria a smutné momenty z nevydarenej lásky taktiež. Prešli sme si tým všetci a hlavný herec to odohral vcelku uveriteľne. Za mňa 50%

Šakal je bez pochýb vynikajúci akčný thriller, ktorý sa svojou kvalitou blíži k takým skvostom ako Smrtonosná pasca, či 96 hodín. Samozrejme, že Šakal je viac krimi thriller ako strhujúca akčná jazda, ale samotný fakt, že hlavnú postavu stvárnil precízny a vo svojich rolách vždy uveriteľný Bruce Willis je zárukou úspechu a kvalitného filmu. Najviac by som trochu paradoxne vyzdvihol skvelú hudbu. ktorá tomu dodáva tu správnu atmosféru. Richard Gere pôsobí v roli kladného záporáka trochu neškodne, ale tiež je to kvalitný herec a vo svojej roli obstál. Jack Black taktiež perfektný týpek ako je to u neho dobrým zvykom (scéna so skúšaním zbrane za 200 000 dolárov patrí k tomu najlepšiemu vo filme). Záver filmu skvele vygradovaný, FBI si tradične nevie s prípadom poradiť sama a tak potrebuje pomoc rovno z väzenia. Páči sa mi realisticky stvárnené prostredie jak policajného sektoru tak aj podsvetia a všetko to do seba krásne zapadá. Teda až na ten rozhodujúci krok, kde išla realita trochu stranou a tvorcovia sa priklonili k dosť nepravdepodobnému rozuzleniu. Myslím, že tento film je povinnosť pre všetkých milovníkov akčných thrillerov. 85%

Tak ako ma prvý diel Winnetoua v novej verzii príjemne prekvapil, tak ma Poklad na striebornom jazere mierne sklamal. Pozitíva vidím predovšetkým vo vysokej technickej úrovni snímku, remeselnej zručnosti režiséra aj scenáristu a v neposlednom rade v krásnych exteriéroch americkej divočiny. Tá autentickosť filmu je aj v druhom pokračovaní vyššia ako u pôvodných filmov zo šesťdesiatych rokov. Atmosféra stále celkom slušná, ale horšie je to s dejom. Je až príliš zdĺhavý a nudný (nekonečné potápanie sa v jazere, zbytočne dlhé rozhovory a scény medzi vodcom banditov a Nšo-či). Taktiež tomu veľmi chýba napätie a moment prekvapenia. Za najvydarenejšiu scénku považujem odbachnutie profesora po tom, čo mu vodca banditov povie, že mu odpúšťa dlh. Ale aj táto scéna je predvídateľná. Stále je to vcelku pozerateľná záležitosť, ale na pôvodný snímok nemá. Ten sa dá totiž bez väčších problémov pozerať opakovane. U Tajomstva strieborného jazera mám pocit, že vo mne nezanechal hlbšiu stopu, čo je celkom škoda. 60%

Vynikajúco spracovaný súboj dvoch veľkých tenisových rivalov na prelome 70. a 80. rokov. Dej pútavý, dramatický  s patričnou atmosférou a výborným hereckým obsadením. V roku 1980 som ešte nebol na svete a tak neviem porovnať ako veľmi boli obaja hlavní protagonisti tvorcami filmu realisticky stvárnení. Čo som však počul o oboch hráčoch tak myslím, že sa to tvorcom podarilo na výbornú. Navonok chladný introvert Bjorn Borg bol vo vnútri mimoriadne ambiciózny a vášnivý hráč, ktorý najviac zo všetkého neznášal prehry. Musím vyzdvihnúť typologicky skvelý výber herca, ktorý to navyše aj verne zahral. John McEnroe ako typický búrlivák to odohral taktiež obstojne (nielen finálový zápas, ale hlavne svoju postavu). Na pozadí veľmi pekná hudba dokresľuje vnútorný pocit oboch hráčov pred pamätným finále. Tenis je hra nervov a ten kto ich dokáže lepšie zvládať je nakoniec úspešný. Švéd sa stal s piatimi titulmi na Wimbledone nesmrteľný napriek tomu, že hráčsku kariéru ukončil vo veku 26 rokov. A tento vydarený film mu vzdal poctu. 80%

Pre mňa príjemné prekvapenie a realisticky vykreslené obdobie dobývania Amerického kontinentu bielymi grázlami. Jediné, čo mi na úvodnom filme vadí je postava Old Shatterhanda alebo ak chcete Karla Maya. Na môj vkus až príliš intelektuálne zameraný jedinec bez patričného charizma. Zahral svoju rolu obstojne, ale typologicky sa na danú postavu nehodil. Inak myslím bravúrne a s prehľadom natočené (Apači a ich kostýmy, svižná dejová línia, brutalita ktorá k danému obdobiu neodmysliteľne patrí a k tomu hustá atmosféra). Podobnosť s filmom Tanec s vlkmi je výrazná, čo je rozhodne pre tento film kompliment. Oproti nemu pôsobí pôvodný film zo šesťdesiatych rokov ako komediálna rozprávka pre deti. Skutočne nemám nič zásadné, čo by som mohol vytknúť. Napadá ma len to, že záverečná bitka na železničnom moste musela byť pre hercov dosť nebezpečná, ale rozhodne stála za to. A k prekrásnej americkej prírode je myslím zbytočné sa vyjadrovať. Za mňa slušných 80%

