curunir

,,MYSLÍM SI, ŽE KEĎ UŽ ZLOČIN EXISTUJE, JE NUTNÉ ZAMERAŤ SA NA PRÍČINY ZLOČINU, NIE IBA NA ZLOČINCOV.“ __ Tento film musel urobiť riadne rošambo vo francúzskej spoločnosti. Kritika zriadenia v pohľade na 10 rokov väzneného recidivistu snažiaceho sa o nápravu a opätovnú snahu žiť usporiadaným životom, v čom mu bráni policajný aparát vidiaceho v ňom rodeného zločinca načisto vyčiarknutého zo spoločnosti. Jednotlivec ako obeť systému zneužívajúcej svoju moc myslím za obdobia totality a normalizácie mal čo povedať aj československým divákom, o to viac sa v ňom objavujúce motívy budovaného strachu z polície, udavačstvo prípadne návrhy na opustenie (čiže emigráciu) z krajiny. Nerozumiem komentárom, ktoré si viacej všímajú Depardieua ako posolstvo filmu a ešte viacej tým, ktorí dej prirovnávajú k Bedárom. Celému filmu jasne dominuje trojica mužov – odporný policajný inšpektor (,,To je posadnutosť?“ ,,Nie, presvedčenie.“) – jedna z najnechutnejších filmových postáv akú som mal možnosť vidieť, Jean Gabin neústupčivo bojujúci proti tvrdej legislatíve (,,Ich úlohou nie je odpúšťať.“) a Delon, pre ktorého predstavuje jeho úloha zásadný bod v kariére (,,Viete na čo myslím ja?“ ,,Áno, na moju smrť, som nato zvyknutý.“). Melancholická Sardeho hudba je napokon tiež úplne umlčaná, aby dodala na tiesnivosti surovému záveru. Aj mne pri pohľade na gilotínu vtedy prešiel mráz po chrbte. Toto všetko vyvažuje negatíva v očiach ostatných - agitáciu proti zrušeniu trestu smrti a z toho plynúce Gabinove zaujaté vyrozprávanie. __ ,,A TAK SOM VLASTNE PRVÝ KRÁT UVIDEL ONÚ VEC – SMRTIACI STROJ.“ (5769. hodnotenie, 293. komentár k filmu)

,,PROSÍM VÁS, NAJPRV VÁM ODTRHNE RUKU A POTOM PALEC? SNÁĎ TO MÁ BYŤ NAOPAK." __Roky si pamätám, ako som v TV zastihol iba sugestívny záver s Calom pri otcovej posteli a veľmi som sa tešil na príležitosť pozrieť si toto slávne dielo celé. Niet sa čo čudovať Jamesovi Deanovi, že bol takým obrovským vzorom voľakedajšej mládeže, keď ešte i teraz vedia črty jeho postavy mladíka akosi tápajúceho kudy-kam osloviť aj mňa, predsa len staršieho. Hoci sa v uvažovaní vzďaľujem od témy, zaujímali by ma názory mládeže na toto dielo v období 60. rokov počas nástupu ,,novej generácie" bojujúcej proti konformizmu rodičov. Dean by sa vtedy z úlohy rebelanta zrejme už vymanil. Osobne som bol milo prekvapený slovenským dabingom vytvoreným niekedy v 60. alebo 70. rokoch minulého storočia. Dozaista znie už (trocha) archaicky a občas má kolísavú kvalitu zvuku, ale oceňujem výber dabérov (Dean mi znie ako mladý Dančiak) a prostý fakt, že si RTVS za poplatky koncesionárov dala prácu vyhľadať ho v archíve a ponúknuť divákom. Verzia s pôvodným znením je v súčasnosti pre každého dostupná. (3083. hodnotenie, 185. komentár k filmu)

,,NEVIEM, ČI SOM BOL ZÁVODIACI HEREC, ALEBO HRAJÚCI ZÁVODNÍK." __ Dokument venovaný z polovice McQueenovmu herectvu a z druhej polovice jeho automobilovému nadšeniu. Z filmov preto dostal najviacej priestoru ,,Bullitov prípad",o iných pamätných kúskoch (Sedem statočných, Sklenené peklo, Motýlik) sa 90 minútový dokument zmieňuje iba niekoľkými vetami. Pokiaľ sa v ňom prakticky neustále opakovali vety (a že ich tam bolo) o tom aký bol naj, naj, naj úžasný, vynikajúci, výnimočný, neobyčajný a dokonca z Vaughanových úst vyhlásený za jedného z 2-3 najlepších hercov sveta bolo to až smiešne povrchné a až posledná polhodina ukazuje McQueenov život komplexnejšie aj s jeho prešľapmi (vysnívaný ,,La Mans", ktorý takmer znamenal koniec jeho kariéry). Po formálnej stránke ide o rutinnú záležitosť, kde sa dá dokonca vopred odhadnúť, kto bude mať práve slovo. Akurát mi zostáva záhadou, prečo sa okrem rodinných príslušníkov, Oldmana a Brosnana (?), dostanú ku slovu aj akýsi fitness tréner a asociálny predajca áut. (???) (160. hodnotenie, 16. komentár k filmu)

