Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Animovaný
  • Akční
  • Horor
  • Fantasy
  • Drama

Recenze (877)

plakát

Boku dake ga inai mači (2016) (seriál) 

Svet stvorený z kontrastov, kde krásne a potešujúce scénky striedajú tie kruté a šokujúce, kde mrazivé prostredie kontrastuje s hrejivými dotykmi postáv.

plakát

Fragtime (2019) 

Keď sa raz zamilujeme, zdá sa, ako keby sa čas zrazu spomalil alebo úplne zastavil.

plakát

Koe no katači (2016) 

Čo je potrebné na nájdenie vykúpenia? A naozaj si zaslúžime druhú šancu v živote? Ak hľadáme vykúpenie, musíme najprv prevziať zodpovednosť za svoje činy! Cesta sa to môže zdať byť náročná, avšak nie úplne nedosiahnuteľná. Ak chcete vedieť viac, pozrite si toto majstrovské dielo, ktoré ešte k tomu obsahuje najlepšie zrežírovanú scénu v anime histórii (myslené ako ktorú som mal možnosť zatiaľ vidieť) - samozrejme hovorím o hanabi.

plakát

5 centimetrů za sekundu (2007) 

Vzťah(y), kde sú vzdialenosť a separácia hlavným konfliktom - krásne príbehy na rozcítenie, hoc svojími koncami sú schopné diváka nadobro uzemniť.

plakát

Tenki no ko (2019) 

Fascinujúci pohľad na to, ako sa zmeny počasia odrážajú na stavoch myslí postáv. Tenki no ko vie svojím príbehom vziať emočne a i vizuálne je to nanajvýš opojné.

plakát

Kimi no na wa. (2016) 

Vskutku neskutočný príbeh lásky, ktorá dokázala rozbiť všetky pravidlá času a priestoru... a to doslova.

plakát

Re: Zero kara hadžimeru isekai seikacu (2016) (seriál) 

