Triple H

Veľmi elegantná a vkusná vecička, s miestami skutočne vychutnávkovou réžiou. Atmosféra mne osobne sadla, ako aj obsah a precízna formálna stránka. Tie dialógové scény ma bavili. Film bol jednoduchý, vecný a logický. Pomalosť mi nevadila, stopáž bola akurát. Herci výborní, Gandolfini obzvlášť. Nemám výhrad.

Dobre - videl som to už od premiéry dokopy tri krát a každý raz sa mi to páčilo viac. Nevravím, že sa to miestami nevlečie, ale Tarantino je proste borec. To isté čo som napísal po prvom pozretí platí aj teraz - tzn. že žasnem nad jeho kreativitou, kedy aj po rokoch v branži stále seká neuveriteľne vybrúsené autorské filmy. Vždy to má grády, gule, perfektne padnúcu muziku (John Legend), zaujímavé postavy a svieže nápady. Možno tej sviežosti nie je toľko ako pred 19 rokmi pri Pulp Fiction (wow, to už je fakt tak dávno...), ale stále je jej dosť na to, aby väčšina ostatných filmov nestíhala. Navyše je radosť pozerať na výpravu, aj technické spracovanie s kamerou na čele. A keďže je mi jasné, že to ešte pár krát v budúcnosti uvidím, za pět.

Mohol by som sa v tom nekonečne a dlho rýpať, ale nemám na to náladu. 150 minút dvoch úplných bláznov, ktorí vedú bláznivé dialógy a scény napĺňajú chaotickým a nezmyselným správaním. Dejová stavba je úplne iná ako býva obvyklé - film je viac sonda do psychózy ako koherentný dej. Zo všetkých Andersonových filmov suverénne najneprístupnejšia záležitosť. Zároveň však uznávam, že pán režisér musel veľmi dobre vedieť čo robí. Na to je celý film až príliš vypiplaný a precízny. Za SILNO osobitnú zmienku stoja herci, ktorí sú jednoducho neskutoční. To čo predvádza Phoenix je mimoriadne ojedinelá záležitosť - je až maniakálne presný. Nevybavujem si kedy naposledy nejaký herec predviedol niečo TAKÉTO - klobúk dole, úplne seriózne vážne. Hoffman rovnako úplne exceluje a Amy Adams sa s nimi celkom úspešne pokúša držať tempo. Ak by sme hodnotili len hereckú stránku veci, je The Master dokonalý - lebo lepšie sa to už naozaj nedá. Film ako celok je na mňa pôsobivý ako pitva psychóz a sektárstva. Ak by som mal hodnotiť len dej a jeho stavbu - nesadlo mi to. Tie štyri dávam primárne za neskutočných hercov a za originalitu. Lebo niečo takto profesionálne, precízne a zároveň úplne mimo bežný rámec som hádam ešte nevidel.

OK, miestami už bol ten koncept s kamerami mierne pritiahnutý za vlasy (ako vždy v podobných filmoch). Ale to je v porovnaní s tým ako na mňa zapôsobil zvyšok úplná drobnosť. Toto celé bolo tak krásne nápadité a originálne, že som si film užil ako malý chlapec. Od začiatku mi bolo jasné kto bude hlavný "villain" a bola úplná paráda ako tento úplne klasický comicsový koncept Trank s Landisom naviazali na jedného stredoškolského zakomplexovaného outsidera. Tí sú často za hrdinov, ale z psychologického hľadiska je Kronika vlastne o dosť výstižnejšia. Vizuálne aj dejovo je film pôsobivá záležitosť a za 15 miliónov dolárov? Wow, to naozaj smekám, lebo efekty boli na vysokej úrovni a nie tým klasicky comicsovo opulentným štýlom aký vídame v posledných rokoch (nič proti nemu). Iste, film má svoje mušky a mohol by som sa v ňom rýpať, ale načo? Proste výborný nápad a výborne spracovaný. V tej záplave veľkorozpočtových comicsových mašinérií posledných rokov, ktoré vždy obdobné story o získaní schopností podávajú pomerne šablonovito, je Kronika úplné zjavenie.

Super "denzelovka". Ten hrá zase svojho prevereného, starého mazáka, ktorý vie ako sa to robí. A hrá ho opäť dobre. Reynolds hrá zase nejaké neskúsené ucho a tiež ho hrá veľmi dobre. Akčné scény sú dynamické, efektné a prehľadné (obzvlášť tie naháňačky a záverečný fight tiež zaslúži palec hore). Kamera fajn - myslím, že tak akurát filtrov, aby sa z toho nestal drogový trip typu Domino. A umiestnenie do juhoafrickej republiky tiež tvorcom poskytlo efektný vizuálny background. Príbeh je klasické klišé, ale je podaný profesionálne, celkom inteligentne, zábavne a miestami aj pôsobivo. Do toho sa tvorcovia nebáli krvi a trochu drsnosti - no mne takto vyvážená kombinácia k spokojnosti vrchovato stačí.

