curunir

,,ESO KRIMINÁLKY SA HRÁ NA WESTERN UPROSTRED PARÍŽA." __ Atraktívne spracovaná stará francúzska škola svedčiaca o tom, že aj po niekoľkých desaťročiach vie tento kriminálny žáner ponúknuť divákovi slušný zážitok. Hoci si ,,Strach nad mestom" berú za vzor novšie akčné diela, ide o film majúci svoje muchy. Nemôžem sa najmä zbaviť dojmu, že niektoré akčné scény sa predlžovali iba preto, aby ešte väčšmi predviedli Belmondove kaskadérske majstrovstvo. Na opačnej strane reálnosti prevedenia sú veľmi lacné obrazy nočnej Paríže umiestnené za rámami okien okato zdôrazňujúc štúdiovú scénu. Mnohé už bolo popísané aj o vŕzgajúcej logike. Záverečná scéna s vrtuľníkom ako bodka za Belmondovou exhibíciou mi prišla pomerne prehnaná a bolo hneď niekoľko variantov ako sa dostať v opustenom vežiaku do bytu s rukojemníkmi (čo takto spustenie sa z vyššieho poschodia?). Zločinec so skleneným okom mi neprišiel ako najvhodnejší protivník pre frajerského drsňáka Belmonda. Morriconeho hudba je skôr štandardná, ale vypočuť si soundtrack samostatne by bola poslucháčska výzva. Každopádne sa na film nepozeralo zle - bol tam vtip s Gabinom a embéčka na parížskej autostráde, len dať filmu 4* sa mi zdalo priveľa. (3658. hodnotenie, 178. komentár k filmu)

,,JE TO AKO SEN." ,,A PREČO SEN? SKUTOČNOSŤ JE LEPŠIA." __ Oproti iným dielam žánru o niečo veľkolepejšie pôsobiaci peplum je kombináciou viacerých mytologicko- fantasy prvkov s charakteristickými intrigami a sprisahaniami. Obsahuje preto niekoľko menších vzájomne nesúvisiacich dejových liniek, ktoré by boli samé o sebe veľmi biedne a opozerané. Hydra v typickom spracovaní vtedajších trikových možností sa na scéne objavuje v polovici deja kedy sa s ňou Herkules aj vysporiada, aby v závere zviedol súboj s akýmsi neandertálcom túžiacom po najkrajšom z citov. Medzitým je ešte vo filme zaujímavá pasáž v údolí zakliatych ľudí do podoby stromov o ktorej sa mi zdá, že bolo ešte niekedy využitá v inej produkcii. Maďarský kulturista Miklós Hartigay sa v úlohe Herkula prekvapivo osvedčil a rozhodne vytvoril jedného z jeho lepších predstaviteľov . Priaznivcom peplumov tu bude dobre známy Massimo Serato v zápornej úlohe. (13. hodnotenie, 1. komentár k filmu)

,,AKO MÔŽE KRAJINA NAPADNÚŤ KRAJINU? MYSLÍŠ, ŽE VRCH V NEMECKU SA NAŠTVE NA POLE VO FRANCÚZSKU?" __ Sledovať ,,Na západe nič nové" takmer 90 rokov od jeho nakrútenia musí predstavovať pre súčasného diváka ojedinelý zážitok, počas ktorého treba brať na zreteľ viacero vecí vyplývajúcich z obdobia v ktorom bol nakrútený. Dnes je Remarqueov román literárnou klasikou 20. storočia, avšak v čase nakrútenia filmu uplynuli iba dva roky od jeho napísania, čiže Milestone nakrútil aktuálny knižný bestseller. Pre mňa osobne ide zrejme o najstarší zvukový film, aký som videl a preto ma zaujímalo jeho technické spracovanie. Hudba absentuje vo väčšine scén aj vzhľadom k tomu, že ešte v počiatkoch zvukovej éry ešte stále hrala priamo na scéne a pokiaľ nebola diegetická, hrali ju hudobníci mimo obraz kamery. Zvuková stránka filmu je inak - ako už uviedli iní - mimoriadna a vynikne v boji počas rôznych výbuchov, ktoré sú spracované mimoriadne dynamicky a dramaticky s veľkou snahou o autenticitu zobrazením špinavých, dotrhaných a zranených vojakov. V prejave hercov je badať iba minimum patetických gest z nemej éry, kamera je v pohybe i kompozícii, celku nechýba posolstvo z čias pred najväčšou vojnovou katastrofou v dejinách a preto možno zhodnotiť, že film využil a zúžitkoval všetko z vtedajších možností i výdobytkov kinematografie. __,,JE PRÍJEMNÉ A ADEKVÁTNE ZOMIERAŤ ZA VLASŤ." (1841. hodnotenie, 131. komentár k filmu)