,,MOSLIMSKÁ ŽENA SI ZA ŽIADNYCH OKOLNOSTÍ NESMIE SŇAŤ ZÁVOJ." ,,POTRAVU PRÍJMA INTRAVENÓZNE?" __ Narozdiel od iných Hitchcockových filmov z rovnakého obdobia pôsobí tento akosi viacej starosvetsky, pritom sa v ňom režisér rozhodol pre inováciu. Oscarom ocenenú pieseň som počas sledovania vôbec neregistroval, hoci zaznela rovno dva krát. Neviem, či išlo o rozmar akademikov potopiť konkurenciu, ale osobne som čakal viac než ,,detskú uspávanku" nad ktorou sa dá mávnuť rukou. Na menej výraznej hudbe Bernarda Herrmanna ma aspoň potešil pútač s jeho menom pred Albert Hall a jeho dirigovanie kantáty Storm Clouds (ako podobný príklad ma napadá Ennio Morricone vo ,,Všetkým sa dobre darí") hranej londýnskymi filharmonikmi. Napriek viacerým muchám - vrátane veľmi slabého Hitchcockovho camea na marockom trhovisku - však ide o veľmi dobre sledovateľné dielo. (2186. hodnotenie, 170. komentár k filmu)

,,BUDE ŽIŤ DOSŤ DLHO, ABY BOL VEĽKÝ AKO DOM A DESIL CELÝ LONDÝN.“ ,,A ČO UROBÍME POTOM?“ ,,NO, VYSŤAHUJEME SA Z LONDÝNA AKO NAJRÝCHLEJŠIE BUDEME MÔCŤ.“ __ Jedna z najznámejších filmových verzií slávneho Doyleovho príbehu, ktorému je verná sotva z polovice. Na prelome tisícročí išlo o film často uvádzaný vo víkendovom poobednom vysielaní a dnes je divácky dostupný iba sprostredkovane zo súkromných zdrojov. Zasadenie príbehu do súčasnosti – teda do obdobia prelomu 50.- 60. rokov minulého storočia – príbehu vo výsledku vôbec neuberá na hodnote, keďže v civilizovanom svete sa jeho dej odohráva iba zo začiatku a v priebehu pol hodiny je túto skutočnosť poznať iba na niektorých odevoch alebo predmetoch ústredných protagonistov. Omnoho svojráznejšia je triková stránka. Vtedy ,,áčkovejšiu“ pracnú stop-motion animáciu dinosaurov tu nahradilo ,,béčkovejšie“ maskovanie súčasných leguánov alebo menších krokodílov do chybnej pravekej podoby napr. tyranosaura rexa, čo zrejme vyšlo produkciu lacnejšie. Táto skutočnosť mi ako mladšiemu čiastočne prekážala, dnes môžem usúdiť, že usmerňovanie pohybov plazov alebo ich súboje sú v ateliérovom prostredí zvládnuté na pomerne slušnej úrovni. Z celkového hľadiska ide skôr o rutinérsku záležitosť. Film disponuje zvládnutými dramatickými sekvenciami, scenáristickým klišé s divácky nutným ženským elementom aj uponáhľaným finále, ktoré pre mňa vždy vyznelo skôr do prázdna, pretože by si zaslúžilo pamätnejšiu bodku. Vo výsledku ide o pohodovú starosvetskú záležitosť stále sa tešiacej priazni fanúšikov obdobnej staršej kinematografie. (211. hodnotenie, 18. komentár k filmu)

