Milano33

Logan, film, pri ktorom pocítite tú nepríjemnú pachuť toho, že sa niečo veľmi dôležité chýli ku koncu. Loganová púť po dlhých rokov definitívne končí a tvorcovia nemohli prísť s lepšou rozlúčkou než tou, ktorá sa práve udiala. Logan je nekonvenčným, nekompromisným filmom a to nie iba na komiksové pomery, som neskutočne rád, že sa pre túto krutú rozlúčku vybral práve eRkový formát. Tvrdé eRko a postava Wolverina k sebe jednoducho patrí. Jedná sa o veľmi odlišnú kapitolu Loganovho života, keďže ide vôbec o tú poslednú. Je vidieť aj cítiť na hlavnom predstaviteľovi príbehu, na samotnom Hughovi Jackmanovi, že sa aj on už pravdepodobne navždy lúči s touto ikonickou komiksovou postavou. Aj v jeho prípade sa akási pomyselná kapitola v jeho živote uzavrela a ako aj viackrát avizoval, už sa nemieni k rolu Wolverina viac vracať. Niežeby si za tie roky nevytvoril vzťah k tejto postave, tak to vôbec nie je, proste sa mu zdá koniec jeho postavy dokonalí a nič by na ňom už nemenil a ja osobne som na tom úplne rovnako. Toto strnulé, pochmúrne zakončenie ma naprosto dostalo, šokovalo i dojalo. Je to dojímavá jazda, ktorá miestami vo vysokom vsádza i na silnú dávku retrospektívnej nostalgie. Pociťujete pri tomto snímku tú únavu, vyčerpanosť z hlavného hrdinu, všetko okolo Logana jednoducho vyprchá. Je to celé velice silne a emotívne koncipované, má to pohnutlivý nádych a množstvo dojemných okamihov. Je to emocionálne hrejivé i neľútostne chladné a plné melanchólie a beznádeje. Fakt je to miestami vyčerpávajúce a deprimujúce na pozeranie a tento počin ma utvrdil v tom, že Logan skôr ako typický superhrdina je antihrdinom. A jeho divoké, zbesilé a niekedy až nemorálne chovanie ma v tom utvrdzuje. Tým, že pri prvej známke krivdy, úhony či nespravodlivosti neskáče strmhlavo do akcie, robí z neho síce ignoranta a benevolentného človeka, ale takisto mimoriadne ľudskú osobu, ktorá má svoje neduhy, s ktorými musí každodenne zvádzať vnútorné boje. Akčná rovina by sa dala bez problémov prirovnať ku krviprelievaniu, rozhodne jeden z najväčších komiksových krvákov, aké kedy vznikli. A myslím si, že je to len dobre, pretože iba pri takomto tvrdom eRku sa môže postava ako Wolverine naplno odviazať. Film má naozaj veľmi bohatú výpravu naprieč severoamerickým kontinentom. Lokácie a scenérie sa nepretržite obmieňajú, aj keď z najväčšej časti je príbeh situovaný do westernových destinácií. Práve Neo-Westernové kulisy a reálie, či už vyprahnuté púšte i polopúšte, plantáže alebo prérie, robia z Logana takú unikátnu a neobvyklú komiksovku. Dosť tomuto faktu dopomohli Americko-Mexické prihraničné oblasti. Ďalej mi film pri počiatočnej fázy pripomínal Mad Maxa a zase otcovský vzťah Logana s malou Laurou v zaprášenom svete mi docela sedelo i na Last of the Us, ktorého svet je hoci post-apokalyptický, ale nie až zas tak odlišný od toho Loganovho. Hugh Jackman ako Wolverine je proste boží a nezabudnuteľný! Herecký výkon Dafne Keen bol naozaj pozoruhodný, tu tvorcovia narazili na jeden z najlepších mladých vychádzajúcich talentov súčastnosti. Dafne Keen a jej malá Wolverinka Laura je naozaj rozkošná, ale aj pekne drsná. Tie jej vážne pohľady, ktoré na Logana neustále vrhala, v kontraste s jej nevinnými, roztomilými očkami ma uvádzal do neopísateľných stavov. Chémia medzi Hughom Jackmanom a Dafne Keen je neuveriteľná. A nedivím sa tvorcom, že ich malinká Dafne takto veľmi ohúrila. Logan však nie je jediný na koho doľahla staroba a systematicky mu zlyhávalo zdravie. Po novom aj Charles Xavier trpel rôznymi príznakmi demencie a pravidelne mával záchvaty. Profesor X už nezvláda naďalej ťahu svojich mocných schopností a prestáva kontrolovať svoje telepatické schopnosti.