,,PREMÝŠĽAŤ O ZLE ZNAMENÁ POZÝVAŤ HO K SEBE DOMOV." __ Určite odkiaľsi prevzaté úslovie poslúžilo ako laitmotív takmer televízne pôsobiaceho béčka o ktorom som sa náhodou dozvedel z jedného zoznamu o 100 najväčších TV a filmových monštrách, kde ,,Cellar Dweller" odsadil 99. priečku (na 1. mieste skončil Alien). Príšera predstavujúca údajne kombináciu upíra s vlkodlakom nepôsobí síce smiešne, pôsobivejšie stvárnená je viac na obrázkoch komiksu. Konfrontácia s ňou je v rámci kombinácie kreslených obrázkov a hraných scén omnoho účinnejšie než stvárnenie čisto filmárskymi prostriedkami, aj napriek niektorým výhradám vidiacich v tom zastierací manéver nízkeho rozpočtu. Tomuto šikovne zvolenému prístupu odpúšťam absenciu gore, predsa len aspoň letmý náznak pozostatku po obetiach by privítali viacerí. Zvýraznená brutalita by sa do filmu ani príliš nehodila, keďže v istom zmysle ho možno vnímať ako dielo vzdávajúce ,,v rámci možností" poctu starým hororovým klasikám nakrúcaných v 40-50 rokov minulého storočia. Každopádne ani takýto zámer nerobí zo ,,Smrtiaceho prízraku" žiadne mimoriadne dielo. Vystavaný dej má značné rezervy (v prológu z pred 30 rokov hrá súčasná hudba), kvôli čomu v ňom absentuje logika a konanie postáv nedáva hlbší zmysel. Preto možno súhlasiť s tvrdením, že ide o film pre málo náročného diváka, alebo pre nedospelé publikum. Znázornené poprsie, resp. cenzúrovanú nahotu beriem ako neoddeliteľnú súčasť béčkovej kinematografie 80. rokov. Hlavná hrdinka nevyzerá vôbec na zahodenie, no pokiaľ by som sa mal bez vyzradenia záveru k nemu aspoň málo vyjadriť, povedal by som: Všetci do jedného boli mizerní umelci, takže si to zaslúžili. (67. hodnotenie, 18. komentár k filmu)

,,TENTO JE NAJHORŠÍ ZO VŠETKÝCH - POBOŽNÝ FANATIK." __ Zvláštne spracovaný western. Na jednej strane pomerne zručne nakrútený s viditeľnou skúsenosťou režiséra v rámci žánru, na druhej strane viacero nepodstatných alebo neúmerne dlhých sekvencií ubíja napredovanie pomerne jednoduchej zápletky. 40 minútový rozdiel medzi oficiálnou a režisérskou verziou je skoro neuveriteľný! Hoci som videl som dlhšiu verziu obsahujúcu napr. päťminútové močenie Buda Spencera (!), nikam nevedúce dialógy bez pointy alebo neuveriteľne spomalené zábery úmrtí, je veľmi možné, že 79 minútová verzia by zase až priveľmi ohlodala príbeh a najlepšou možnosťou by vyvstal akýsi konsenzus. Ďalšími slabými stránkami filmu sú však ešte slabé využitie hereckého potenciálu a logické nedostatky. Ako už bolo napísané jediným poriadne hrajúcim hercom a zároveň hlavnou postavou (Coburn to ozaj nie je) je Bud Spencer, ktorého som mal dosiaľ zafixovaného iba z rôznych komických rúbačiek. Savalasov veliteľ pevnosti má veľmi málo priestoru a jeho postava je aj zle napísaná. Väčší rozvoj charakterov som tiež očakával aspoň u podaktorých typovo dobre vybratých banditov (napr. indián), k čomu však neprišlo. Záverečnému boju o pevnosť nemožno ubrať efektnosť, zároveň je však skoro detinsky naivný. Z viacerých ma napadá jedna otázka k odvahe scenáristu: Ak by sa chlapom nepodarilo dostať ku trom guľometom, ako inak by si poradilo s početnou vojenskou posádkou? Celý záver napokon vyznie ako bez konca, bez naplnenia niečo podstatnejšieho. Film preto nenadchne a vyslovene neurazí fanúšikov spaghetti westernov. Vedel by som si predstaviť, že by sa námetu chopil Tarantino a nejako ho osviežil. __ P.S. Že sa tam ako kulisa objaví aj McBainov ranč z ,,Vtedy na Západe"? (374. hodnotenie, 25. komentár k filmu)