,,BOŽE, AKÁ HANBA. PREDÁVAŤ VLASTNÉ DETI. HANBA." ,,SÚ HLADNÍ. LEPŠIE ICH PREDAŤ, AKO ZJESŤ." __ Tak toto bola iná káva. Prakticky neznámy film s dobrým obsadením (okrem známych tvárí si podaktorí spomenú aj na Kena Marshalla ako seriálového ,,Marca Pola") a kvalitným zastúpením aj vo formálnych zložkách (výpravu robil známy oscarový scénograf Dante Ferretti vo svojom ,,predhollywoodskom" období) pôsobí od začiatku nevídaným dojmom. Silný naturalizmus sa mieša s obscénnosťou a perverzitou pomerne vulgárneho scenára, čo mi zo začiatku prekážalo a videl som v ňom snahu hrať na efekt. Film vťahuje diváka do deja postupne, pretože ide skôr o epizodické rozprávanie s voľne načrtnutou ústrednou linkou. Moja pozornosť sa zvýšila až pri scéne smrti vojaka na mínovom poli. Skoro sa mi zdvihol žalúdok a to som nevedel, čo ma ešte čaká v závere. Následne ma dej viacej upútal, miestami šokoval (,,kanibalská hostina", takmer surrealistický ,,mužský pôrod", Neapol plný prostitúcie), pobavil svojráznymi dialógmi (,,Obyčaj káže začať pivnicou." ,,Prečo nie vašou spálňou?") či čierno-humornými úvahami nad osudom nemeckých väzňov (,,Chcú z väzňov spraviť mydlá." ,,To je ich problém.") a tým, akú hodnotu by malo mydlo z Hitlera, čím rozohral pomerne plasticky podaný obraz o strašných pomeroch obyvateľov Neapola, ktorí sa v čase vojny pokúšali prežiť akýmkoľvek možným spôsobom. Pomyselným vrcholom filmu sa môže javiť výbuch Vezuvu, ku ktorému smerujú výčitky na slabšie technické spracovanie. Ako skutočná udalosť skôr slúži ako osudový doplnok ku všeobecnej tragédií tých dní, ktoré kulminujú nešťastnou nehodou na konci filmu. Záver už hádam nikdy nechcem vidieť. Videl som už všeličo, ale chlap rozpučený tankom na kašu, kedy pred šokovaným davom sa jeden z vojakov zmôže iba na: ,,Obíďte tú... tú vec." je absolútne najbrutálnejšou scénou akú som dosiaľ videl. Strašná, nehanebná smrť zbavujúca človeka akejkoľvek ľudskej podoby,´korunovaná Mastroianniho poslednou trpkou úvahou. Zháňam knihu... (277. hodnotenie, 32. komentár k filmu)

,,FILMÁRČINA JE V PODSTATE JEHO MATERSKÝ JAZYK." __ Spielberga mám vedeného v zozname obľúbených režisérov, videl som asi 3/4 jeho filmografie a prakticky vždy sa rád pozriem na jeho výtvory, hoci napr. ,,Navždy" nemám doteraz potrebu vidieť a znovu si pozrieť ,,1941" by som mohol iba špecifickom mentálnom rozpoložení. Je určite dobré, že dokument nepredstavuje iba filmy slávneho režiséra, ale prináša divákovi komplexný profil osobnosti s nahliadnutím do jeho súkromného života. Vyznanie sa zo židovstva je tu viacej pretlačené rodinnými vzťahmi a najmä prerušenou (a znovu spojenou) líniou otec-syn, ktorá je jasne viditeľné v jeho viacerých filmoch. Túto skutočnosť i ďalšiu tému rozpadu rodiny som si vlastne uvedomil až prostredníctvom tohto dokumentárneho filmu. Ide o obsiahle dielo ani zďaleka sa nevenujúce každému Spielbergovmu filmu. Svojím spôsobom to vôbec nie je potrebné, pretože aj na reprezentatívnej vzorke ide ukázať plastický prierez jeho plodnou kariérou. Páčilo sa mi, že vo filme odznela aj kritika, hoci ,,Purpurovú farbu" považujem za jeden z najlepších Spielbergových filmov. ...A teraz takýto dokument nielen o Scorsesem, ale tiež o Ridley Scottovi. (265. hodnotenie, 24. komentár filmu)

,,FARMA JE BLÍZKO. ALE NEVIDNO JU, LEBO JE TO SK*RVENÁ PUSTA." __ Eastern maďarského pôvodu s drobným slovenským vkladom (finančne podporený audiovizuálnym fondom) sa do môjho povedomia dostal náhodou ešte pred časom v rámci televízneho spravodajstva. U nás sa do distribúcie dostal iba v rámci niekoľkých klubových alebo festivalových premietaní, čo potvrdzuje aj nízky počet hodnotení. Bez toho, aby som o deji čokoľvek bližšie vedel ma ku sledovaniu lákal v našich končinách netradičný, atraktívny žáner pôsobiaci pojmom skutočného preludu obsiahnutého v názve filmu. Moderné otroctvo je v súčasnosti aktuálnou témou a verím, že kdesi v širokej puste - zachytenej v takmer postapokalyptickom duchu - existujú mieste, kde sú takto nedobrovoľne zneužívaní ľudia. V rôznych ohľadoch na mňa film pôsobil veľmi uveriteľným dojmom. Vôbec mi pritom nevadilo pomalé, priam ospalé tempo podporované iba minimom dialógov. V záberoch kamery som často zostával v údive nad zachyteným krajiny a za dobre odvedené považujem tiež zvuk, strih, hudbu a nápadité grafické stvárnenie jednotlivých kapitol. Film orientovaný skôr pre náročnejšieho diváka disponuje nenáročným, dobre zrozumiteľným dejom. Som zvedavý, kedy sa objaví na našich obrazovkách. (173. hodnotenie, 16. komentár k filmu)