Tento filmový snímok si získal zlú povesť už počas natáčania, ktoré sa ustavične nieslo v znamení najrôznejších pretáčok a všemožných odkladov. Ku koncu dokonca ani samotný herci neverili, že snímok napokon pôjde do kín. A predsa sa tak nakoniec stalo, lenže počiatočné problémy s uvedením filmu do kín sa nezaobišlo bez povšimnutia a na The New Mutants sa tento fakt citeľne podpísal. Žiaľ, čo mňa osobne veľmi sklamalo bola náhla zmena ratingu na PG-13, to takémuto druhú filmu naozaj uškodilo. Mohla to byť skutočne podarená žánrovka, realita sa má však tak, že aspekty ako napr. jump-scary z tejto horrorovrej chuťovky (môžme ich napríklad vidieť v skorších trilerov) vymizli hneď, ako sa produkcie ujal Disney. The New Mutants tak prišli o svoj prízračný nádych a atmosféru, chaotickosť jednotlivých desivých výjavov tak stratila v konečnom dôsledku svoje opodstatnenie, keďže nie sú podchytené tou správnou horrorovou atmoškou. Každopádne, nejde o úplný brak a zopár pozitív sa vo snímku rozhodne nájde. Kvitovať napríklad môžem dôraz na psychológiu postáv a ich vysporiadanie sa s nočnými morami, ktoré zosobňujú ich strach. Táto civilná, osobitá rovina prispieva k výslednej komornosti tohoto komiksového filmu, čo je môjmu srdcu veľmi blízke. Celé sa to odohráva v akejsi (para)psychologickej liečebni špeciálne vyhradenej pre mladých mutantov, ktorí nevedie správne ovládať a skrotiť svoje divoké až životu nebezpečné schopnosti. Anya Taylor-Joy si to neskutočne celé kradla pre seba, absolútna kráľovná celého snímku! Jej postava Illyana Rasputin a.k.a. Magik je úžasne šialená, pobláznená, škodoradostná a uštipačná. A Anyin magický meč spolu s jej rozkošným dračíkom Lockheedom vyzerali epický.

Skvelé zavŕšenie prvej časti záverečnej série, ktoré prišlo s neskutočným cliffthangerom. Vážne kvitujem to, akým spôsobom bola táto epizóda vyskladaná. Istú zásluhu na tom môžeme určite pripočítať funkčnej dramatická rovina a parádne vygradovanému napätiu, ktoré výborne utváralo náladu a atmosféru tejto epickej podívanej. Akčnú stránku musím taktiež veľmi vyzdvihnúť, obzvlášť som zvedavý na to, akú šarapatu predvedie zbraň hwacha, ktorá určite poriadne zavarí našim postavám. Žiaľ, efekt tejto zbrane bol ponechaný otvorenému koncu, ktorý znamená jedno, budeme si na to musieť ešte chvíľu počkať. Zvraty a dejové obraty boli tiež veľmi pôsobivé a príbeh sa tým pádom značne zamotal. Uvidím, v akej východzej pozícii sa nakoniec ocitne Daryl po tom, čo Leah náhle otočila.

Ako to už s ľuďmi často býva, moc kazí charakter človeka. Nová komunita The Commonwealth je očividne zvnútra skazené, prehnitá a naďalej sa táto choroba šíri. Gro tejto epizódy, ako to už pri tejto sérii býva, sú scény medzi Neganom a Maggie. Zase sme sa vymanili z neurčitého statusu quo, keďže sa ich vzťah vyvŕibil zaujímavým smerom. Konečne sa medzi nimi našiel prienik a Neganov prístup byť úprimný, aj keď tým jeho povestným priamym spôsobom, mi bol sympatický. On vie tak krásne bez zbytočného obalu povedať človeku takúto vážnu vec. Aj keď ho konkrétne tento rozhovor stavia do dosť temnej pozície, ukazuje nám takisto aj jeho ľudskosť. Práca s Neganovým charakterom je úžasná a páči sa mi, že sa drží svojich ideí bez ohľadu na všetko. Má i nemá výčitky, je pragmatik a uvažuje strategický.