“You don’t get it, A million sorry’s is not equal to one thank you.” Po mojej najnovšej srdcovke, Sword Art Online, som dal šancu ďalšiemu, príbuzne veľmi blízkemu anime skvostu zo žánru isekai, a tým je Re:Zero kara hajimeru isekai seikatsu, čo je tak trochu zvláštny prípad prenesenia hrdinu do fantasy prostredia a to hneď z niekoľkých kruciálnych dôvodov. Aj keď toto anime spĺňa väčšinu atribútov moderných isekaiov, tak predsa len sa nedá o ňom hovoriť ako o stereotype, či dokonca o exemplárnom príklade. Tá skutočná krása Re:ゼロ tkvie práve v tom, ako sofistikovane prekrúca zažité trópy, klišé a pravidlá isekai žánru, a nielen to, ale i fantasy žánru vo všeobecnosti. Re:Zero sa v ledačom vymyká bežným štandardom a búra zaužívané konvencie. V jednoduchosti by sa síce dalo tvrdiť, že Re:Zero obsahuje základné proporcie, ktoré definujú žáner isekai ako taký, nakoľko seriál pojednáva o hlavnom hrdinovi, ktorý je k tomu všetkému ešte zarytý a vášnivý otaku, čo ide ruka v ruke s tým, že je veľmi dobre oboznámený z fantasy konvenciami a hernými mechanikami; a ako znamenie z čista jasna bol z moci "osudu" prenesený/povolaný do fantasktného sveta, ktorý navždycky pozmenil jeho stereotypný a nudný život. Magický svet, v ktorom sa náš protagonista Subaru ocitol, odpovedá typickým stredovekým reáliám, je plný rytierskych ideálov, vznešených dám, neľudí antropomorfného vzhľadu i nadprirodzených bytostí... neustále sa tu vedú boje a za každým rohom na vás čaká kdejaké dobrodružstvo... aspoň takto nejak si onen svet Natsuki Subaru v svojich predstavách idealizuje. Prvý dojem býva však často klamlivý a až časom sa vykryštalizuje tá pravá povaha a nátura reality. Ako sa neskôr aj ukáže, vo skutočnosti vôbec nejde až o takúto romantizovanú verziu stredoveku, právom sa hovorí o tejto ére z dejín ľudstva ako o období temna. Aj Re:ゼロ po relatívne krátkej chvíli výrazne potemnie a drasticky pritvrdí, a čoskoro všetko to domnelé pozlátko a prvotné nadšenie uvädne ako ruža, ktorú ste nechali vo váze bez vody. Veľmi rýchlo dá seriál najavo, čím (ne)chce byť... nič v tomto svete nie je také, ako sa zprvopočiatku mohlo javiť a za relatívne krátku dobu dá hrdinovi (i samotnému divákovi) pocítiť tú nepríjemnú a trpkú pachuť bezmocnosti, kedy sa pomaly každá chvíľa strávená v tomto fantasktnom prostredí mení na zmar a utrpenie. Tento svet vážne nedáva hlavnej postave nič zadarmo, nie je to vôbec tak, že mu všetko pristane popod nos. Subaru ani zďaleka nie je žiadny overpowered charakter, ako napr. Kirito zo SAO (aj keď to nerád priznávam, je to tak). A takisto ani nedisponuje nejakou super-úžasnou schopnosťou. Jediné, na čo sa reálne zmôže, je dookola sa opakujúce umieranie. Áno, Subaru oplýva dosť neobvyklou schopnosťou, ktorá mu umožňuje po okúsení smrti opätovne vstať z mŕtvych, ale iba za veľmi striktných a špecifických podmienok. Totižto po skonaní môže použiť takpovediac smrteľný reštart, ktorý ho síce vzkriesi, avšak na úkor toho, že sa presunie späť v čase... do budu v čase a na miesto, ktoré si sám nemôže určiť. V podstate sa jedná o neustále sa opakujúcu časovú smyčku, akýsi cyklus - večný kolobeh života a smrti. A sled takýchto po sebe idúcich tragických