Triple H

Duchovný príbuzný a kríženec The Social Network a The Big Short. Len tentokrát to nie je autistickejší chlapec z vyšších vrstiev ako oklame iných chlapcov z ešte vyšších vrstiev, tentokrát to nie sú vychcaní hedge fondári, ktorí narazili náhodou na krach storočia...Nie tentokrát to je hrdina z ľudu, Robin Hood (príznačne ako sa volala aj appka), a prípad kedy obyčajní ľudia zbojnícky vydrbali so systémom a vo v zásade bezprecedentnom súboji my vs oni a bez debaty podporení post-COVIDovým/COVID-ovým chaosom obrátili očakávaný krach proti tým čo naň stavili. Všetci sa radujú, ľud porazil zlých bankárov. Alebo? Alebo len klasický pump&dump podvod, ktorý príkladne vo Vlkovi z Wall Street platil za jasné zlo, ale tu? Práve vďaka dnešnému systémovému a inému chaosu je prezlečený do iného kabátca a akosi tolerovanejší, lebo bol asi naozaj robený spočiatku ani nie tak úplne chladno vykalkulovane a so zlým úmyslom, ale Gillovi (ktorý asi reálne balansoval na pomedzí insider tradingu) to skrátka vyšlo a podarilo sa mu celkom prirodzene zburcovať ďalších ľudí. Ale to čo začalo ako odbojárska, trošku recesistická zábava predsa len nakoniec prerástlo už na hranicu protizákonnosti (alebo za túto hranicu) a Gill to stopro vie - lebo zase X-Box a PS5 tie diskové mechaniky stále majú a mnohí hráči stále radi nakupujú fyzické kópie, ale prechod na digitál je nevyhnutný a možno sme už v poslednej alebo predposlednej generácii konzol, ktorá sa B-R mechanikami obťažuje. Čo by nevyhnutne malo znamenať aj pokles tržieb a životaschopností práve subjektov ako GameStop. Čiže krach nebol, ale možno sa len odďaľuje, ono aj Blockbuster kedysi bol na každom rohu USA, ale časom sa vytratil. Holt žijeme v dobe kedy sa občas hranica medzi zakázaným a dovoleným určitým spôsobom stiera, vidno to aj v iných kontextoch a situáciách (nomináca Andrei Riseborough za To Leslie na Oscara, Verstappenovo finálne kolečko) - monžno aj preto, lebo si ľudia po COVID-e (nie všetci, ale viacerí) dávajú menej pozor, viac jednajú len na základe "impulzu" a toho čo "pocitovo dáva zmysel" a nie každý detail sa domyslí. A vlastne kto vie kde, ten nech berie, lebo o pár rokov takéto príležitosti už nebudú a o  tých pár rokov neskôr sa ukáže, čo si história zapamätá. Z kauzy GameStop bude v histórii zrejme len to čo to je - tzn. vec balansujúca na hrane protizákonnosti, na ktorej pár ľudí zbohatlo (uvidíme dokedy Gill bude čakať na predaj akcií) a na ktorej ale veľa ľudí ako obvykle prišlo o to čo mali (to, že možno viac ako 90% rýchlo nakvasených investorov zburcovaných cez reddit prišlo o peniaze sa až tak často neskloňuje). Film sa mi páčil, hoci herecky a inak je to predsa len odľahčenejší príbuzný dvoch klasík čo spomínam vyššie, ale stále kvalitne odohraný, ohudbený a odsýpajúci. Je spoznať, že filmovo už sledujeme len určitý derivát, ale spravený zábavne, dobre a s chuťou.