Čo sa vývoja a práce s postavou Jean týka, tak ide o horšiu predelávku tretích X-Menov s tým, že Sophie Turner je tak veľmi nepresvedčivá, že to až bolí. Tak moje obavy ohľadom tohoto filmu sa docela naplnili, Sophie Turner neprekvapila, iba ma utvrdila v tom, že nevie príliš dobre hrať a už vôbec nie je stavaná na to, aby utiahla celovečerný film. Našťastie to aspoň k priemeru vytiahli herecké esa typu McAvoy a Fassbender. Na dvojicu Charles a Erik sa stále dobre pozerá a herecký um Jamesa a Michaela je nepopierateľný. Žiaľ, okrem Sophie samotnej, tak aj kvôli plytkému scenáru neveríte postave Jean takmer nič. Udalosti sú viac-menej kopírkou toho, čo sme už v minulosti (v budúcnosti?) videli, a pozerať sa na to isté dvakrát, nie je moc záživné. Osobne ma však potešila herečka Jessica Chastain, ktorá tu zohrala skôr zápornú rolu.

X-Men: Apocalypse narozdiel od First Class a Days of Future Past párkrát za dobu stopáže zakopne a potenciálny presah sa stratí v tej všadeprítomnej monumentálnej, avšak všednej akcii. A nevýrazný záporak je predom odsúdení k zabudnutie a to predovšetkým kvôli jeho chabej a nezaujímavej motivácii. Tentokrát som mal mierny pocit, že sa zabudlo na podstatu predchádzajúcich filmov, čo trošku zamrzí. Každopádne, aj napriek celkovej spletitosti a preplácaností ide o pomerne funkčný a kompaktný snímok. Z pestrej mozaiky postáv najviac vyniknú Charles Xavier a Erik Lehnsherr. James Mcavoy je najsilnejším článkom celého filmu, zas a znovu oslnivo žiari. A jeho emocionálne vypätí výkon, kedy prejavil empatiu s Erikovim utrpením, ma dojal. Eriková dejová linka bola dojemná, intímna a osobitná sama o sebe, kedy zase vložil nádej v ľudstvo a opäť zostal z neho len sklamaný. Aj keď akcia bola bombastická, najviac mi utkvelo v hlave astrálne stretnutie počas užitia Xavierých telepatických schopností. Zvádzanie psychologického boja bolo vskutku silno koncipované. Návrat krásnej Rose Byrne, čoby Moiray MacTaggert určite potešil, len mi bolo neskutočne ľúto toho, že nevyšlo moc času na budovanie vzťahu medzi ňou a Charlesom. O to viac ma to mrzí, keď vidím a cítim tú iskrivú chémiu medzi nimi dvoma.

Spojenie pôvodnej X-Men trilógie s novou generáciou mutantov (First Class) mohlo dopadnúť len dvoma spôsobmi, buď naprostým fiaskom alebo famóznym úspechom, našťastie sa vyplnila tá prvá predikcia. X-Men: Days of Future Past je filmom, ktorý dokázal zmysluplne pripojiť dve časové roviny a to tak, aby sa pri nich divák bez problémov orientoval. Cestovanie časom je samo o sebe dosť riskantným krokom vzhľadom na vysoko pravdepodobnú možnosť vzniku časových paradoxov. Každopádne, na režisérske kreslo sa opäť vracia Bryan Singer a ten si jednotlivé súvislosti a náležitosti patrične ustriehol a celý snímok hravo skorigoval do zdarného konca. Niečo síce nebolo dopovedané, ale to nevadí, keďže koniec filmu bol jednoducho dokonalý. A myslím si, že tými pár otáznikmi na záver si tvorcovia nechali otvorené dvere pre ďalšie pôsobenie. X-Men: Days of Future Past je aj vďaka cestovaniu času, ktorý celý tento impozantný kolobeh umožnil - filmom, pri ktorom sa predáva štafeta mladšiemu osadenstvu - generácií X-Menov. Jedná kapitola (timeline) mutanských dejín sa uzavrela, nová si však razí cestu. X:Men: Days of Future Past by sa dalo do veľkej miery prirovnať k novodobému Endgameu z prostredia MCU, v ktorom sa takisto výrazne narušilo časopriestorové kontinuom i predala pochodeň. Ale u X-Menom mám pocit, že to omnoho lepšie do seba zapadlo, minimálne čo sa cestovania naprieč časom týka. Čo taktiež vyslovene poteší je návrat k retro atmosfére z First Class. Hoci sme sa o niekoľko rokov posunuli v čase, nostalgia tejto doby je stále intenzívna. Na druhú stanu budúcnosť, tá priniesla mnohé neduhy pre mutanskú spoločnosť. Mutanti totižto čelia vyhynutiu, sú na pokraji vlastnej existencie a sú nútený zvádzať neľútostné boje s tzv. Sentinels. Budúcnosť je začne poznamenaná, je temná a dyspotická a javí sa ako nevyhnutné ju nadobro a natrvalo zmeniť. V minulosti sme navštívili mladšie verzie Professora X a Magneta. Obzvlášť Charles Xavier stvárnení excelentným Jamesom McAvoyom sa pre mňa stal hlavným aktérom celého filmu. James McAvoy je skrátka môj obľúbenec a do svojho hereckého umu vložil naozaj úplne všetko a siahol si na úplne dno svojich síl. Bezodné dno postihlo aj jeho postavu Professora X, ktorý si prechádza životnou krízou sprevádzanou značnou dávkou cynizmu. Jeho srdcervúce stvárnenie tejto ikonickej postavy ma tým prívalom emócií naprosto uzemnilo. Jeho príbehová linka je dojemná, depresívna, plná sebaľútosti a čeleniu reality. A to McAvoyové dramatické i miestami komické zázemie skvelo vyprofilovalo jeho charakter. Hugh Jackman je vynikajúci tiež, takisto aj Michael Fassbender, Ian McKellen a Patrick Stewart, Na tomto fantastickom filmovom počine plného osudovosti sa mi veľmi páčil dôraz na dimenziu psychologickú, než na nejakú povrchnú akciu, ktorej v tomto snímku bolo naozaj pomenej. A tiež mi bolo nesmierne sympatické, ako sa takýto druh blockbusteru vo finálnom vyvrcholení zaobišiel bez epickej akčnej katarzie. Nie všetko musí byť riešené nutne násilím a akciou.