udalostí, kedy hrdina nielen sám pociťuje neblahé následky smrteľných zranení, ale takisto sleduje aj ako jeho blízky zomierajú pred jeho očami, pričom sám tomu nie je schopný nijak zabrániť ani predísť, určite zanechá trvalú stopu na duši a mentálnom zdraví. Táto bezprostredná skúsenosť so smrťou psychologicky veľmi realisticky nalomí charakter Natsukiho Subaru, všetko sa to rad-radom začne odrážať na jeho psychike, až kým napokon nedôjde k úplnému rozkladu ľudskej osoby - k psychickej vyčerpanosti, preťaženiu a následnému zrúteniu. Každý človek má svoje limity, nevynímajúc nášho ústredného hrdinu, ktorý sa doslova topí v zúfalstve a beznádeji, a v konečnom dôsledku však nikto nemôže Subaruovi zazlievať, že sa pod všetkým tým vyvíjaným tlakom nakoniec vzdá, akceptuje prehru a párkrát i dokonca úplne rezignuje a zanevrie na svet. Toto anime vskutku kladie dôraz na tú psychologickú sféru a zároveň na jednú z kľúčových otázok tejto vednej disciplíny - "ako vrátiť človeka späť do života ?" - ktorú k tomu ešte vzhľadom na okolnosti prevzalo viac než doslovne. No a pomaly, ale isto sa dostávam k tomu, čo chcem vlastne týmto všetkým povedať. Keď sa vrátim späť k mojej načrtnutej myšlienke z úvodu - hoci tu boli predpoklady na to, aby vzniklo ďalšie (tuctové) isekai anime, tak vo výsledku išlo iba o ilúziu, ktorá sa s príchodom jednotlivých epizód veľmi rýchlo rozplynula. Totižto miesto toho tu máme odvážny, výrazne iný a nekonvenčný, a popritom znateľne temný anime počin, ktorý sa vyžíva v tragédiách a ubíjaniu hlavného hrdinu k smrti. Každopádne, aby toto dielo nevyznelo úplne depresívne, tak aj tu treba mať na zreteli že našťastie neexistuje nič také ako absolútne tma či temnota, ide iba o absenciu svetla, a tých svetelných lúčov je v tomto anime chvalabohu viac než len dosť. Totiž aj pri ocitnutí sa tvárou v tvár smrti sa nájde niečo krásne - vôľa žiť a ďalej bojovať, skúsiť to ešte raz odznova... od nuly, vzoprieť sa nepriazni osudu, sebaprekonávanie sa,... ozaj také pomyselné svetlo na konci tunela; a to bez ohľadu na to, o ako veľmi temnú fantasy záležitosť, s prihliadnutím na tú všetku preliatu krv, vnútornosti, mieru násilie, všemožné spôsoby umierania a skľučujúce momenty, ide. V konečnom dôsledku opakované prežívanie tých samých situácií vedie Subarua k sebareflexii a priznaniu si vlastných chýb. Uvedomí si, že všetko robil z čisto sebeckých dôvodov, a ako sa jeho pýcha zráža s realitou, tak to nakoniec celé vyústi do vzniku podobizne jediného nepriateľa, na ktorom skutočne záleží - do Subaruovich osobných démonov zahŕňajúc veľké ego, prílišnú namyslenosť, samoľúbosť, zaslepenosť a povrchnosť. Charakterový vývoj tejto postavy sa mi z týchto dôvodov zdal naprosto uveriteľný a prirodzený. Ďalším elementom, ktorý vnáša do deja pozitívny vibe a svieži nádych, je práve tá skutočnosť, že sa v princípe jedná o žánrovú dekonštrukciu, vďaka čomu má seriál tendenciu zabiehať do komediálnych vôd a zhadzovať, či parodovať určité fantasy/isekei klišé. Na druhú stranu, pokiaľ s istotou neviete povedať, čo na vás majú tvorcovia prichystané ďalej a zámerne pracujú s diváckymi očakávaniami, tak sa im konieckoncov podarilo vykonštruovať prekvapivo veľmi