Mix Chappie, Elysium, Rogue One, A. I. a The Golden Child/Logan (vzťah hlavného hrdinu + dieťaťa). Podobne ako Rogue one a Godzilla, Edwards má zaujímavý nápad a koncept, má jemu vlastný štýl (určitá odmeranosť, nezúčastnenosť, alebo "indy" feeling), ale úplne mu to do seba nezapadne a možno podobne ako Godzilla a Rogue one film na mňa zapôsobí lepšie až na opakované pozretie. Washington a ostatní herci dobrí, efekty, hudba detto. V závere sa žmýkajú emócie pomerne silno a na mňa to aj fungovalo, ale trochu sa to bije práve s Edwardsovým odmeranejším štýlom. Každopádne nie sklamanie, keďže som nečakal revolúciu (hoci prvé reakcie sľubovali pomaly niečo také), ale čakal som že ako celok film bude o niečo kreatívnejší a silnejší. Ak bol rozopočet naozaj len 80 mil. dolárov (čo sa mi nechce úplne veriť), tak Edwards minimálne ukázal, že dokáže dodať veľa muziky za rozumné peniaze.

To, že si Elizabeth Holmes povedala "fake it until you make it" nie je veľmi neobvyklé. Fakt že nepochopila, že za týmto krédom musia byť aj reálne schopnosti je prinajlepšom dosť mimo. Fascinujúce je, že človek s jedným ročníkom medicíny a nulovými reálnymi skúsenosťami, opierajúc sa viac-menej len o odpozerané mediálne obrazy, gestá, frázy, mimiku a pod., si naozaj myslel, že to stačí aby to takpovediac "dal na Jobsa" a vymyslel "geniálny" progresívny technologický vynález, ktorý potom zostava technikov a inžinierov v pote vlastnej krvi nejako dá dokopy. Ešte, a nepomerne viac, fascinujúce je, že jej mimikry zožralo toľko šikovných a vplyvných ľudí, alebo ľudí všeobecne. Čo je zrejme aj nejaká tá reflexia kultúry, ktorá sa v elitárskej a separovanej akejsi už zdekadentnievajúcej skupinke vplyvných rodín a spoločností v Silicon Valley vytvorila - tzn. že všetci verili, že niekde za humnami čaká ďalší Steve Jobs, ďalší geniálny vizionár s novou technologickou hračkou, na ktorej zbohatnú rozprávkovo rýchlo - a dievča z bohatej rodiny pôsobiacej v medicíne, čo sa dostala na štipko aj na Stamford do tejto predstavy papierovo ideálne zapadalo. A tento korporátmi a médiami a večierkami tlačený bulšit bol v tom prostredí už natoľko udomácnený, že sa naozaj reálne stalo, že dievčaťa, ktoré predávalo len hrubý koncept novej geniálnej mašinky sa len minimum investorov a zamestnancov či partnerov spýtalo "hej, a ako to vlastne funguje?". Lebo väčšine stačilo vidieť, že má čierny rolák, predáva niečo geniálne ako Apple, chodí na Stamford, a rodičia sú ten a ten.  Ťažko povedať ako klasifikovať jej úmysel, lebo verím, že ona si naozaj myslela že ako Jobsovi do seba zapadol ten iPhone, jej zapadne eventuálne jej miniatúrne domáce laboratórium. Tzn. toto je podvod uskutočnený asi nie s úmyslom druhých ľudí vedome oklamať a okradnúť, ale skôr akási infantilne detinská a prostredím a rodinou vykultivovaná pokrivená predstava o tom, že na naplnenie megalomanských ambícií naozaj malo stačiť len napodobňovanie gest a pohybov, ktoré robí Steve Jobs. Fascinujúce naozaj koľkých to oklamalo, aká veľká bublina sa okolo toho vytvorila, a fascinujúce koľko varovných signálov ignorovali hlavne tí čo Elizabeth Holmes boli nablízku a že sa svojím frázovaním a divadlom prešmykla až do Forbesu, na prestížne diskusné fóra a pod. Holt niekde to krachnúť muselo, a bude inak zaujímavé či nás nejaký podobný bubble burst nebude eventuálne čakať aj pri niekom ako Musk (za čo ruku do ohňa nedám, ale no...ktovie).