Keď sa Matthew Vaughn chopil vlastného filmu z X-Men ságy, tak to vyslovene nemohlo dopadnúť inak, než absolútnym úspechom. X-Men: First Class či už vďaka hravej a zručnej réžii Matthewa Vaughna alebo kvôli charizmatickému a kvalitnému hereckému osadenstvu, je jedná z najlepších komiksoviek, aké kedy vznikli. A za mňa osobne ide o môj osobne najobľúbenejší i dokonca z môjho pohľadu najlepší X-Men film, aký kedy bol natočený. X: Men: First Class je precíznym, dobre skorigovaným prequelom, ktorý si vydobyl svoje miesto v Mutanskom univerze. Tento filmový snímok rozširuje ako aj vesmír a lore, predstavuje nám nové jedinečné schopnosti mutantov, ale čo hlavne - prehlbuje už známe postavy. Zaručene hovorím, že po tomto počine budete na mnohé postavy hľadieť z úplne novej perspektívy. Postavy ako Charles Francis Xavier a Erik Lehnsherr boli velice solídne psychologicky prepracované už v predchádzajúcich filmov z tohto vesmíru, ale na druhá stranu taká Mystique, tá sa dočkala vážne unikátneho spracovania, ktoré v konečnom dôsledku viedlo k lepšiemu porozumeniu jej osobnosti i pochopeniu jej motivácie. Postava Mystique dostala nielen dobre zázemie, ale predovšetkým nevídaný rozmer. Som nesmierne vďačný za to, ako veľmi si dal Matthew Vaughn záležať na jednotlivých charakterov. Mladšie verzie našich hrdinov mi nesmierne sadli, boli veľmi sympatický stvárnené a sofistikovane napísané. Najviac si moje srdce získal rozhodne James McAvoy, z ktorého priam až srší živelnosť a prozreteľnosť. Nechápte ma zle, Patrick Stewart je perfektným Professorom X a sám zastávam názoru, že by bolo takmer nemožné ho predčiť. A predsa len sa to Jamesovi McAvoyovi podarilo, vskutku vynikajúco zosobnil túto úctyhodnú postavu a stal sa stelesnením jeho mladšieho ja. Charles Xavier nikdy nebol zábavnejší a podarenejší, keďže McAvoy vykazuje úžasným šarmom a charizmou. Tento svedomitý Škót je asi to najlepšie, čo mohlo First Class postihnúť. Jamesov Professor X dokáže byť odľahčený i veselý, ale aj seriózny a pragmaticky, on proste neskutočne válí v oboch povahových smerov. Je vidieť na ňom, že ešte vekovo nedozrel a stále sa cíti telom i dušou ako mládenec. To vytvorilo skvelý podnet na jeho charakterový prerod naprieč filmom. Aj napriek svojej okatej nerozvážnosti a nadnesenosti sa stále pevne drží svojich hodnôt, zásad a ideí. A ani jeho starý priateľ Erik ho nepresvedčí o opaku. Toho si takisto strihol iný herec, konkrétne Michael Fassbender, ktorý vystriedal Iana McKellena. Tu sa mi ťažšie hovorí, kto z koho, na otázku, kto bol lepším Magnetom odpoviem nasledovne - každý bol zaujímavý iným spôsobom. Tento film z určitej časti funguje aj ako akýsi Magnetov origin, keďže v tomto filme bol v podstate zmapovaný celý ten priebeh, ako sa vyštveral k moci a stal sa tým mocným a obávaným záporakom. Takisto sa tu venuje obrovská pozornosť na vybudovanie priateľského vzťahu medzi Charlesom a Erikom. Práve Xavier bol tým, ktorý odomkol pravý potenciál u Magneta, keď z jeho mysle vyextrahoval veľmi silnú a dojemnú spomienku. Professor X sa počas trvania príbehu stal tým dobre známym mentorom a založili školu pre X-Menov. Velice okúzľujúca bola aj Rose Byrne a jej postava CIA agentky Moiray MacTaggert. A tá chémie medzi Moiraou a Charlesom bola božská. Ale aj menšie cameo Hugha Jackmana, čoby Wolverina potešilo. Réžia Matthewa Vaughna je kategória sama o sebe, tomuto senzačnému režisérovi sa rozhodne nedá nič uprieť na jeho svojbitnom štýle. Toto sa mi viac-menej páči na X-Menskom univerze vo všeobecnosti, to, že dáva režisérom väčší priestor zažiariť a vyniknúť. Narozdiel od MCU, kde filmy sú docela monotónne a často sa stráca režisérský rukopis, česť samozrejme výnimkám ako bratia Russovaci, James Gunn alebo Taika Waititi. Jasné, z experimentovania môže vzísť podstatne viacej prešľapov, ale aj takýchto lahôdok podobných X:Men: First Class. Strih bol velice vkusný a kamera zas primerane kineticky rozpohybovaná. A akcia, ako silná stránka Matthewa Vaughna, bola veľmi nápaditá a impozantná. Pri niektorých tých kolosálnych epických momentov vám zaručene prejde mráz po chrbte. A okrem veľkolepých súbojov si snímok vie udržať i dosť komornú notu a civilnú rovinu. Emócie, psychológia, všetko klape na výbornú. A tá retro atmosféra je báječná.