dobre fungujúcu thrillerovú rovinu príbehu obsahujúc hromadu zvratov a zarážajúcich momentov. No a ešte tu máme posledný aspekt, mne osobne najmilší, ktorý prevažne udával smer celej tejto show - romantika. Podobne ako v prípade Sword Artu, tak aj u Re:Zero počúvam, že seriál nenaplnil svoj potenciál tým, že zabil svoju premisu romantickou dejovou linkou. Ja patrím k tej hŕstke osôb, ktoré nemali žiadne námietky proti tomu, že Sword Art Online miesto toho, aby naplno rozvinulo videoherné motívy, nakoniec zbehlo do romantiky; a rovnaký postoj zastávam aj v prípade Re:Zero. Obzvlášť v prvej polovici prvej série sa tento zaujímavý koncept, čiže manipulácia a hrátky s časom, v prvom rade využíva na dosiahnutie Subaruovich osobných a celkom aj sebeckých cieľov, čo sa jeho záujmu o Emiliu týka, kedy na ňu skúša všelijaké baliace techniky. A ja som si tieto nežne romantické scénky neskutočne vychutnával, boli mimoriadne osviežujúce, pohodové i zábavné. A čo viac, emocionálne som bol do nich neuveriteľne zainteresovaný, nespočetnekrát som sa pri nich smial i plakal, naprosto som sa dokázal vžiť do jednotlivých situácií. Emócie fungujú na výbornú predovšetkým kvôli sympatickým postavám, v rámci ktorých mi najviac prirástli k srdcu asi jedny z najviac kawaii a roztomilučkých dievčeniec, aké anime priemysel kedy vyprodukoval - samozrejme nehovorím o nikom inom než o Rem a Emilii, pričom Rem je určite pre mnohých tou vysnenou waifu :D. Keby som si ja musel vybrať, či chcem patriť do #TeamEmilia alebo #TeamRem, tak odpoviem protiotázkou, vážne si musím vybrať? Každá má v sebe niečo iné, čo vzhliadam nielen za neodolateľne rozkošné, ale i za charakterovo silné a výrazné. Inak však sú obe tieto ženské postavy veľmi podobné v svojich charakteristikách, keďže o obidvoch sa dá povedať, že sú zvnútra rozpoltené a zakomplexované (Emilia musí každodenne čeliť pocitu menejcennosti privedení jej okolím, ktoré ju neznáša za jej polelfí pôvod; a Rem zase trpí sesterským komplexom, ktorý vznikol pocitom viny a prináša so sebou len sebaľútosť). Ale aj Ram, spolu s jej cynizmom a sarkastickým vyjadrovaním, mám rád. To isté snáď platí pre každú jednú postavu v tomto seriály, každú som svojim spôsobom obľúbil, hoc niekedy mi trošku dlhšie trvalo... každopádne práca s postavami je na ozaj vysokej úrovni, čo je rozhodujúcim faktorom, pri získavaní našich sympatií. Najobľúbenejšie postavy: Emilia, Rem, Echidna, Ram, Beatrice, Natsuki Subaru, Satella, Pandora, Otto Suwen, Julius Euclius, Roswaal L. Mathers, Garfiel Tinsel Najobľúbejšie arcy: 1. The Everlasting Contract - Season 2 Part 2, 2. The Everlasting Contract - Season 2 Part 1, 3. The Tumultuous Week, 4. The Return to the Capital City, 5. The Chaotic First Day (toto poradie berte prosím vás s veľkou rezervou, všetky arcy do jedného sú svojou kvalitou naprosto konzistentné, čo mi príliš neuľahčilo celkový výber) TOP openingy: 1. Realize, 2. Redo, 3. Long shot, 4. Paradisus-Paradoxum TOP endingy: 1. STYX HELIX, 2. Believe in you, 3. Memento, 4. Stay Alive Best Song(s): Wishing, What you don't know, Door, Yuki no Hate ni Kimi no na wo, (opäť ťažký výber, takže som celkom rád, že sa mi  podarilo zoznam skrátiť "len" na 4)