Nad očakávania dobré a radosť mi robí, že Blomkamp je konečne naspäť vo forme. Po District 9 je toto  jeho režijne najlepšie zvládnutý film, sústredený, akčné scény šlapú výborne, herci sú solídni, príbeh je klasický ale funguje (a pomáha že je podľa skutočnej udalosti), hudba vybraná dobre a nájde sa pár zaujímavých vizuálnych vychytávok a nápadov. Vizuál celkovo sa mi páčil - neviem či sa jedná o digitál, ale nejedná sa o klasický hollywoodsky look, trailery kvôli tomu vyzerali akosi nemastno neslano, ale na plátne to funguje. Po Top Gun: Maverick ďalší film, ktorý sníma stroje/techniku 4K ultra HD realisticky/čisto a je to trend, ktorý kľudne môže pokračovať. Ak podobne alebo ešte lepšie natočí Kosinski aktuálne natáčaný F1 film s Pittom (a asi natočí), to si ako diváci pošmákneme a Gran Turismo môže poslúžiť ako dobrý predkrm. Podobne ako iné Blomkampove filmy, čo-to sa dalo aj trošku zlepšiť - niečo ubrať, niečo pridať, niekde dotiahnuť, ale celkovo on ako režisér obstál na výbornú. Určite sa dalo ubrať cca 15-minút, lepšie previazať rodinná línia so zvyškom a dalo sa to celé zrýchliť - takto sme na akomsi medzistupni medzi blbinou ako ľubovoľné F&F (od ktorých je GT určite filmovo vyzretejšie a na vyššej úrovni) a medzi tými ojedinelými klasikami žánru ako Rush či Ford v. Ferrari.  Dá sa povedať, že sa jedná o comeback, ktorým konečne ukázal, že talent v ňom stále je a bez ohľadu na tržby si týmto asi zaslúžil ponuku aj na ďalší veľký/poriadny film. To ma teší na tomto celom asi najviac, lebo mi vždy prišlo ako škoda, že niekto kto ukázal toľko kreativity pri District 9 či Elysium už nikdy nezahviezdi. ***1/2

Keď sa nad tým človek zamyslí, Shyamalanova tvorba do roku 2008 bola všetko pokus o modernejšie uchopenie tradičných fantasy príbehov. Šiesty zmysel bol klasická "ghost story", ale prostá nočného vŕzgania dverí, poletujúcich plachiet, či priehľadných duchov. Vyvolený bol "comic book movie", ale prostý kostýmov, lietania, okázalých superschopností, a toho čo si človek pod takýmto filmom predstavuje. Znamenia boli "alien invasion" film, ale prostý lietajúcich tanierov, armády, bojov, a toho čo si človek pod takýmto filmom bežne predstavuje. Happening bol "50s sci-fi paranoia", ale prostá politizovania, nejakých monštier či ľudských mutácií a pod. A Osada je "spooky folk fairy tale", rozprávka nie nepodobná Janíčkovi a Marienke, ale prostá no to už by bol spoiler (aj s odstupom času). Len film mal vo svojom čase aj trochu smolu, že publikum od Shyamalana čakalo moderne strihnuté thrillery/horory čo napínajú a čo majú zaujímavé zvraty. A Osada nie je úplne o tomto, resp. ten celkový koncept a myšlienka je výraznejšia ako naplnenie žánrových škatuliek. Dalo by sa povedať, že čo Shyamalan začal v Osade, to dokončil v Lady in the Water, kde už sa nepokúsil ani o príbehový zvrat a chcel rozprávať už len svoju rozprávku pre dospelých (a trochu zbytočne rýpnuť do kritikov). A po Happeningu, kde sa ako keby skúsil vrátiť k pôvodnému konceptu, ale recept už nefungoval ako predtým, Shyamalan prehodil výhybku a skúsil veľkorozpočťáky s diskutabilnými výsledkami (Last Airbender a After Earth), kým sa v The Visit pokorne nevrátil k úplne najstrohejšej forme a príbehu, ktorý bol v roku 2004 v zásade to, kde sa mu úspech začal rozsýpať pod rukami. Lebo tak ako je Osada klasická hororová rozprávka skoro ako od Bratov Grimmovcov, len modernejšie prefiltrovaná, tak The Visit je zrejmá variácia na Janíčka a Marienku, len ako found footage horor o moderných tínedžeroch. Neviem či tento celkový rámec a koncept o pokusoch o modernejšie uchopenie tradičných príbehov Shyamalan od Šiesteho zmyslu po Happening programovo sledoval, alebo či sa mu dá len retrospektívne či s trochou filozofovania pripísať, ale možno je škoda že táto rovina pri hodnotení jeho tvorby zaniká. Osada je aj taký menší predvoj toho čo do hororového žánru eventuálne priniesli Ari Aster (Midsommar) a Robert Eggers (The Witch). A to nie je všetko, Osada toho pokrýva viac. Aj o tom že ideálny raj sa nikdy nepodarí udržať, že každá spoločnosť tak či onak potrebuje udržovať svoje ovečky v strachu/napätí (či už z bubuláka v lese, alebo z toho že život sa skončí ak nebudú mať nový Mercedes) a aj ako ďaleko sú ľudia schopní zájsť, aby vytesnili realitu a svoju traumu či neschopnosť vyrovnať sa s realitou.

