Pat_rick_fan

Do osemdesiatkového techno zlatista upečené audiovizuálne hody a snáď najlepší film zo športového sveta. Ever. Luca je kráľ EQ a neverbálnej komunikácie, vďaka čomu dostávame jeden z najlepších a najsilnejších záverov. Námet v podstate o h***e, ale a z toho h***a sa tu upletiol bič, ktorý ma bude šľahať ešte viac ako ten parádny soundtrack Rossa a Reznora. Super.

Keď neviem. Aj sa mi to páčilo, aj je to dobrý autorský film. Vôbec mi nevadila tá staromilskosť, práve na tú som sa najviac tešil, aj to remeslo je solídne. Ale akosi sa nedostavilo to, čo sa chcelo, zrejme z dôvodu, že Mann má už to najlepšie asi za sebou. Adam Driver je výborný herec, tú Ferrariho stoickosť a odolnosť voči všetkej nepriazni dal na pána, aj Penelópe samozrejme dodáva svoj vysoký štandard. Len to celé akoby nemá chuť. Je tu aj veľa vaty, čo s filmom ani somnou nič nerobí, strih je taký zvláštny a o CGI sa asi nebaviť. Knižnica mannoviek má teda nový kus a kto ju má rád sklamaný nebude.

Býva dobrým zvykom, že v čas Vianočný dorazí (ešte stále aj) do kín roztomilá za srdce berúca a farbami hýriaca animovaná záležitosť, či už z dielne Disney alebo Pixaru. Tento rok sa však "kreslená" udalosť roka odbyla začiatkom leta skze Spider-Mana a sviatočným príbehom a možnou instantou klasikou sa stane Wonka. Priemerné trailery, z ktorých sa Chalamet zdal ako miscast (snáď prvýkrat v jeho kariére) však klamali. Je to kúzelné, britské, úsmevné, na rozprávku občas aj inteligentné a ku koncu aj príjemne trpké, ale stále happyendovsky dojemné. Farba a príbeh sú synergicky sýte, Timmy má s Hughom Grantom prekvapivú chémiu a zábavným záporákom vládne za mňa Olivia Colman (tá žena vie zahrať všetko). Malé vyhrady by sa ale našli. Soundtrack je síce solídny, z hlavy ho ale dostanete pomerne rýchlo a ako už bolo spomenuté aj inde, 5 hviez dať z dôvodu (spoiler) NEVYUŽITIA Rowana Atkinsona dať z pricípu nemôžem, až ma to hnevá. Ale teda, prekvapivo lepšie, ako čokoľvek čo som si predstavoval.

Takmer dokonalý portrét kráľovnej slovenského herectva, ktorý v prvej polovici funguje aj ako mimoriadne vzrušujúcí náhľad do spoločensko-politickej situácie krajiny a do filmového a divadelného umenia. Prekvapuje hravou formou, ktorá je ale stále dostatočne klasicky dokumentárna pre mainstreamového diváka (ďalší Moonage Daydream sa teda nekoná). Zbytočne nerozpitváva bulvárne témy, aj keď ich dostatočne úderne načrtne v zmysle Show, don't tell. Má to mnoho zaujímavých nápadov, odsýpa to perfektne a pri mnohých dobových záberoch či myšlienkach a vedomostiach Milky sa zatajuje dych. Najväčšia sila tohto životopisu pre mňa plynie z faktu, že Emília sa stala ikonou (česko)slovenskej kultúry vďaka svojej vysokej inteligencii, tvrdej drine a pragmatizmu, a nie (len) preto, že je niekedy povrchne vnímaná len ako tá romantická kráska. Formovaná poctivosťou, vzdelávaním a túžbe pochopiť a povzniesť. Nesmierne inšpiratívny a okúzľujúci človek aj dokument. Jemné výhrady súvisia s tým, že divák neznalý pomerov slovenského divadla a filmu neocení mnohé komentáre a detaily a takisto by záver (za mňa) mohol byť gradovaný smerom k silnejšiemu emočnému dopadu.

Čistý film. Telom aj dušou, myšlienkami aj formou. Nič nechýba, nič nie je navyše. Neviem čo viac dodať.  Milovníci Nového Hollywoodu povinne chrochtať blahom do kina (podvedomie mi pri sledovaní núkalo spomienky na Coppolovu Apokalypsu či Ciminovu Nebeskú Bránu), aj keď toto je pravý, nefalšovaný a nekomerčný Scorsese. No a tí ostatní... napokon asi rozhodnú, či podobné veci budú ešte vznikať.

Marriage Story meets Law and Order meets (čisto subjektívne) Basic Instinct meets Tár. A predsa to nemá takmer nič z menovaných, je to osobité, vlastné, banálne a pritom celkom originálne. Brilantný scenár, herci perfekcia, ale predsa len, čakal som ešte väčšiu pitvu do anatómie pádu jedného vzťahu. Takto som si musel veľmi veľa domýšľať a hlavnú antihrdinku doanalyzovávať. Čo bol možno zámer a je to tak dobre a dokonca to mám obvykle i rád, ale v prípade tohto filmu mi to trochu uberá zo zážitku.

Česko (slovenský?) film nádherne natočený na 35 mm, 29 (!) ročného režiséra, ktorý na prvý pohľad "trendy tému" podáva tak uveriteľne, s citom a prirodzene? Bez agitky, so silným scenárom, šťavnatými postavami, verné Baťovskej ére bez gýčoveho pátosu a s presahmi na spektrum zištných a nezištných ľudských pohnútok akejkoľvek doby, takže ľahko apilkovateľné aj na súčasnosť. Eliška fanastická, ale Ondrík už začína občas prehrávať, aj keď mu charizma šliape jedna radosť. A TOTO ŽE NEJDE NA OSCARY? P.S.: Konečne film, ktorý si dovoliť ukázať, že vidiecka duša vie byť niekedy inštinktívne tolerantnejšia a chápajúcejšia než tá mestská. P.S.: Tatry a horské prostredie sú tú snímané tak krásne, až mi to pripomenulo výtvarne dokonalé Ciminovky Lovec Jeleňov a Nebeská Brána.

Tradične vynikajúca Helen Mirren vo vysoko aktuálnom snímku, cez ktorý môžme bližšie pochopiť fungovanie a náročnosť Izraelských reálií. Práve pre dôležitosť daných javov mrzí, že počin pôsobí často viac televízne ako veľká filmová udalosť, akou Golda mala potenciál byť.

Na začiatku to pôsobilo, že to chce veľmi veľa povedať, aby sa to následne stratilo a miestami si protirečilo. Oceňujem nápad zmapovať veľmi špecifickú časť filmovej popkultúry a vôbec mi nevadilo to prepájať aj s (americkou) politikou. Ale nepodarilo sa žiaľ zachytiť zrod, vrchol ani koniec osemdestiatkového zeitgeistu, jeho vplyv po rokoch či hlbšie preskúmať všetky fenomény danej doby (slash horrory, ústup aeuterského kina Nového Hollywoodu, nástup high concept kina). Škoda, začalo to dobre.

Zatiaľ čo jednotka je viac Mario Puzo, dvojka je oveľa viac Francis Coppola. Tým by som elegantne a čisto v jednej vete vedel vykrátene vyjadriť môj pocit, dojem a následne aj hodnotenie prvých dvoch Kmotrov. Oba sú to fantastické filmové počiny, ktoré definovali zeitgeist 70. rokov, ale z tej atmosférickejšej, výtvarnejšej a psychologicky desivejšej dvojky ma mrazí o dosť viac ako z príbehovejšej jednotky.