Ironicky a paradoxne ma film The Wolverine bavil o trošičku viac, než jeho origin. Najväčšiu zásluhu pripočítavam prostrediu, v ktorom je tento film situovaný. Ani tu som sa nedokázal ubrániť mojej obrovskej slabosti pre Japonsko, ich národ, spôsob života a uvažovania, zvyky, tradície a kultúru. Iná vec však je, či sa Wolverinov príbeh hodí do Japonského prostredie, to nech každý posúdi sám. Ale keď sa tu už raz nachádzame, tak si treba vychutnať tú rovnováhu síl, pôvabnú atmosféru, to oduševnenie a s tým spojenú duchovnú očistu. Lenže problémom tohoto X-Men snímku je to, že je až príliš moc preplácaný, chaotický a rozťahaný, často až umelo. A keď už vytiahli Yakuzu, ninjov a samurajov, tak som čakal rozhodne atraktívnejšiu akciu. Asi sa zhodnem s väčšinou, keď poviem, že najlepšou scénou v tomto filme bola aj tak až tá potitulková so Xavierom a Magnetom. Hugh Jackman je bezpochyby stále pašák.

Nuž nevydalo, Wolverine je postava, ktorá si určite zaslúžila vlastný film, len to prevedenie mohlo byť spravené kvalitnejšie. Film slúži ako origin k postave Logana a ukazuje nám jeho strastiplnú životnú cestu. Logan sa dosť často musí popasovať s faktom, že jeho návšteva znamená pre dotyčnú osobu s najväčšou pravdepodobnosťou akútnu smrť. Scenár k filmu výrazne drhne, niektoré zvraty ušli, iné zas boli až príliš okaté. Kombinácia akčného a psychologického síce funguje, ale žiaľ som mal pocit, že niekedy uprostred tomu už skrátka dochádzala šťava i nápady. A CGI malo takisto výrazne nedostatky.