Ok, toto som určite nečakal. Ten film je vlastne obrátená psychológia - keby Barbie velebil a ikonizoval, zosypala by sa naň lavína kritiky. Za podporovanie nezdravých vzorov krásy, plytkej komercie a pod. Greta Gerwig a Noah Baumbach to ale urobili celé tak sebauvedomelé, anti-systémové a anti-programové, že vlastne po filme som mal chuť ísť zo súcitu kúpiť nejakému dievčatku Barbie, že nech neplače, že nie je zlá ak sa so svojou bábikou hrá a teší sa z nej. Ak je film takýto cielene a s úmyslom radikálnym sekom vybalansovať imidž značky tým, že sa tá značka sama verejne trochu poníži, dekonštruuje a zhodí natoľko, že aj jej najväčším neprajníkom jej príde ľúto, tak je film až geniálne rafinovaný a záludný marketingový ťah. Ale to si myslím, že by som všetkých predsa len kus preceňoval. Ak sa tvorcovia snažili "len" o kus sebareflexie lebo si boli vedomí, že ono je to predsa len blbosť, tak v tom boli natoľko dôslední a opatrní a precízni, že trochu zabudli na to že sa má jednať aj o oddychovú zábavu. Lebo tou je Barbie až niekde v druhom rade. Ak by som ideologické a názorové trendy posledných 20 rokov obrátil, tak Barbie je vlastne skoro taký #beautyshaming, aby sa tí fešáci a fešandy dobre sebauvedomelo pozhadzovali, nech sa na nich nikto nehnevá že sú takí fešáci a fešandy. Alebo aby si životom zneuznanejší mohli spokojne plesknúť do stehien, že to je ono, konečne to niekto povedal naprudko ako to celé je. Natočené je to pomerne famózne, výprava, kostýmy, sú nielen papundeklové, pestrofarebné blbiny, ale je za tým všetkým veľa práce a snahy a je to vidieť. Tej celkovej dekonštrukcii je podriadený aj humor, ktorý je taký silly ako by človek čakal od ľudí ako Will Ferrell, Kate McKinnon či Michael Cera, ale všetci idú o minimálne jeden rýchlostný stupeň pomalšie a sú umiernenejší, opäť v snahe, aby film o Barbie nebol asi priveľmi trápny a blbý. Čiže ten film sa ako keby za seba aj hanbí a natoľko že vlastne neviem kto okrem filmových nerdov ako ja si z neho čo má odniesť. Lebo na oddychovú zábavu je to veľmi sebaironické, miestami smutnejšie, satirické až uštipačné, sú tam scény ktoré by človek nečakal. Gosling je štandardne veľmi dobrý, Margot Robbie je výborná, toto je asi jej zatiaľ najlepší výkon a človeka miestami aj dojme. Detto aj hudba je pomerne nápaditá a dobre zvolená. Som zvedavý ako film odolá zubu času a ako ho ex post zhodnotí bežný divák, lebo ako píšem Barbie nie je ani tak oddychová zábava ako až skoro cynickejšie či silnejšie rýpnutie do systému a sebazhadzovanie v snahe ospravedlniť svoju existenciu. Neviem ako z filmu budú odchádzať malé dievčatá,  ktoré sa tešili na pestrofarebnú veselšiu rozprávku, ale no asi akési smutnejšie a zmätenejšie, ale možno výchovne postrčené správnym smerom? Alebo no teda zistia, že byť tá zdanlivo preklínaná "stereotypná žena" je tiež voľba a môžu ňou byť a nemusia, a nie sú za to horšie. Ale chcú to vlastne? No zaujímavý úkaz skrátka tento film, spravený pomerne pedantne, ako keby si všetci boli vedomí že ak výsledok nemá skončiť ako povrchná plastiková blbina čo je len na smiech, tak asi jediná cesta je remeselne odrobiť zodpovedné maximum a skúsiť byť takí opatrní a a uvedomelí, že tvorcom nikto nemôže vytknúť že sa aspoň nepokúsili o niečo viac. A to sa aj podarilo, čo je vlastne zázrak