,,POKIAĽ VIEM KLOBÚKY SA NOSIA NA HLAVE, ALE TOPÁNKY NESÚ CELÚ VÁHU TELA." __ To, že Kurosawa nakrútil zaujímavú japonskú alternatívu na vtedy panujúceho Hitchcocka je jasné. ,,Nebo a peklo" je dielom perfektne vystavaným vo všetkých filmových zložkách a nad to všetko pyšniace sa vynikajúco napísaným scenárom. Z pohľadu slovenského diváka zohráva v ňom ešte významnú úlohu úžasný dabing vytvorený niekedy na prelome 60.-70. rokov, ktorého skvelo vybrané dabérske prevedenie si cením o to viac, keď ho môžem porovnať s veľmi zlým prvým slovenským dabingom ,,Siedmych statočných" približne z rovnakého obdobia. Istou chybou na kráse predstavuje iba niekoľko minútová záverečná scéna, kedy sa znenazdajky dostane ku slovu pôvodné znenie s titulkami. Daná záležitosť mohla vzniknúť dvojakým spôsobom. Možno bol záver vo veľmi zlej zvukovej kvalite, prípadne - ako už bolo naznačené - súdruhom vadila jasne načrtnutá ,,závisť proletárov nad životom meštiackej spoločnosti". Všetko zlé je však na niečo dobré a táto už zrejme nezmeniteľná skutočnosť mi ponúkla možnosť porovnať dabing s originálnym znením a jednoznačne zhodnotiť, že na základe porovnania hlasov bol Gustáv Valach ako Mifuneho dabér vynikajúcou voľbou. Spoznal som Kurosawu aj z kriminálnej oblasti dielom, ktoré si v budúcnosti ešte určite rád znovu pozrieť a zrejme prehodnotím na maximum. Prípadný dobre spracovaný remake môže byť filmovou udalosťou roka. (864. hodnotenie, 79. komentár k filmu)

,,RAZ SME MALI V MÁRNICI VEĽKÝ PRST. NIČ VIAC, LEN VEĽKÝ PRST. ZVYŠOK SA NIKDY NENAŠIEL, ALE ZISTILI SME KTO TO BOL, POCHOVALI HO A TAK...“ ,,TO MUSELA BYŤ RIADNE MALÁ RAKVA.“ __ ,,Aligátora“ som videl prvý raz ako sopliak v roku XY ako horor na piatkovú noc a zo spomienok na jeho nachvíľu osvetlenú papuľu v stoke, odhryznuté končatiny alebo na zdemolovanie limuzíny som si ho pamätal najmä ako veľmi slabý zážitok od ktorého som čakal podstatne viac. Po rokoch som mu ochotný odpustiť podaktoré jeho prehrešky a istú presne danú šablónovitosť súvisiacu s rozmermi aligátora okomentovať slovami môjho známeho o béčkovej tvorbe toho obdobia: V 80. rokoch všetko začínalo v hajzli a potom zmutovalo (napr. Ninja korytnačky), to bolo vtedy moderné. Veľmi stráviteľným robí film najmä zapojenie rôznych akože vtipných momentov, ktoré vtipné nie sú, ale zároveň nútia aj náročnejšieho diváka aby naň nehľadel zbytočne kriticky. Veľmi pozitívne vnímam záverečnú svadobnú slávnosť – pre aligátora hostinu – alebo scénu, kedy jašter zožerie vcelku frajerského lovca divokej zvery, tak veľmi mi pripomínajúcu Quintovu smrť v ,,Pažravej rybe“. Delikátna smrť dieťaťa vynahrádza absenciu v žánri pravidelne ukazovaného poprsia, avšak záver s typickou možnosťou pre pokračovanie je zbytočne tuctový a skôr sa v ňom mohla mihnúť iná zmutovaná háveď. (2658. hodnotenie, 127. komentár k filmu)