plakát

Re: Zero kara hadžimeru isekai seikacu - Season 2 (2020) (série) 

“I believe praying to ask for a favor is arrogant. Prayer should be for seeking forgiveness.” - komentár obsahuje závažne spoilery! Prvá myšlienka, ktorá mi pri pomyslení na druhú sériu ihneď príde na um je Rem. Rem! Rem! Kde je ksakru Rem? Jej absenciu ma skrátka riadne zamrzela a dokonca i zvnútra ničila, a po celú tú úmorne dlhú dobu mi úprimne chýbala, ach, veď predsa počuť ten jej sladký hlások ma zakaždým naplní takým nepredstaviteľným blahom. Na druhú stranu toto prázdne miesto zaplnila do významnej miery Emilia, ktorá to v tejto sérii vôbec nemala ľahké, ukázala nám svoje slabé stránky, nahliadli sme do jej vnútra, poodkryli jej minulosť, tento prapôvodný zárodok jej večného trápenia a tápania, avšak v tomto všetkom utrpení prišlo aj na jej pozoruhodnú silu a odhalenie, i spoľahnutie sa na priateľstvo, ktoré jej pomohlo sa preklenúť cez tieto ťažké chvíle; a takisto si berie značnú časť zásluh za vyplnenie tohoto prázdneho miesta aj nová posila do seriálu - Echidna. Re:ゼロ je svojim vyprávaním aj v druhej sérii obdobne nekompromisnou a zvratmi nabitou podívanou, ktorá sa nebojí neustále šokovať... z hľadiska emócií je to nanajvýš úderne, deprimujúce a vyšťavujúce, a v porovnaní s prvou sériou, už tak mimoriadne drastickou, sa mi to zdá byť ešte o maličký kúsok emočne vypätejšie. K tomuto všetkému ešte vstupuje do hry i neznáma premenná, vskutku divoká karta - Echidna, čarodejnica chamtivosti, ktorá je jednou veľkou neznámou. Echidna je neskutočne záhadnou, avšak pozoruhodnou personou, ktorej úmysly a zámery sú zahalené tajomnom... každý snáď tuší, že jej zámery nemusia a ani nie sú 100% dobré, otázka skôr znie, či sú zlé? Nikto nevie povedať, o čo jej vo skutočnosti ide, a ani predvídať, čo v daný moment urobí a ako sa v tú či onú chvíľu zachová. Jej správanie je snáď viac nevyspytateľné než to Jokerovo, nespočetnekrát vie milo prekvapiť, až dojať, zároveň však vie uviesť človeka do takých nepríčetností, že mu je až zle z jej bezcitnosti a neľútostnosti... a chamtivosti, veď predsa len sa jej nehovorí čarodejnica chamtivosti bezdôvodne. Ale v každom prípade je s ňou náramná sranda, zakaždým som si užil jej čajové dýchanky, bez ohľadu na to, ako zvláštne a neisto som sa pri nich cítil. Čo sa hlavného hrdinu Subaru týka, tak aj jeho príbehový oblúk zmapoval veľmi svedomito ďalšiu etapy jeho charakterového vývoja, tentokrát sa zameral na veľmi silné a nosné propriety, nad ktorými má rozhodne relevanciu rozjímať. Sám si začne klásť existenčné a bytostné ohľadom toho, či v jeho živote stojí vôbec niečo za to? Či sa zmôže na niečo iné okrem opakovaného umierania? V podstate sa začne zamýšľať aj nad hodnotou vlastného života, ako veľmi si ho váži? A ako vníma svoju doterajšiu existenciu? A dokonca sa jeho myseľ dostane do takého rozpoloženia, že sa začne filozofovať aj nad svojou opustenosťou a samotou... či vlastne môže veriť tomu, že ľudia, ktorých má on sám osobne rád, majú vo skutočnosti radi aj jeho? Avšak v tej pravej chvíli príde našťastie na rad jednoduché, ale veľmi výstižne príslovie: "v núdzi poznáš priateľa" (Otto!). Ďalej ma mimoriadne tešili scény rozvíjajúc do väčšej hĺbky i vedľajšie postavy, ako sú napríklad Ram, Otto, Roswaal, či Garfiel, a áno, štvrtá epizóda je masterpiece, ktorý sa nesie na neskutočne emocionálnej note, kedy zadržať slzy ide len naozaj veľmi ťažko, no mne osobne sa to určite nepodarilo. Okrem iného táto prekrásna a senzitívna epizóda oplýva naozaj nádhernou expozíciou a vizuálne je ľahko oddeliteľná od zvyšku seriálu. Jednotlivé zábery som nielenže vzhliadal malebnými, ale i ukľudňujúcimi. Vo všeobecnosti sa na Re:Zero aj v druhej sérii pozerá nadmieru dobre, hoc som počul pripomienky na to, že sa animácia kvôli odchode animátorom mierne zhoršila, čo ja osobne som vôbec nezaznamenal. A nad hudobným podkresom sa takisto môžem naprosto rozplývať, vrátane úžasných openingov a endingov. Predovšetkým skladba Realize sa stala v mojich očiach tým najmilovanejším OP, aký som mal zatiaľ možnosť počuť!

plakát

Re: Zero kara hadžimeru isekai seikacu - Hjókecu no kizuna (2019) 