a je vlastne hodné určitého uznania, že sa o tú uvedomelosť všetci snažili až takto. Možno to bol jediný spôsob ako niečo takéto natočiť za takéto peniaze s rozumom a nehanbiť sa za výsledok. Potom sa ale ponúka aj otázka, že načo vôbec film o Barbie točiť (hoci piatkové tržby hovoria jasne), ak jediná cesta ako ho podať na úrovni bolo Barbie skrátka ukázať prostredný prst a aj ju trošku rozplakať. Dám 3* , lebo za snahu z toho vyžmýkať niečo iné a celkové úsilie a nápadité scény mi príde nefér film ohodnotiť niečím horším. Ale znova to asi neuvidím, neviem kto sa k tomu bude vôbec vracať a štúdio môže ďakovať marketingu a šťastnej tandemovej premiére s Oppenheimerom, že zarobí, lebo inak normálne na poli veľkých štúdiových projektov čo rýpu do systému sme tu od Fight Clubu nič podobné nemali a Fight Club šuvix...A či sme toto naozaj za cca 150 miliónov potrebovali...

Niektoré drobnosti nefungovali ideálne a film by sa bez nich zaobišiel (napr. Pugh/Murphy v pojednávacej miestnosti), znieslo by sa aj o pár hviezdnych hercov menej aby diváka nevytrhávala prítomnosť stále nejakej novej známej tváre trochu z deja, dalo sa ubrať pár minút (podľa gusta niekde medzi 10-30), keďže film dosiahne dramatický vrchol po teste Trinity (ale zase chápem prečo Nolan nechcel poslednú polhodinu obetovať a svoj význam mala a pre mňa radšej takto ako keby príbeh nebol kompletný). To je všetko čo sa týka výhrad. Neviem či to je Nolanov opus magnum, ale sklamanie to nie je, svoje ambície si film viac-menej obhajuje a určite je to film, ktorý je robený pre IMAX a ktorý je prvotriedna filmárčina od režiséra, ktorý má svoje remeslo dokonale zvládnuté. Myšlienka tam je tiež a v nánose chválenia  režiséra a radosti z toho že Cillian Murphy má konečne svoju životnú rolu (a odohral ju suverénne a celé to ťahá, resp. veľmi slušne mu sekunduje Downey) akosi zaniká aký silný príbeh to je. To čo Oppenheimer a jeho tím vytvorili, čo to prinieslo, aké to má dozvuky dodnes (možno silnejšie ako by sa mohlo zdať - keďže niekde vzadu to vedomie nukleárnych zbraní majú všetci) a aj ako sa to celé osobne, politicky a inak dotklo samotného Oppenheimera. Nie je to vyvážené ako napr. Inception, či Temný rytier, možno sa nájdu historické nepresnosti, na ktoré sa ešte poukáže, ale je to film, ktorý tento rok asi svojou veľkoleposťou, silným historickým príbehom a perfektne zvládnutou formou a remeslom ťažko niečo prebije (možno sa o to nie úplne márne budú snažiť Scorsese alebo Scott a mínus historický príbeh aj Villeneuve). Tých pár výhrad a Nolanova podľa plnosti kinosál zjavne veľká popularita (aj u ročníkov 18 - 34) a už pomaly ikonický status (od Spielberga a Camerona podobná režisérska hviezda asi nevyrástla) môžu byť paradoxne vecami, ktoré prispejú k tomu že budúci rok, napriek tomu že svoj fach už lepšie mať zvládnutý asi nemôže, ho zase minie prestížnejšie akademické ocenenie (ktoré otázka či si zaslúži práve teraz, ale chyba by to asi nebola, keďže ten film je evidentne dielom svojho režiséra, s jeho jasným rukopisom, je spravený na zjavne vysokej úrovni a aj politicky by to bol odkaz, za ktorý by sa rôzne zostavy akademikov mohli radi postaviť). Uvidíme. Každopádne je to určite film, ktorý sa oplatí vidieť a ktorý stojí za to, a ktorý stojí za to vidieť v čo najlepšom kine.

