Recenze (2 046)
Všichni prezidentovi muži (1976)
Skvelý novinársky film s uveriteľnou chémiou medzi dvojicou Dustin Hoffman a Robert Redford. V menách aktérov Watergate som sa však miestami strácal a myslím, že by filmu neuškodilo, keby viac tlačil na napätie a atmosféru, než na fakty. Tie sú, samozrejme, veľmi dôležité, ale ako bolo aj vo filme spomenuté, podstatné je, aby v nich čitateľ (v tomto prípade divák) nemal chaos.
Seveřan (2022)
Severan je preplnený skvelými scénami (celé prvé dejstvo, prvý útok na dedinu so Skarsgardom, vynikajúce rituálne zábery, boj s kostlivcom a podobne), ale aj množstvom symbolickej vaty (rozhovory s čarodejnicou, hranie otca a syna na vlkov...). Navyše Skarsgard, ktorého mám inak rád, má mierne sklamal a jeho postava bola vykreslená príliš jednofarebne. Naopak potešenie mi priniesli výkony Kidman a Taylor-Joy. Trochu mi tiež prekážalo, že príbeh bol prakticky jedno veľké klišé a okrem malého zvratu nepriniesol nič, čo by som nepredvídal. Od Eggersa som pritom čakal trochu prepracovanejší dej. Cez všetky spomínané mínusy som si však film celé dve hodiny užíval, a tak to budú slabšie štyri hviezdy z piatich, resp. 7/10.
Mé srdce bije na tvůj povel (2020)
Svojský indie horor, ktorý mi naháňal zimomriavky už len pri pohľade na šialené výrazy Owena Campbella a Ingrid Sophie Schram. Námet zháňania obetí na krvavé desiaty pre chorého brata/upíra sa mi pozdával, ale vo filme mi chýbalo pozadie trojice súrodencov. Ako sa postava Thomasa nakazila? A kedy sa dvojica rozhodla, že sa z nich kvôli prežitiu brata stanú sérioví vrahovia?
Ztracené město (2022)
Slušných 7/10. Brad Pitt ma bavil, chémia medzi Channingom Tatuom a Sandrou Bullock fungovala, a i keď nemám hlavnú herečku tohto filmu príliš v láske, dokázal som si na ňu rýchlo zvyknúť. Najväčším mínusom je klišé príbeh, ktorý ma ani na malý moment neprekvapil a nadbytočné sceny s Da'Vine Joy Randolph, ktorej neprítomnosť od časti v džungli by bola iba na dobro veci.
Doctor Strange v mnohovesmíru šílenství (2022)
Príjemná crazy jazda s rukopisom Sama Raimiho. Trochu hororové, jemne temné a na pomery Marvelu aj drsné a krvavé. Viaceré scény s Wandou mi ale prišli nadbytočné a i keď mám Elizabeth Olsen rád, neviem sa rozhodnúť, ako vnímať jej postavu záporáčky. Miestami som ju žral, no v niektorých polohách (hlavne materinských) na mňa nepôsobila autenticky. Celkovo som ale spokojný a som rád, že to filmári s alternatívnymi realitami na môj vkus príliš neprekombinovali.
X (2022)
Originálny slasher, v ktorom hlavní hrdinovia nie sú iba obyčajnou partiou pozostávajúcou z hororových stereotypných charakterov. Chvíľu síce trvá, kým si na jednotlivých členov filmového/porno štábu zvyknete, ale takmer určite vám niektorí z nich sadnú. Väčšina z nich je vykreslená (na pomery žánru) pomerne dôkladne, a tak si k nim o to ľahšie vytvoríte vzťah. Aj keď som sa zo všetkých najviac tešil na sympatickú Jennu Ortegu, ktorá bola jedou z hlavných hrdiniek posledného Vreskota, najviac som si užil svojskú Miu Goth a na prekvapenie aj Kida Cudiho. Ortega naopak patrila medzi najmenej výrazných hercov. Dialógy nenudia, vraždy sú zábavné a záporáci poriadne slizkí (aj keď príliš OP, ale okej, je to horor). X veľmi sviežim spôsobom vzdáva poctu slasherom z 80. rokov, prezentuje ich vo veľmi príjemnom novodobom kabáte a ani v najmenšom nešetrí krvou. Za mňa spokojnosť.
Lesní duch (1981)
Objavenie knihy viazanej v ľudskej koži a magnetofón odhaľujúci jej hrôzy skvelým spôsobom navodili lovecraftovskú atmosféru z neznámeho. Následný príchod zla bol na danú dobu určite veľmi pôsobivý, ale z pohľadu roku 2022 mnohé scény pôsobili skôr komicky, než desivo. Zub času sa nad Evil Dead značne podpísal.
Umučení Krista (2004)
Mel Gibson nechal Ježiša mučiť tak dlho a tak brutálne, že iba zázrakom neomdlel a kríž by za neho museli niesť vojaci. Samotné utrpenie tvorcovia zobrazili veľmi explicitne, citlivo vnímajúci divák musí každú ranu prežívať spoločne s Ježišom. Na filme sa mi pozdávalo aj mystické vyobrazenie diabla a spracovanie osudu zradného Judáša. Predpokladám, že Gibson počítal s tým, že väčšina divákov biblický príbeh pozná, ale podľa mňa by bolo lepšie, keby do príbehu vložil viac flashbackov, a ukázal tak prepojenie medzi jednotlivými postavami.
Oculus (2013)
Originálny koncept, sympatická Karen Gillan a obstojný záver. Jediné, čo mi na filme celkom prekážalo, boli neustále skoky medzi minulosťou a súčasťou. Častokrát boli nadbytočné a iba tlmili napínavosť jednotlivých scén.
Přepadení v Pacifiku (1992)
Slušný hudobný podmaz, niekoľko dobrých bojových scén a celkom napínavý rozbeh so zabratím lode. Tam ale všetky kvality končia. Casey Ryback je pomerne suchár, jeho hlášky na mňa nefungovali a vybabranie so zloduchmi nebolo príliš zaujímavé. Asi by som seagalovky nemal v roku 2022 pozerať. Iba si kazím nostalgiu z mladosti.