Monicina

Zaujímavé a pre nás neznáme prostredie, príroda a samozrejme mentalita ľudí. Páčila sa mi zápletka, dynamika príbehu, výborná chémia medzi oboma hlavnými predstaviteľmi (škoda, že s nimi natočili iba dva spoločné filmy). Páchateľa som odhalila hneď od začiatku, ako sa tá postava objavila na scéne.

Raz videné v čase svojho vzniku a nikdy viac. Jediné, za čo dávam * je skvelý Chlap na kríži.

Niečo otrasné a umelé a naivné. Jediné, čo ma bavilo bol ten začiatok fiktívnej svadby (chémia medzi Ibim a Zuzanou fungovala) a ich strastiplnej cesty do Afriky. Po príchode do jeho rodiny ma to prestalo baviť, ani chémia medzi Zuzanou a novinárom podľa mňa nefungovala. Ešte šťastie, že Rapoš nakoniec nenatočil avízovaný štvrtý diel, mal zostať iba pri skvelej jednotke.

Bavilo ma to vtedy, baví ma to dodnes, i keď niektoré veci už pôsobia "zastarane". Dodnes skvelé pesničky, sympatické postavy a určitá naivita. Pre mňa boli 80 roky moje detstvo a puberta a tento film ma tam vracia. Rovnako aj ja som bola sídliskové decko a vtedy (aj dnes) ma bavili filmy z takého prostredia.

Plus: film pre mládež, návrat k mladosti v 80-tich rokoch, určitá dynamika príbehu, Varnsdorf, problémy puberty a celkom dobre zahrané postavy. Mínus: príšerná hudba, miestami príšerný tanec a grimasy dievčat, celé to pôsobilo trápne. Pri normálnych dialógoch ma ich hranie bavilo. Najviac mi však vadilo, že sa načala nejaká scéna alebo dialóg a násilne sa to strihlo a išlo sa ďalej, takéto krátke "šplechy" boli trápne a vobec nie vtipné. Preto my film pripadal nejak tak amatérsky urobený. Ale vždy si ho rada pozriem.

Niektoré diely sú dobré, iné menej, taká všehochuť. Má to dynamiku, niekedy sa prípad týka vyšetrovateľov viac, než by chceli. Team , vedený Dejdarom sa mi páčil viac aj vďaka jeho postave, ako to hraje, je tvrdý a prísny a aj tu vyšetrovatelia majú medzi sebou dobrú dynamiku.

Paškvil. A pani Čvančarová ma absolútne v tejto úlohe nezaujala (ani v iných). Aj chudák Dvořák, ktorý býva skvelý, v tejto zlátanine pôsobí umelo. Videla som prvé dva dieli a koniec.

Klasika, ale miestami trochu chaotický diel, kde som sa už aj začala strácať. Ľudia sa tam odpravujú navzájom a jeden nevie, čo si má o tom myslieť. A záver - divný. čo ma bavilo, bol Thanerov výbuch zlosti v ich kancelárii.

Všetko fajn, ale ten trápny koniec, nepáčil sa mi ani ako decku pred 30 rokmi a nepáči sa mi ani teraz. Asi preto, že Schimi bola zahraný vždy tak vierohodne a svojsky, a ten záver mi k nemu nepasoval, bolo to celé umelé a neprirodzené (jediné ctipné na tom bolo ako nad komínom spustil to svoje Scheisse a ako ho tešilo, že konečne môže nadávať bez "pérovania" od Tannera). Zaujímalo by ma, či tá trápna scéna s rogalom bolo z hlavy Gotza alebo scenáristu. Ináč, pekný výhľad na Duisburg zhora, na fičiace komíny a krásnu rieku so zeleným nábrežím a motorkármi na koste. A nádherná skladba od Bonnie Tyler, jedna z mojich najobľúbenejších vôbec.

Fajn epizóda, ta chémia medzi Schimim a Moltkem bola skvelá (dokonca som v jednej chvíli spanikárila, keď Schimi ho začal objímať, že ho začne bozkávať). Tá scéna s objatím a vyplutím vodky poza chrbát bola super, to sú ale herci. Ale Tanner mi niekedy lezie na nervy, chýba mu taká empatia akú má Schimi . Dobrá scéna, ako sa všetci ožrali a vonku vyvádzali. Na Schimim sa mi vždy páčilo na jednej strane jeho veľké sebavedomie a určitá tvrdosť voči skazeným ľuďom, na druhej strane jeho empatia k zraniteľným (Moltke, alebo poľský chlapec pred kostolom). Toto sa prejavilo aj v tomto dieli. Pekná romantická a nostalgická hudba od Bohlena, ale nejak mi nesedí na tento dej, hodil by sa k nejakým romantickejším dielom (Tak ako bol výborný Broken Heroes v Zlomených kvetoch) a nie napr. pri scéne Schimiho v hnusných špinavých toaletách v tom hostinci. A záverečná scéna: Moltke: byl by z tebe dobrý polák. A Tanner: ale vždyť on je polák, nejaký Schimanski... a napravil mu šálu s farbami poľskej vlajky. Za tú hudbu, ktorá je síce krásna ale absolútne nepatrí k daným scénam počas tohto dielu a za to, že sa tam objavilo pár zbytočných postáv , ktoré neboli rozvinuté (Bohlen ako milenec Pavlakovej) dávam ****.