Bogrant

Veľmi solídne pokračovanie dobre rozbehnutej značky, ktorá si tentokrát bez problémov vystačí aj bez svojho duchovného otca, ktorého absencia tu prakticky neprekáža. Jordan totiž servíruje modernú, intenzívnu, s kvalitným motívom (a ešte lepším súperom!) opradenú športovú drámu, ktorá baví najmä postavami, snahou vymaniť sa zo zaužívaného, špinavosťou i zaujímavo poňatým rozhodujúcim fightom. Ani prípadná štvorka ešte zďaleka nemusí byť len varenie z vody.

Slyov prerod zo strieborného na televízne plátno sa dočkal nečakaného úspechu a z kráľa Tulsy sa vykľula jednoducho spletitá, nenáročná, štýlová, síce niekedy skratkovitá a urýchlená, no zábavná oldschool gangsterka, pri ktorej si Sheridan udržiava nastavenú latku a dokazuje, že v danom prostredí sa po tom westernovom cíti najlepšie. Stalloneho to navyše očividne baví ako máločo v poslednej dobe, užíva si každú jednu repliku a skvele mu sekunduje niekoľko párov sák a vo finále aj Phil Collins... Chuťovka.

Politicko-konverzačne načrtnutý a započatý boj dvoch rodov, kde sa rozoberá zákulisie, intrigy, incesty, ale zabúda sa na akciu, napätie a drakov! Je to iné než tróny, malo to byť iné než tróny (pozn. neznalec predlohy). Pozvoľné, chladné a pomalými krokmi odhaľujúce motívy a prepojenosť jednotlivých postáv, kde pri väčšine som si kvôli veľkým časovom skokom ale nevytvoril prakticky žiadny vzťah a všetko, čo som od toho očakával sa začne diať až v poslednej epizóde. Takýmto tempom to môže ísť pokojne aj 10 rokov, otázka znie, či to takýmto spôsobom tak dlho udrží pozornosť.

Správne drsný a správne špinavý historický spektákl z českých vôd, ktorý je dobre podchytený, s bezproblémovo trafenou dobovou výpravou a atmosférou, kde vidno potenciál. Vôbec to nepôsobí dojmom lacného béčka (nie vždy) a razantnosťou sa to v bojových scénach môže rovnať i niektorým v GoT, pokiaľ to je prehľadné, čo tiež nie je bohužiaľ pravidlom. Čo Žižku zráža je scenaristická a vlastne i režisérska práca, v ktorých je zmätok a jednotlivé charaktery a ich úlohy sa ťažšie rozpoznávajú. Byť to zjednodušiť, vyhodiť minimálne tretinu dialógov, vykašľať sa na historickú presnosť a zamerať sa len na konflikt výborného Fostera a Mollera, možno by to zasiahlo širšiu masu ľudí. Na pomery ale vo výsledku dobré.

Čo hovorí denník? Že Uncharted je ďalšia videoherná adaptácia bez hrateľnosti či poriadnej akcie, ktorá poteší maximálne gamblerov a i to nie s určitosťou. Chaoticky nudné pátranie po poklade, ktoré takmer v ničom nefunguje ani ako obyčajná jednohubka. Chémia medzi Hollandom a Wahlbergom nulová, scéna s lietadlom je ešte väčšia fyzikálna kravina než tá v Rýchlo a zbesilo 7 a Fleischer tu za dve hodiny nedokázal s krížom to, čo Spielberg stihol v 10-minútovom openingu Poslednej výpravy.

Žiadna bezduchá jednosmerná jazda bez cieľa, ale šikovná hra so scenárom i postavami, kde aj sebemenšia "náhoda" je spoľahlivo vysvetlená a odôvodnená. Preto viac zamrzí to záverečné vyústenie tej naoko sofistikovanej a naplánovanej skladačky tvorenej sarkazmom, akciou i určitým napätím, kde sa to nezmyseľne utrhne a už len valí. Škoda, ale zabíja to celé predchádzajúce budovanie príbehu. Z tohto Leitch podobný premyslený svet ako u Wicka nevytvorí. P.S. Už by to chcelo dať ATJ konečne poriadne veľkú rolu, tu spoľahlivo svojím štýlom prevyšuje všetkých pasažierov, vrátane toho najjagevejšieho.

Pôvabne ladená gangsterka s divadelným nádychom, z jednej miestnosti, počas jedného večera, kde sa všetko sústreďuje na ostré dialógy a predovšetkým postavu a výkon Rylancea, i keď dvojica mladých mafošov taktiež ujde. Je to osobité, vymaznané, ale v poslednej tretine i moc kombinované a hrotené a vlastne za celý priebeh to neponúkne nič závratné, čo by prinútilo zvýšiť hodnotenie.

Znepokojivé, atmosférou priam až hororové šialenstvo a rozbor jednej ľudskej zvrátenej kreatúry. Skvele nadimenzované, zahrané a dôkladne prevedené, ale svojím spôsobom bojazlivé a tak trochu rozťahané. Murphy ako mu je zvykom presne opisuje sled udalostí, ale v tomto prípade ukazuje snáď 10% z reálnych ohavností spáchaných Dahmerom, takže reči o tom, že to je ťažko dopozeratelné, nie sú úplne na mieste. Na to by musel mať Netflix iné gule, ale pre pokoj duší je to tak možno aj lepšie.

Thor: Guns N' Roses. Keď celý film ťahá hudobný soundtrack a uvrieskané kozy, asi to nebude to pravé thorovské. Sranda áno, ale scenáristicky chaos, viacero nezodpovedaných otázok, nedotiahnutých sekvencií, divný záporák s divným motívom a konieckoncov zbytočné znásilňovanie značky. Ak to však malo za úlohu iba pobaviť, bez väčšieho zapojenie mozgových buniek, tak potom misia splnená.

Ten úvodný teaser vyzeral hrozne, ale napokon sa z toho vykľula podarená akrofóbia, pri ktorej dlane nezostanú suché. A to aj s vedomím, že to je rozohrané na hru prvoplánovosti (signál, batoh, kamión) a v niektorých hluchších pasážiach si to musí vypomáhať silenými pomôckami (tetovanie, supy), aby sa vlastne niečo dialo. Prekvapivo to ale funguje, je to schopne odvedené i vypäté a twist je pomerne pôsobivý, takže sa prepáči aj ten menej dopečený záver a logické lapsusy.