,,PREDÁTORA NEROBÍ SILA, ALE KEDY A AKO UDRIE." __ Dlhšie som nevidel nič z tejto sorty filmov, takže preto som si ho pozrel. Pokiaľ by som chcel byť obligátne všeobecný, usúdil by som, ako aj iní predo mnou, že spočiatku ide o pokus a lá ,,Hviezdna brána", ktorá sa neskôr pretaví do naháňačky s príšerou skombinovanou s ,,Predátorom" a ,,Votrelcom". Príšera samotná nevyzerá najhoršie, lenže čo -to čaká divák aj od scenáristov. Takže tu máme nejakú zbytočnú exkurziu stáročiami, prevarenú zápletku, večne tmavé chodby a ako spoločnosť k nesympatickej aziatke starring naničhodného Johna Savageho ,,hrajúceho" akurát tak v ,,Lovcovi Jeleňov" a vo ,,Vlasoch". To najprevarenejšie ešte zastupujú dialógy vojakov typu: Čo to bolo?, ktoré sa samých seba pýtajú zatiaľ čo vedia, že príšera im je na dosah. Isteže to človeku zoberie 90 minút života, ale pokiaľ sleduje CSFD musí s tým rátať. Beztak by čas premárnil inak... (373. hodnotenie, 28. komentár k filmu)

,,BOLO TO NESKUTOČNE ŤAŽKÉ DETSTVO. ŠŤASTNÉ DETSTVO ANI NESTOJÍ ZA REČ. HORŠIE NEŽ AKO ŤAŽKÉ DETSTVO JE ÍRSKE DETSTVO A EŠTE HORŠIE JE ÍRSKE KATOLÍCKE DETSTVO." __ Pohľad do biednych írskych pomerov je úchvatný. Taká chudoba je dnes už v Európe nepredstaviteľná. V mojom povedomí je horšie opísaná už iba v Zolovom románe ,,Germinal", ktorý sa odohráva približne o 70 rokov skôr. Vizuálna stránka diela mi pripomenula moje promočné oznámenie. Jediný rozžiarený záber je až v závere na Sochu slobody. Zvyšok je vo vynikajúcom súlade s atmosférou filmu, kde jedna tragédia strieda druhú a obsahuje iba minimálny počet pozitívnych momentov, hoci žiadnu depresívnu náladu - ako podaktorí píšu - som z neho nemal. Akurát cynický humor je v kontraste s bigotným írskym katolicizmom (Na zmytie hriechu treba normálnu alebo svätenú vodu?). Možno je ozaj istou chybou filmu, že sa nijako hlbšie neponoril do niektorých postáv členov rodiny. V zásade napr. rozumiem alkoholizmu Roberta Carlyla, ale pre jeho ľahostajnosť postarať sa o vlastnú rodinu a žiť ako príživník na sociálnych dávkach by som ho rúbal ako rešeto. Pretože kvalita soundtracku je aj podľa iných komentárov nespochybniteľná, preto záverom ešte dodám ako ma zaujala ľahkosť v smrti postáv, taká prirodzene uveriteľná ako život, akoby len stačilo ukázať prstom a je to. __ ,,POČÚVAL SOM MRZKÉ VECI O DIEVČATÁCH Z MESTA, KTORÝM JE JEDNO ČO S NIMI ROBIA CHLAPCI, LEBO TO UŽ ROBILI SO SVOJIMI BRATMI." (1276, hodnotenie, 66. komentár k filmu)