V zásade veľmi fajn prekvapenie. Určite by som od Carnahana nečakal dvojhodinovú pomalú drámu o prežití uprostred divočiny a ako bonus s celkom obstojným presahom. Film je dosť naturalistický a to ako v scéne havárie lietadla, tak v zobrazení ľadovej divočiny. S touto naturálnosťou sa IMHO trošku bijú napríklad samotní vlci, ktorí na mňa pôsobili svojím správaním neprirodzene. Ale je to predsa len film a tí vlci samotní sú bez preháňania sekundárna záležitosť. Prioritou sú tí premrznutí chlapíci na pokraji síl, ktorí hľadajú spôsob ako prežiť a ako sami akceptovať tento svoj osud, aj svoje postavenie. Rovnako ako film spomína alfa samcov a omega samcov u vlkov, aj táto zostavička chlapov je určitým spôsobom hierarchizovaná. V tomto prípade verím, že to je úmysel a nie náhoda. A ten presah? Vykrikovanie na boha (výborná scéna!), text básne v úvode a následne previazanie týchto dvoch vecí s poslednou scénou - to sa mi myšlienkovo veľmi, veľmi páčilo. Liam Neeson je tu úplne mega výborný a rola mu sadla ako uliata. Film sa mi zdal na svoj obsah trochu zbytočne dlhý, ale nie je to taký zásadný problém, aby nejako skazil celkový dojem. Veľmi fajn vec.

Ja neviem čo objektívne napísať...American Reunion je totiž film, ktorý obsahovo a významovo neznamená nič ak ste v čase prvých "prcičiek" nemali "-násť" a neprežívali s hlavnými hrdinami ich starosti, problémy a humorné situácie. Toto je vôbec po prvý krát čo som mal z filmu takýto pocit - aby vo mne vnútorne 100%ne zarezonoval, a aby som zároveň chápal, že príkladne súčasní tínedžeri to nevyhnutne nemôžu chápať rovnako ako ja. Toto celé bolo krásne stretnutie po rokoch, vrátane nechutných vtipov, drámy a nostalgie za mladosťou, ktorá už je síce pomaly ale predsa len pomaly a nenávratne preč. A čo ma najviac dostalo je, že ja a mne podobní sú cieľové publikum tohto filmu. American Reunion je teda veľké láskyplné gesto jednej filmovej generácii divákov, ktorá už začína pomaly starnúť. A ak niekto na tejto sérii nedospieval, neocení to. Ale ak áno...Proste pod tých päť hviezd sa ísť nedá. Na to je tá nostalgia k hrdinom a vlastnému životu až príliš (a pre mňa hlavne prekvapivo) silná. Takto trefne sa do mojich pocitov žiadny film už veľmi dlho netrafil.

Jednotka bola len predkrm. Dvojka už je hlavný chod so všetkým čo k tomu patrí. Epickejší dej, masívnejšie akčné scény a efekty, viac osudovosti a v neposlednom rade viac kreativity. Rôznorodosť všelijakých potvoriek a príšer, ich vizuálne aj funkčné spracovanie - klobúk dolu pred Del Torovou predstavivosťou. Z pôvodného svojského comicsového filmu sa v dvojke presúvame do obrovského rozprávkového fantasy príbehu, kde samotný Hellboy je len drobnou súčasťou fantastického sveta s rôznymi pravidlami. Navyše tu veľmi funguje humor a aj sentiment - tie postavičky mi preto všetky celkom prirástli k srdcu, nech už sú akokoľvek absurdné. Fantasy vôbec nevyhľadávam ani neobľubujem, ale toto mi sadlo. Na filme je podľa mňa vidieť, že ho robil niekto so starostlivosťou, s radosťou a zo srdca. Pôsobivý kus práce.

čo sa mi páčilo: 1) technická stránka a dizajn. Čistá vykrádačka Minority Report a Blade Runnera, ale to nevadí. Krásne spravená budúcnosť, vrátane rôznych drobných vychytávok. 2) úvod filmu kým Farrell neprišiel z Rekallu domov. jednoduchý, ale funkčný a chytľavý. čo sa mi nepáčilo: 1) dej - totálna kópia pôvodného filmu so Schwarzom, vrátane nápadov. Odklonov je žalostné minimum. 2) šablonovité a neživotné postavy - Verhovevenova verzia vyhráva na celej čiare. Herci solídni, ale nemajú čo hrať. 3) diery v logike, ktoré v takto veľkom filme nemajú čo robiť. Suma sumárum: vizuálne krásne spravený film so slušnými akčnými scénami, ale beznádejne prázdnym a neživotným obsahom.

Rozhodne mi nevadí koncept kedy sa niekto komédiou (alebo tragikomédiou) pokúša nahliadať na inak v zásade smutné skutočnosti - v tomto prípade rakovinu. Závisí ale za aký koniec sa to celé uchopí. Z 50/50 som však nemal dojem prirodzene silného, vtipného a dojemného malého filmu typu Little Miss Sunshine, 500 dní so Summer a pod. Naopak - prišlo mi to celé strašne umelé a silené. Ako keby si niekto zobral šablonu "ostrej komédie o tragických veciach" a len rutinne vyfarbil jednotlivé kolónky. Preto mi prišiel celý film akýsi neživotný a nechytil ma za srdce. Skrátka som mu ten vývoj a obsah veľmi neveril. To neznamená, že niektoré scény neboli fajn a že určité veci by ma neoslovili. Ale ako emocionálne silný a pôsobivý celok u mňa film nefungoval. Levitt v pohode a Rogen tiež, hoci hrá neustále jednu a tú istú postavu - tzn. sprosté hovado. Vie dať aj niečo iné?