“You are a half-demon! You are a witch! Simply being alive is your sin. Simply existing in this world is your sin.” Na rozdiel od prvej, veľmi milej a značne komediálne ladenej OVAy zo sveta Re:ゼロ, sa The Frozen Bond ani zdanlivo svojimi náladami, povahou a tónom nepribližuje k vibeu, ktorým vyžaroval práve Memory Snow. V porovnaní s tou predošlou sa táto OVA berie podstatne vážnejšie, do zjavnej miery jej chýba taký ten povestný nadhľad a takisto je i okrátená o mnohé komické atribúty, ktoré by vzhľadom na hĺbku príbehu boli skôr na škodu než k úžitku, a v konečnom dôsledku som i rád za to, že sa týmto (pre tento konkrétny prípad) cudzorodým a nežiadúcim prvkom podarilo viac-menej úspešne vyvarovať. Re:Zero kara Hajimeru Isekai Seikatsu - The Frozen Bond totižto veľmi rýchlo rezignuje na všetky tieto odľahčujúce a rozveselujúce elementy, a ani sa nenazdáte a už vám dáva natvrdo okúsiť tú obrátenú stránku sveta Re:Zero - predovšetkým vychádzajúc zo všadeprítomnej nenávisti, zášte, nevraživosti, opovrhovania, rasizmu a xenofóbie. Ako už to u Re:Zero býva zvykom, tak po počiatočných veselých nuansách musela skôr či neskôr prísť rada aj na to povestné ochladenie, len v tomto prípade sa to vzalo viac než doslovne... nachádzame sa uprostred krutej zimy, počasie je sychravé a podmienky sú neľútostné. Tón príbehu nám v súznení s touto mrazivou klímou výrazne potemnel, zároveň aj autorský prístup k jednotlivým náležitostiam je vo viacerých aspektoch chladnejší a odťažitejší a v mnohom sa razantne pritvrdilo. Chúlostivá atmosféra nás zaručene zaobalí do svojej melanchólie a uhranie svojim cnením po rodine, priateľoch, domove... skrátka mieste, kde by ste patrili. Táto OVA vám dá od prvých momentov plnými dúškami okúsiť ten príkry pocit izolácie a samoty... ten smutný pohľad na to, ako vyzerá skutočné odlúčenie sa od ľudských väzieb a spoločnosti. Ako keby zima sama o sebe nebola dosť depresívna a oni nám do toho ešte primiešajú emocionálnu deprimovanosť, čoby odraz a dopad sociálnej izolácie na zdravie človeka. Vo výsledku túto koncipovanú ponurosť navodzuje aj celková vizualizácia a art style, v prvom rade tomu dosť napomáha súhrnný výber prevažne chladných farieb i celkové používanie temných - zime prináležiacich odtieňov. Každopádne, navzdory tomuto mrazivému a pochmúrnemu vizuálnemu prevedeniu, nemôžem uprieť tvorcom a animátorom tú pridanú umeleckú hodnotu, ktorú vniesli do tohto diela, a vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že sa na grafickú stránku veľmi pekne pozerá, i keď má v istom rámci neblahé účinky na ľudskú myseľ. Takéto expresívne podanie a vyzobrazenie sveta len podnecuje vytváranie stále novších a novších zárodkov už aj tak prekypujúcich depresívnych nálad. Zimným prostredím sa nesú záveje depresie i skrz hudobné podkresy, obzvlášť tie tiché, len prírodnými zvukmi sprevádzané, mrazivé pasáže veľmi svojbytne budujú tento intenzívny atmosférický zážitok. Aj v tomto smere ide do značnej miery o artovú záležitosť, kedy audiovizuálna stránka prenesie vaše vedomie do iných dimenzií... alebo skôr do toho správneho psychologického rozpoloženia, do ktorého je veľmi potrebné sa naladiť, nakoľko odpovedá aj stavom samotnej hlavnej hrdinky - polelfky Emilie. Btw milujem tento OST ♡!

plakát

Re: Zero kara hadžimeru isekai seikacu - Season 1 (2016) (série) 