Veľkolepá záverečná časť trilógie Hobit je skutočnou pastvou pre oči diváka. Dych berúce zábery na podmanivú krajinu Stredozeme s množstvom technických vychytávok, ktoré v minulosti neboli možné posúvajú tento film ešte o level vyššie pred konkurenčnými z žánru fantasy. Skutočne kamera a strih si zaslúžia absolutórium. Treba si však uvedomiť, že skvostné technické prevedenie filmu nie je to najdôležitejšie čo z neho robí kult. Sú to hlavne skvele zahrané ľudské charaktery. Viac ako samotná bitka piatich armád, ktorá je skôr bitkou trpaslíkov a elfov proti odporným škretom, je záverečný film o medziľudských vzťahoch. Tvorcom sa veľmi realisticky podarilo stvárniť premenu Thorina na lakomého a zlatom zaslepeného kráľa (taktiež skvele zahrané), Bilbovo ušľachtilé zmýšľanie, aj náklonnosť elfky Tauriel k jednému z trpaslíkov. Luke Evans si rolu drakobijca Barda zastal výborne, kráľ Tranduil pôsobil vznešene a rozvážne a Legolas si tu strihol svoje typické akrobatické etudy, ktoré so zemskou príťažlivosťou nemajú nič spoločné. Ale ja osobne tú trikovú preplácanosť filmu dokážem odpustiť. Záverečná bitka Thorina s Azogom, jeho zmierenie s Bilbom a lúčenie s trpaslíkmi sú azda najsilnejšie momenty filmu. Som rád, že tvorcovia dali dostatočný priestor aj emóciám, ktoré zanechajú v divákovi silnú stopu. Nebudem ďaleko od pravdy ak poviem, že trilógia Hobit o triedu predčila trilógiu Pán prsteňov a to nielen po vizuálnej a technickej stránke. Za mňa najlepšie fantasy a zaslúžených 90%.

Váhal som, či tejto mojej obľúbenej rozprávke z detstva udeliť tri alebo štyri hviezdy. Objektívne to vidím na 3,5 vďaka viacerým technickým nedostatkom, ktoré na film z deväťdesiatych rokov rozhodne nemuseli byť. Čo tejto rozprávke chýba asi najviac je napätie a atmosféra, ktorá vzhľadom k temnému príbehu rozhodne mala byť silnejšia. Za všetko hovorí scénka keď takzvaní vlci (rozumej priateľskí a cvičení nemeckí ovčiaci) naháňajú po zasneženom lese princeznú Dezidériu. Divák rozhodne nemá pocit obavy o hlavnú hrdinku. Aj keď režiséra Juraja Jakubiska veľmi nemusím, ten by si s touto rozprávkou inak pohral. Postavy v zásade sympatické, herecké výkony obstojné a scenár trochu moc ukecaný, ale inak prijateľný. Ako dieťa som žral herečku Annu Falchi a tá ani po rokoch nesklamala. Zahviezdili však iní herci. Predovšetkým Karel Roden (ten si rolu arogantného Lisandra vyložene užíval) a Franco Nero ako neoblomný kráľ. Čo sa však nepodarilo vôbec bol umelý drak, ktorý pôsobil viac menej komicky. Čo sa podarilo asi najviac je výprava, kostýmy (červené brnenie Dezidérie top) a dej, ktorý odsýpa a nenudí.  Dostavila sa aj nostalgia z minulosti a treba uznať, že Taliani rozprávky točiť vedia. Takže s prižmúreným okom zaokrúhľujem na štyri hviezdy.

Strašná nuda a navyše aj hovadina. 25%

Tak tento film ma celkom zaujal, čo sa mi pri novodobých psychologických thrilleroch príliš často nestáva. Ale musím uznať, že miestami to má až mrazivú atmosféru a herecké výkony sú tu celkom obstojné. Vyšinutá matka dvojičiek to zahrala veľmi presvedčivo a o jej dcérach sa dá napísať to isté. Bol to zaujímavý kontrast vidieť pekné tínedžerky ako hnusne a chladnokrvne sa správajú k svojej tete. V podstate ona jediná kazila dojem z celého filmu, lebo tak hlúpa a naivná blondína sa hneď tak nevidí ani v Amerike. Samozrejme filmu sa dá vytknúť veľa vecí a asi najviac tá naivita oboch žien hlavne keď vedia, čo všetko už mladé slečny na nich skúsili. Ale holt komu niet rady tomu niet pomoci a takmer na to doplatila životom aj tupá teta. Záver už príliš nenadchol, ale film ako celok za to jedno pozretie rozhodne stál. Myšlienka zaujímavá, ale je tam cítiť veľké rezervy z hľadiska spracovania a scenára. Za mňa 55%