Prekvapenie. Nečakal som, že McQuarrie to pojme takto epicky - je to kus Metal Gear Solid V/Hideo Kojima, kus Uncharted, kus Skyfall, trošku Most cez rieku Kwai a je to melodramatická (aj soap) opera, ktorá sa berie vážne. Nejedná sa úplne o dynamickú, svižnú, vtipnú jazdu ako je pre sériu obvyklé, naopak je snaha o pomalšiu, osudovejšiu epiku a klasický veľkofilm, hoci všetko čo človek od značky čaká dostane. Čo ma prekvapilo najviac je, že McQuarrie tieto až povedzme nolanovské ambície ustál, a s Cruiseom si neuleteli, ale naopak film je napriek zjavne veľkým ambíciám disciplinovaný, sústredený. Vidno na ňom rozpočet, vidno že sa myslelo na detaily (nie možno každá dejová zákruta či drobnosť) a vidno že tentokrát sa hrá aj o niečo iné ako len o to aby sa Cruise snažil predviesť čo najkrkolomnejší kaskadérsky kúsok. V traileroch opakovaný skok motorkou je vlastne asi to najdivokejšie čo film v tomto smere ponúka, a aj to sa vôbec v tej divokosti mačisticky nevyžívame, ale len slúžime celku (čo u Cruisea nebýva vždy bežné). A scéna je vyseknutá úplne na políčko presne, funguje to ako má a divákovi trošku (správne) pokrúti žalúdok. Páčila sa mi gradácia, kedy sa film rozbieha pomalšie, aby na záver pridával otáčky a človek bol napätý. IMAX tento rok lepší ešte nebol, pre mňa lepší zážitok aj ako Avatar, skrátka obraz, kamera, výprava, rozpočet a atmosféra, nadupaná hudba a zvuk...presne kvôli takýmto filmom sa chodí do kina, resp. toto bolo čo mi behalo hlavou keď film skončil. Rozseknutie na dve časti mi nevadí, film ponúka toho dosť, a nepôsobí to nasilu - druhú časť by som si pozrel hneď a k prvej časti sa rád vrátim, lebo obstojí aj sama. Po vlažnejších recenziách som nebol prehypovaný, pre mňa ale Cruise si to akési pomyselné veľké finále (pri jeho aktivite asi len dočasné) Huntovej "aktívnej kariéry" postrážil a s McQuarriem a zvyškom tímu dodali film ako sa na takúto veľkolepejšiu rozlúčku patrí a ktorý si viac-menej obháji všetko o čo sa snaží.

