Madison

Trochu iný typ muzikálu, na aký som zvyknutá, a predsa lepší ako tie súčasné. Viac ako o sláve, úspechu a peniazoch sa tu rozpráva o manželstve a rodinných problémoch dotváraných úchvatnými patetickými piesňami. Barbra je skvelá, ale chvíľami až príliš teatrálna a v mojich očiach určite nenahradí Audrey Hepburn alebo Nicole Kidman. Kto ma však očaril, je Omar Sharif v úlohe menejcenného manželíčka, ktorý na svoju Barbru rozhodne nestačí. Mimochodom, ten chlap oplýva neskutočnou charizmou a šarmom a bolo radosťou sa naňho pozerať.

Na začiatku som mala so zvláštne pomalým tempom trochu problém, ale postupne som si zvykla a film naberá grády až v druhej polovici, kde sa neviete dočkať, ako to skončí, napriek tomu, že koniec je prezradený už v názve filmu. Zbožňujem experimentálne filmy a rozhodne tento meditatívne orientovaný western nezhodím len preto, že nejde o akčné napínavé eastwoodovské kúsky z dielne Sergia Leone. Brad Pitt je vynikajúci najmä v zobrazení svojej vlastnej vnútornej vojny a ako herca ho mám stále radšej, hypnotické prostredie očarúva každým záberom a poetickej atmosfére sa tiež nedá nič vytknúť. Nie sú to úplne čisté 4*, ale som spokojná.

Podarený pokus o film-noir, ktorý ma najviac pobavil vďaka tomu, ako paroduje svoj vlastný žáner :-) Čierno-čierna duša Casey Afflecka je konfrontovaná komickým ladením a pri morbídnych scénach doslova vyráža dych vtipnými prvkami, ktoré sú do deja zakomponované (spomeňte si len na scénu, ako hlavný hrdina naháňa starca s nožom na ulici). Inak priznávam, že také extrémne násilie páchané na ženách, som ešte v žiadnom filme asi nevidela a svojou brutalitou zdvihlo úroveň snímky aspoň o hviezdu vyššie (že to hovorím práve ja, čo nenávidím krv :-). Nie je to žiadne L.A. Prísne tajné ani jemu podobné sofistikované thrilery, ktoré každú minútu otáčajú dej iným smerom, ale napriek tomu ide o príjemnú pohodovku, ktorá nie je až taká strašná, ako niektorí vykresľujú.

Najviac mi pri sledovaní Varieté vadila skutočnosť, že tvorcovia sa doslova spoľahli len na účasť dvoch perfektných speváčok, Cher a Christiny Aguilery a celá snímka stojí len na ich hereckých výkonoch. Rozprávkový príbeh Christiny, ktorá odišla do L.A. za lepším životom a čoskoro dosiahne úspech, nedokáže ničím prekvapiť, navyše mi svojím dievčenským zovňajškom, vtipnou ofinou a naivným výrazom v tvári pripomínala mexickú divu Rosalindu. :) To len na margo, samozrejme, že sa to s tým nedá zrovnávať. Jediné, čo stojí za to, sú vynikajúce choreografie, v ktorých Aguilera doslova žiari a príjemná Cher, ktorá však až toľko priestoru nedostáva. Keby som v minulosti nevidela päťhviezdičkové muzikálne klenoty typu Moulin Rouge alebo My Fair Lady, ktoré sú dokonalé v každej jednej filmovej zložke, zrejme by ma Christina svojím spevom omráčila natoľko, že by som ignorovala primitívny dej. O niečo lepšie než Nine, ale predsa, rovnaké sklamanie. Prihrať si lepšieho scenáristu, bola by to fakt bomba. 70%

