Bogrant

Ešte viac predimenzovanejšie, pestrejšie, štruktúrovanejšie a zvnútra rozpitvanejšie než už i tak výborná paralelnosť svetov. A ďalší posun možností kam až sa dá vo svete komiksu a animácie dostať. Tvorcovia tentokrát všetko doublujú, hrotia na maximum a vytvárajú jedinečný animovaný zážitok, pri ktorom však občas nastane pocit prílišnej prekombinovanosti a zbytočného kontúrovania, čo pri danej dĺžke nedokáže stále udržať dostatočnú koncentráciu. Inak bravúrnosť.

Ritchie si odskočil od britských sarkastických kriminalít, nerátajúc Rozhnevaného muža, ku serióznemu projektu a výsledkom je hneď krásne chlapsky drsná, nekompromisná militantná dráma, ktorá nepotrebuje byť hlučná v prestrelkách, ale postačí jej byť dôsledná v charakteroch a vypätá v tých správnych momentoch. Dramatický oblúk, kladúci dôraz na osudovosť a sled udalostí je hlavným rozlišovacím znakom, že tento nenápadný počin sa poľahky zaradí medzi to najvydarenejšie, čo tento žáner za posledné roky vyprodukoval. I zásluhou skvelého Gyllenhaala a dôrazného Salima.

Nenápadný, skromný, ale zároveň dostatočne naplňujúci, informačný a pohodovo svižný pohľad do zaujímavej, hoci u nás možno nie tak známej "historickej" udalosti. Čo opätovne rozhýril nedávny fenomén Last Dance, to v pozvoľnom tempe dotiahla ostrieľaná dvojka Damon/Affleck. Ich Air sa na nič nehrá, nič neprikrášluje, ani zbytočne nehrotí, iba vzdáva hold, teší a sem-tam i zábava. Inšpiratívna oddychovka ako sa patrí.

Tak ako posledné Nolanove počiny, tak ani Oppenheimer pravdepodobne nebude na časté opakované zhliadnutia, ale ako jedinečný dychberúci kinozážitok zapôsobil opäť bezvýhradne. A to i napriek svojej nečakanej štruktúre, dialógových vojnovo-politických prestreliek a trojhodinovej fyzikálno-chemickej prednášky. Snímok, ktorý nedovolí vydýchnuť a núti i širokú mäsu nevzdelancov premýšľať, excelentne spracovaný a zahraný, ktorý nečakal nikto, ale zabral na všetkých, vďaka čomu si Nolan môže v budúcnosti natočiť čokoľvek len bude chcieť a to je výsada aj pre nás ostatných.

Zo začiatku vtipná, kuriózna, nekonvenčná a v pomerne zaujímavom svete, i keď v reálnom ešte podnetnejšie  vystavaná agitka, kde si to všetci naokolo patrne užívajú a ktorá z nepochopiteľných dôvodov sa ku koncu zvrhne na unudený feministický blábol, kde je jedno čo sa bude diať o pár strihov neskôr a ktorý sa už môže úplne odignorovať. Ako celosvetový boom zrejme ale obhájitelné.

Kým jednotka bola svižným oživením akčného žánru s nápaditou akciou, dvojka už spadá skôr do rádu lacnejších béčok s mierne škrípajúcimi trikmi a sem tam človek zacíti závan bulharských Expendables, tentokrát však v Gruzínsku. Režisér i Hemsworth si svoje ale odrobia poctivo, záujem o zachovanie si nadhľadu a slušnej dávky akcie pretrváva, takže odmyslieť si niektoré resty, výsledkom je stále slušná akčná popcornová nálož.

Precízna ukážka toho, že s kvantitou príchádza i vystupňovaná kvalita. A nepoľavuje sa, hoci štvrtá kapitola i napriek svojej, na akčný film monštroóznej stopáži, vie byť i vyčerpávajúca, ale náramne pohlcujúca a mýtickou atmosférou nasiaknutá ultimátna deštrukcia. Ten svet okolo sa možno až príliš snaží byť psychologický, ale keď príde na rad akcia, ostatné ide bokom a len sa zadržiava dych. Hoci to ani zďaleka nie je všetko dokonalé, nemá to dnes konkurenciu a dlho ani mať nebude. Z toho sa treba tešíť a Johnovi znovu postaviť do cesty... vlastne čokoľvek, je to jedno.

Vzhľadom na posledné Mangoldove počiny by nejeden čakal prízemnú, realistickú (vzhľadom na vek) a technicky zručne natočenú Indyho dobrodružnú derniéru... a potom príde toto. Už na prvý pohľad iritujúcimi a všade prítomnými CGI efektami preplnený, bezcharakterný blockbuster, ktorý postráda do najdôležitejšie - akúkoľvek emóciu. Horko-ťažko aspoň záver, dve mini cameá už vôbec. Nostalgické zavrávoranie je tu iba miestami a jediný, kto to celé drží pokope konečkami biču je len nesmrteľný Harrison. Ako prostredná súčasť série by to ušlo, ale posledná rozlúčka? To je na dlhú diskusiu. Zostávam u Spielberga.

Ťažko definovať čo je pri tejto desiatej zbesilej eskapáde horšie - opätovné znásilňovanie fyzikálnych a všetkých ostatných veličín alebo Dieselove neustále vypúšťanie srdcervúcich a akože seriózne znejúcich citátov o rodine? Toto sa už dávno nedá brať vážne a séria už iná nebude, ale že to jeho najväčšia star ako jediná nepochopí, je na zamyslenie. Zvyšok sa baví, najmä Momoa si valnú časť kradne pre seba, ale aj z neho sa napokon stáva iba tuctová figúrka, ktorá občas premieša karty. Fyzicky pretrpený diel, čo sa povrchnosti a stupidity týka ešte viac vyšperkovaný. XI už bude za trest.

Trailery vyzerali sľubne a navnadili, Driver je spoľahlivosť, dinosaury viac ako pôsobiví, ale zvyšok je ťažký pád do tmy plnej nelogickostí, chabej psychológie postáv a ich konaní, kde A nenadväzuje na B a všetko sa to snaží zakryť za pár akčných sekvencií, ktoré keď pominú, zostane vyprahnutá pustina bez nápadu a využitia svojho potenciálu, ktorý by tu aj bol, ibaže priblbý scenár ho komplet pochoval.