Čo to spravili so starými dobrými Strážcami? Gunnovi zjavne trochu hráblo...preč je ľahkosť, švih, pozitívne emócie, trošku dojemnosti. Strážcovia boli vždy tá excentrická, mierne a humorne dysfunkčná partička. Tu sa z nich stalo ale akési mean spirited, depresívne, naštvané, ukričané a nesympatické obludárium, kde každý pôsobí ako horšia verzia postavy, ktorú sme videli predtým. Všetci sú naštvaní, kričia po sebe, stále si niečo vyčítajú, urážajú sa, nie už štýlom vtipného doberania si jeden druhého, ale ako manželstvo po 30-tich rokoch z Linklaterovho Before Midnight. A do toho potvory a obludy, ktoré sú každá odpudivejšia a bizarnejšia ako druhá, proste toto už je ako nejaký divný mišmaš medzi Love, Death, Robots, Nožnicovorukým Edwardom,  space hororom či Cronenbergom, Marvelom a trochou komédie? Finále, ktoré malo byť podľa možnosti dojemnou a príjemnou rozlúčkou s obľúbenými postavami je niečo celkovo pomerne vlastne neveselé, trpkejšie, krutejšie a drsné a Rocketova backstory je niečo aj smutné, aj škaredé a psychologicky/psychicky nepríjemné na sledovanie - všetky tie zdeformované a zohavené zvieratá. Na Disneyho dosť čierna káva. Na jednu stranu možno Disneymu kvitovať, že sa úzkoprso nesnažil Gunna natlačiť do svojej úsmevnej rodinnej škatuľky a Gunn dal svojej fantázii voľný priechod tak ako na podobný štúdiový projekt bežné práve nebýva...ale všetky tieto podivnosti v až takomto počte za obrovské peniaze, tzn. spracované na najšpičkovejšej úrovni...želal si toto od Marvelu niekto? Ako píšem - Gunnovi regulérne asi trochu uletela súdnosť a MCU už nič podobné asi neuvidí, ale dať ho ako nového šéfa konkurenčného DCU môže byť chyba, resp. pevne verím že mu niekto povie aby sa trochu znormalizoval, alebo jeho mieru voľnosti a kontroly nad projektmi ešte prehodnotia...lebo ak niekto kto si takto bizarne ulietava (čo začal už v The Suicide Squad) má podobným prístupom kreatívne a manažérsky zodpovedať za nové smerovanie celého na novo štartovaného DC univerza...no neviem neviem.

Pomerne chytré a nápad je dobrý, len sa možno trošku pridlho a priveľmi romanticky zameriava na vzťah Billa a Virginie a Mayi. Ak by sa v tomto kus ubralo alebo na to išlo inak, a McCarthy by film stiahol na cca 120 minút, mohla to byť pecka se vším všudy. Takto pointa trochu stráca na údernosti a jasnosti, resp. tých point sa dá nájsť viacero - aj imigranti, aj čo priniesol Trump, aj zahraničná politika, aj evidentná analógia k Amande Knox, aj metafora o súčasnej/budúcej Amerike. Išlo primárne o sebareflexiu smerom dovnútra alebo smerom navonok? Primárne o pohľad zvonka alebo zvnútra? O film, ktorý sa snaží Ameriku objektívne analyzovať, alebo skôr kritizovať? Asi všetko naraz, a preto je občas trošku nie úplne jasné akú funkciu má tá-ktorá postava plniť. Damon je sústredený a vlastne veľmi dobre obsadený, lebo jeho postava je nie len sympatická a je trochu buranská/neohrabaná, ale akosi keďže je to Damon, asi by sme mu mali držať palce? A to je práve cieľ, tzn. toto nie je len film o dobrom a sympatickom poctivcovi z amerického ľudu, Damon viac-menej reprezentuje Ameriku samotnú a minimálne to ako je vnímaná v zahraničí a z tohto dôvodu podľa mňa hlavnú úlohu lepšie obsadiť asi nešlo. Resp. dúfam, že to bol úmysel. Len teda tá Amerika z toho nevychádza práve najlepšie, a takáto studená sprška do vlastných radov (či už v prvom alebo druhom pláne)...nečudo že film sa neujal viac, na toto mnohí Američania momentálne chuť asi veľmi nemajú. Aj hlavný príbeh, ktorý tejto metafore slúži je nie práve na veselú nôtu a neponecháva vlastne priestor pre veľa nádeje či viery v lepšie zajtrajšky. Divácky nevďačný film, ktorý sa nesnaží ani o sympatického hrdinu, ani o to potešiť romantikou, ani o vrúcnejšie vzťahy, ani o to s aspoň trochou optimizmu hľadieť do budúcnosti. Skrátka pomerne bez útechy, ale Damonovi treba kvitovať, že sa na podobnú úlohu odhodlal, jedná sa asi o jeden z jeho najlepších výkonov, hoci sa to nemusí zdať na prvý pohľad.