Keď Pomo uvidel akčák Face Off, uvedomil si, že je kompetentný hodnotiť akčné filmy. Tak nejak som sa cítila ja pri sledovaní Tangled. Všetky novodobé animáky sa hrnú do kín jedna radosť, no veľa z nich sú len prešumiteľné jednohubky vyvolávajúce emócie z umelého príbehu, stále mi tam chýba romantická iskra, ktorá by ma vrátila do atmosféry sentimentálnych Disney príbehov. Tangled mi obnovil spomienky na hrady, zámky, princezné, klasický súboj medzi dobrom a zlom, ktorý ničím neprekvapí, no predsa patrí k tomu. A hoci v klasickom Disney sa do seba postavy zamilujú pri jednom letmom pohľade a vyspevujú ódy na lásku, v Tangled si k hlavným postavičkám a k ich rozpačitému a vtipnému zoznámeniu, ktoré prechádza do vzájomnej náklonnosti, budujete vzťah postupne a isto. Zároveň musím pochváliť animátorov, ústredný pár je nádherný rovnako ako celé prostredie, ktoré ich lemuje + krásne piesne a výborné hlášky. Nezvádzajú tu boj zvieratá za plotom, nezachraňuje tu Marlin svojho malého Nema ani nás nečakajú super schopnosti obľúbených superhrdinov, toto je romanticko-komediálny príbeh zo zámku o jednej malej princeznej. Od dôb Úžasných, Nema a Mŕtvej nevesty najkrajší animák, aký som mala tú česť zhliadnuť.

Niektorí sú ,,namäkko" zo súčasných seriálov ironizujúcich svet aj ľudí v ňom, Tudorovcov hodnotím čoby milovníčka historických kostýmoviek, pre ktorú bol tento podrobný seriál o Henrichovi VIII. tým najväčším možným potešením. Z histórie poznáme množstvo slávnych osobností, ale Henrich VIII. patril svojou vášňou k ženám a trúfalosťou odpojiť sa od rímskej cirkvi, k tým najzaujímavejším. Seriál je postavený na pilieroch, ktoré u širšieho publika vždy zafungujú - vášeň, láska, zrada, sex, pomsta, nenávisť a v primeraných dávkach predostierané politické udalosti, či prekrásne dobové kostýmy, výprava, hudba a priam nemožne dokonalý herecký casting od démonického Jonathana Meyersa cez Natalie Dormer a Mariu Doyle Kennedy, ktoré sú na zachovaných portrétoch ako stelesnené Anna Boleyn a Katarína Aragonska - výber hercov nemohol byť lepší. Užívateľ Matty sa v závere svojho komentára pýta, či v dnešnej dobe plnej Dexterov niekoho baví nezáživná konverzačná dráma, no musím oponovať, pretože Tudorovci sú - napriek neskutočne úžasným, chytrým, sarkastickým, vyspelým a celými masami milujúcim seriálom dnešnej doby - presne mojou šálkou kávy.

Nepovažujem sa za milovníčku filmov pre ,,násťročných", no celkový pozitívny dojem z tejto romanťárny mi prekazilo akurát typicky debilné správanie hlavnej hrdinky v závere, ktorá jednala úplne irelevantne, sentimentálne a nezmyselne k predchádzajúcemu deju, no to v takýchto ždímačoch asi patrí k tomu. Dala som až 4*, takže aby som len nekritizovala, v podstate ide o krásnu čistokrvnú romantiku, na ktorej si najviac cením to, že sa nesnaží byť ničím viac než je - ako o dve triedy slabší film podobného kalibru, "Nezapomeň na mně", ktorý chce toho riešiť akosi príliš veľa a pôsobí roztrieštene a neucelene. Dear John je obyčajným, známym príbehom lásky dvoch ľudí, ktorý všetci poznáme, no pri ktorom sa dá pri šálke teplej čokolády dokonale rozventilovať myseľ a ponoriť sa do príjemnej dramaticko-romantickej atmosféry. Zatiaľ čo v "Nezapomeň na mne" mi ústredná dvojka vadila, medzi Channing Tatum a Amandou to chemicky nádherne iskrí a dokázali ma vtiahnuť do deja. Takže, hoci vás v tomto filme nič neprekvapí, na moju náladu to padlo vhod a je určite omnoho úprimnejším dielkom než ten vyššie spomínaný.