“I wish people who say: “I’d rather die” would actually die before they say it. So that they’ll know how I feel.” Prvá séria si veľmi vkusne pohráva s diváckymi očakávaniami, akonáhle je prenesení hlavný hrdina otaku do alternatívneho fantasy sveta, tak sa môže sprvu zdať, že pôjde o nejaký ďalší radový isekei. Avšak seriál iba klame svojím telom, pod krásnym a farebným obalom magického sveta drieme krutá a neľútostná realita. Ako spoločne s ústredným protagonistom brázdime svetom a spoznávame nové končiny, tak si postupne začneme uvedomovať, že tento svet nie je vôbec taký jednoliaty a priamočiary, ako tie svety, ktoré Subaru pozná z iných isekeiov... a už vonkoncom nie je ružový. Prvú nápovedu dá Subaruovi tá skutočnosť, že sa v ňom po povolaní do alternatívneho sveta neprebudila žiadna superschopnosť (jediná ozajstná schopnosť, ktorou bol obdarení, je mu v konečnom dôsledku úplne k ničomu a spôsobuje mu viac problémov než úžitku), na čo začne po chvíli spochybňovať vlastnú výnimočnosť, až kým dospeje do bodu, kedy si uvedomím, že nie je tým hrdinom, za ktoré sa pôvodne považoval byť. Táto nepríjemná zrážka s realitou jednoducho bola v tomto prípade nevyhnutná a iba tak sa mohlo docieliť, aby hrdina mohol charakterovo ďalej rásť. Ten fakt, že od tohoto fantaskného sveta nedostal nič zadarmo len nás utvrdzuje v tom, že cesta z nuly na hrdinu nebude vôbec jednoduchá. Subaru sa vzhľadom na nepriaznivé okolnosti musí čoraz častejšie spoliehať na iných, nie je to on, kto má moc chrániť ostatných, ale naopak, on musí ostatným dovoliť, aby sa oňho postarali, aby zaňho vybojovali jeho bitky, keďže fakticky vzaté je až úboho bezmocný. Tá skutočnosť, že sa musí len ponižujúco prizerať na to, ako zaňho rieši niekto iný jeho konflikty, je pre jeho namysleneckú a egocentrickú osobnosť niečo nemysliteľné, a tak si Subaru tieto svoje nedostatky a pocit zameniteľnosti začne kompenzovať tým, že sa začne správať ako úplný zmrd, prestane hľadieť na svoje okolie a začne porušovať sľuby, ktoré druhým dal, a dospeje až do takého štádia, kedy sa nebojí otvorene na plnú hubu povedať naozaj čokoľvek... vskutku tragický prípad. Jedná vec sa považovať za dokonalého hrdinu, druhá vec ním skutočne byť. Ako ste už asi pochopili, sebadeklaratívne prehlasovanie sa za hrdinu z vás hrdinu aj tak nespraví. Nanajvýš sa akurát tak strápnite, ak budete od druhých vyžadovať, aby vás rešpektovali, i keď ste si ich rešpekt nijak nezaslúžili, ba naopak ste sa svojím dedinským chovaním pričinili len o to, že na vás budú všetci nazerať zvrchu. Nikto sa nestane hrdinom zo dňa na deň, proces je to omnoho zdĺhavejší, a už vôbec by ste nemali od sveta očakávať, ako to isekaie často prezentujú, že vám moc len tak pristane do náručia, či do konca sa do tejto heroickej roli nejakým zázrakom narodíte, a kým si toto Subaru neuvedomí, nemôže nikoho zachrániť! Prvá séria nás vezme na dosť psychologickú (duchovnú), až očistnú cestu za sebapoznávaním a zvlášť za uvedomením si tých zásadných hodnôt v živote. Príbeh Natskiho Subaru, aj navzdory tomu, ako postupom času dochádza k čoraz väčšiemu rozkladu jeho vlastnej osobnosti, až kým nespadne