,,-JÁ JSĚM SVIŠŤ - ŘEKL SVIŠŤ A ODSVIŠTĚL." __ Skvelo napísané, vypointované, animované a predovšetkým výborne nahovorené Jiří Bosákom. Celých päť minút som na komárov pozeral s otvorenými ústami a nestačil sa smiať. Autorovi patrí veľká česť ako si sám so všetkým poradil a svojim spôsobom vzdal hold starším českým večerníčkom. Pre mňa to absolútne najlepšie čo Studentský maraton 2017 ponúkol. (2. hodnotenie, 1. komentár k filmu)

,,TVRDÍ, ŽE MASKA MINOTAURA JE TESNÁ. NEMÔŽE HRAŤ." ,,KEBY VEDEL HRAŤ, NEHRAL BY MINOTAURA." __ ,,Argo: Na*er si!" ma okamžite vtiahol do deja, ako to už dlhšie neurobil žiaden iný film a že sa Affleck vôbec neocitol medzi nominovanými na najlepšiu réžiu možno považovať za akýsi vopred zaistený kalkul Akadémie, ktorá mu predsa len dopriala Oscara v hlavnej kategórii. Neviem nakoľko zaslúžene vyhral v danej kategórii (,,Láske" a ,,Divokému Djangovi" som tiež udelil 5*), čo sa však týka scenára zaujal ma najmä najrôznejšími vtipnými bonmótmi a dialógmi (,,Je to exfiltrácia." ,,Odkiaľ?" ,,Z toho najhoršieho miesta." ,,Štúdio Universal?" // ,,Naozaj poznáte (Warrena) Beattyho?" ,,Dôverne. Raz som vedľa neho čural na Zlatých glóbusoch." // ,,Drž tú vesmírnu štetku odo mňa čo najďalej." ,,Poznáš ju?" ,,Od rozvodu nie.") k čomu sa v najväčšej miere pričiňujú Alan Arkin s Johnom Goodmanom a strih vyniká najmä v závere, kedy sledujeme dramatické dianie súčasne z viacerých miest. Už dlho som nebol taký napätý ako pri scéne kontroly na letisku a následnom odlete, pritom je všetko dopredu jasné. Akurát v posledných minútach by som film prestrihal v niektorých scénach zbytočne tlačiacich na city pohľadom do Mendezovho osobného života. Každopádne kvôli ním neodsúdim k horšiemu hodnoteniu dovtedy výborne spracovaný film. __ ,,NEPO*ER TO! SLEDUJE ŤA CELÁ KRAJINA, LEN O TOM EŠTE NEVIE." (22 980. hodnotenie, 1298. komentár k filmu)

,,NEMÔŽEM SPAŤ NA CINTORÍNE. SOM VEĽMI CITLIVÝ NA SMRAD.“ __ Ako dôkladne rozpísal užívateľ ,,AGAMENON“ nie až natoľko typický peplum ponášajúci sa vtedy populárnych ,,Sedem statočných“. Páčili maľované modely mesta a pevnosti vložené do obrazu, ktoré pri panoramatických záberoch vedeli vyvolať slušný dojem výpravnosti. Pri podobných filmoch už neriešim neprehliadnuteľné chyby v podobe striedania sa dňa a noci v záverečnej konfrontácii, prípadne to, že raz sa odohráva na vrchu pevnosti, inokedy zase na skalách. Nuž a z kladných hrdinov zahynie v boji osoba, o ktorej by som si to najmenej myslel. Prečo užívateľ ,,Jewbird" hodnotí film ako odpad!, keď ho vôbec nevidel? (8. hodnotenie, 3. komentár k filmu)