Keby mi niekto pred časom povedal, že môj obľúbenec Robert De Niro dokáže vo svojom hereckom repertoári presedlať z fajnového gangsterského chlapíka na kompletne postihnutého človeka žijúceho zo dňa na deň svojím vlastným vnútorným životom, ktorý je pre nás, bežných ľudí, nepochopiteľný.... asi by som mu neverila. O to krajšie bolo moje prekvapenie, keď ma De Niro zovrel svojím maximálnym ponorením sa do svojej úlohy. Ale tu ide o viac, o tú neskutočnú životnú energiu a chuť vymamiť sa z večného ležania na posteli, o túžbu vyjsť na ulicu a vdýchnuť čerstvý vzduch a robiť úplne obyčajné činnosti, ktorým my v každodennej rutinnej nude nepripisujeme žiadnu dôležitosť. Aké úžasné by mohlo byť pre týchto ľudí, keby mohli prežiť jeden z našich ,,nezáživných" dní. Vynikajúca citlivá réžia, skvelý Robin Williams a v neposlednom rade perfektný De Niro. Nenápadné objatie v jedálni, ktoré dokázalo láskou blízkej osoby zmierniť jeho ťažký telesný záchvat, považujem za najviac emocionálnu a dojímavú scénu, ktorou ma De Niro úplne odrovnal.

Musím priznať, že som túto pomerne zložitú rodinnú ságu plne docenila až po treťom zhliadnutí a hĺbala nad všetkými filmovými zložkami, ktorými disponuje od klasického príbehu podtrhnutého vášňou, túžbou a žiarlivosťou cez krásnu kameru, úchvatné prírodné prostredie Montany, nadčasovú hudbu Jamesa Hornera až po znamenité herecké výkony, z ktorých mi najviac imponoval nenápadný Aidan Quinn. Nedá sa povedať, že ide o bežný romantický film napriek pomerne známej dejovej línii. Vďaka širokému obsahovému spektru, vzájomne prepleteným ľudským osudom, pohotovému strihu či neustálym záberom na pokoj vyžarujúce scenérie divej prírody, ide o neuveriteľne emocionálny film, nie patetický. Verím tomu, že keď si dám štvrtú, piatu projekciu, tak sa dopracujem už aj k slzám. Nenápadný filmový drahokam, ktorý v mojich myšlienkach naberá na stále väčšej dôležitosti a spolu s Posledným samurajom patria od Zwicka k mojim malým pokladom, ktoré by som si dokázala púšťať na potešenie zmyslov i vnútra od rána do večera.

Satira na manželstvo? Ostrosť charakterov schopných zabodnúť do najhlbšieho vnútra? Neľútostná sonda do spustošeného partnerského života? Toto dielo sa nedá nazvať ináč než unikátnou a zároveň bolestivou jazdou po zákutiach ľudskej psychiky sprevádzanou mučivými výčitkami, bezohľadnosťou či samotou. Elizabeth Taylor zožala slávu svojou samoľúbou Kleopatrou, ale postava vnútorne roztrieštenej Marthy ju v mojich očiach vyzdvihla na piedestál absolútnej hereckej dokonalosti. Kde inde by sa mohla táto šialená hra "kto komu viac ublíži" odohrávať, ak nie v jednom rodinnom dome, ktorý sa stáva akýmsi medzníkom pri nazeraní do zatrpknutých pováh a vnáša do ich pochmúrneho života nenávisť? Ani jedna z postáv mi po strhnutí jej rúcha nedovolila vydýchnuť a až sa mi nechcelo veriť, akou rôznorodosťou povahových segmentov oplývame pri neočakávanom predostrení našej duše. Silný filmový zážitok, ktorý sa do mňa zaryl na veľmi, veľmi dlhý čas.