na úplne dno, je takým tým zarážajúcim spôsobom fascinujúci. Keď si na druhú stranu vezmeme Subaruovu schopnosť, tzv. "Return by Death", či smrteľný reštart, veľmi to pripomína práve herné mechaniky, konkrétne tú možnosť sa respawnuť, čo po vzore klasických isekeiov dodáva svetu celkový MMORPG feeling. Konieckoncov, každé ďalšie respawnutie pre nášho protagonistu znamená nový štart, novú východziu pozíciu, novú nádej na to niečo zmeniť. Ide v podstate o akýsi zvláštny druh levelovanie, kedy hlavná postava všetky nazhromaždené poznatky z predchádzajúceho/pararélneho života aplikuje do toho súčasného. Lenže opakované znovuprežívanie tých samých udalostí nemusí vždycky výjsť dvakrát podľa hrdiových predstáv, nie vždycky účel svätí prostriedky, a vo výsledku celá takto nastavená situácia môže viesť k jej bezvýchodiskovosti, kedy pocit zadosťučinenia skrátka neprichádza... je až na míle vzdialený, a hrdina má v tú chvíľu strašnú chuť sa vzdať, a to neberiem do úvahy ani neblahé dôsledky smrti na psychiku, ani bezmocnosť nijak ovplyvniť miesto ani čas, kde a kedy dôjde k jeho ďalšiemu oživenie... stretáva sa so situáciami, ktoré by hoci veľmi rád zmenil a úplne vymazal z histórie, avšak jednoducho nemôže, nakoľko necestoval späť v čase dostatočne ďaleko. Na druhú stranu táto do značnej miery temná fantasy záležitosť obsahuje i hromadu krásnych momentov a milých chvíľ, ktoré ma len utvrdzujú v tom, že akokoľvek sa svet môže javiť beznádejne, tak vždycky sa v ňom nájde i niečo krásne, za čo sa skrátka oplatí bojovať. Zvlášť v prvej polovici prvej série sa hodne hrá na city a romantickú notu, čo v kombinácii s časovou manipuláciou zvládne byť veľmi osviežujúce. Subaru nielenže využíva smrteľný reštart na dosiahnutie svojich osobných cieľov, čo sa jeho záujmu o Emiliu týka, ale aj na zachránenie života svojej lásky. A keď už som zmienil Emiliu, čoby striebrovlasú polelfku s namodravými fialovo-ametystovými očami, čo v tomto nevraživom svete neveští nič dobrého, ako sami neskôr uvidíte, tak situácia okolo Emilie samotnej mi príde nemierne sklučujúca a aj napriek jej stále veselej nálade sa jedná o neskutočne smutnú postavu, s ktorou sa proste nedá nesúcitiť. Rovnako veľkú porciu emócií do príbehu vnáša aj postava Rem, či už jej minulosť, tak i jej súčasné traumy a psychologické stavy - pocit menejcennosti či sesterských komplex. Uveriteľne napísané postavy, veľmi dobre vykreslené vzťahy a dôraz na intenzívne emócie robia z Re:Zero neuveriteľne silný zážitkom, ktorý ma psychicky i emočne nespočetnekrát dostal. Epizódy ako "I Cried, Cried My Lungs Out, and Stopped Crying", "Rem", "Return to the Capital", "The Outside of Madness", "From Zero", "That's All This Story Is About" (a nespočet ďalších), sú doslova emocionálnou horskou dráhou. Animačne ide takisto o veľmi solídnu záležitosť, kedy v prvom rade na seba seriál upúta svojím art styleom a kawaii vyobrazením ženských postáv (Emilia, Rem, Ram, Beatrice), v tomto ohľade ide o esenciu rozmanitosti. A hudobná stránka je taktiež nadpozemská, kedy predovšetkým by som chcel vypíchnuť neskutočne nabité obidva openingy a o nič menej chytľavé endingy.