Bogrant

Odľahčená verzia druhej polovice Titanicu, s horami namiesto oceánu a s chirurgom namiesto chudáka. Film o tom, ako dokáže ťažká životná situácia zblížiť ľudí. Pomerne dobre zladený survival s romantikou, ktorý však ponúkne možno tak dve scény, pri ktorých mierne zhustne krv v žilách (pád lietadla nie je jednou z nich) a najmä po opustení trosiek tomu chýba viac drámy a napätia. Chémia medzi výbornou Kate a Idrisom funguje, no jedinou dominantou zostane asi len tá majestátna scenéria a soundtrack. Záver vzhľadom k okolnostiam akceptovateľný, avšak typicky fádny.

Smutné, že takýto rozpálený a žhavý film, u ktorého je vidieť poctivá práca, žiadne prehnané digitálne efekty a ani žiadne prehnané velebenie svojich hrdinov, má taký malý ohlas vo svete a k nám sa vôbec nedostal. Určite však stojí za námahu si ho vyhľadať a pozrieť, stojí totiž zato. Je to vysoko kvalitný, životopisný kúsok, ktorý sa sústredí prevažne na postavy a ich vzťahy a samotné súboje s nebezpečným prírodným živlom dáva ľahko až na druhé miesto (žiadny "strach", napätie tu je). Natočené a herecky podané to je vskutku výborne, oheň vyvoláva rešpekt, no zároveň priam pohlcuje, režisér Kosinski nerobí nič prehnané a záver poriadne schladí, aj napriek tomu, že je poriadne horúci a emocionálne nabitý. Zaslúžená úcta.

V tomto prípade viac než by bolo zdravé ironický a "nad vecou" sa chovajúci životopisný film, ktorý to všetko berie v dosť odviazanom rytme (no veľmi som sa nesmial, skôr nechápavo krútil hlavou) a iba samotný incident to ku záveru ako tak vyostrí, hoci len na krátku chvíľu. Celý čas akoby bol režisér do skutočnej Tonyi snáď zaľúbený a velebil ju, ale povedzme si na rovinu, je to pekná mrcha (rovnako ako jej matka). A práve tento pohľad iba z jednej strany mi najviac prekážal. Samotný prípad dodnes zaujímavý, film nijak prevratný. Margot dobrá, no stále jej neviem prísť na chuť.

Yeah! Zatlieskajme Stahelskimu za to, že ešte stále sa dnes nájde niekto, kto vie z minima vytrieskať totálne nadupaný akčný nárez. John Wick si oproti, už tak dobrej jednotke, polepšil o pár nových hračiek, obleku na mieru (skvelá pasáž vyberania) a ešte väčšieho dôrazu na odstraňovanie všetkých ostatných. Štýlové, krvilačné, elegantné, nad vecou a ešte viac dôraznejšie pokračovanie so super finále. Vysoko udržaná latka. Reeves schováva do vačku všetky akčné hviezdy.

Platí v podstate to samé čo pri pôvodnom filme. Výnimkou je iba to, že zatiaľ čo ten mal vtedy pomerne nápaditý príbeh a nie moc dobré digitálne efekty, tak táto verzia má zasa celkom slušné efekty a nie moc zaujímavý príbeh. Ako voľné pokračovanie je to však obstojná zábava, miestami trápna, ktorá je menej blbá než sa na prvý pohľad zdalo a ktorá prekvapivo funguje v postavách. Rock s Hartom si sadli a ten humor nie je až taký protivný, len s tým Blackom to tvorcovia dosť netrafili. Emócie je zbytočné rozoberať, tie sú tu uveriteľné asi ako to, že tie nosorožce boli skutočné. Radšej iné hry.

Liga všednosti. Vyložene smiešny film, ktorý nevie, či sa má tváriť smrteľne vážne alebo len humorne nad všetkým laškovať. A čo najhoršie, nevie to ani poriadne skĺbiť, pretože v prvom prípade znova padá na tej istej prepálenej, neprehľadnej, otrasným vizuálom podfarbenej akcii, ktorá sa znova koná len za tmy (Marvel občas aspoň prihodí pekný slnečný deň a okúzlujúcu destináciu). Pokiaľ ide o druhý prípad, samotnú humornú stránku, tak tú dobre podchytávajú len nováčikovia (Flash a predovšetkým Aquaman), ktorí ale majú hrozne nezáživný spôsob predstavovania sa a verbovania. Samotná "veľkolepá" záchrana ľudstva (aj štúdia) sa znova nekoná. Wonderka začína byť platonická a Affleck ako Bruce Wayne obstojný, no ako Batman chabý. Celé zle.

Vaughn sa so svojou druhou záchrannou misiou sveta v podaní excentrickej tajnej organizácie jednoducho pohral. Zachoval si štýlovosť jednotky, pridal ďalšie skvele natočené, predvedené a s miliónom nových vychytávok doplnené akčné sekvencie (mohlo ich byť aj viac), ktoré miestami pôsobia rozpačito, nelogicky a proti fyzikálnym zákonom, ale sú efektné natočené, zábavné a čo je hlavné, sú aj efektívne. Cool pokračovanie, ktoré síce recykluje, je mierne dlhšie než by sa možno patrilo, ale výsledný produkt nasiaknutý whiskey a martini je skrátka potešujúci. Zábava nad ktorou je zbytočné filozofovať.

Zázraky sa tentokrát nedejú, pretože Woody na svoje pomery rieši až príliš prostoduchú zápletku, počas ktorej sa už tradične menia nálady, od smútku cez lásku a znova po smútok a v ktorej už tradične herci podávajú minimalisticky dobré (občas kolísavé) výkony, založené prevažne na dialógoch. Koleso zázrakov je len Woodyho neškodná hra s farbami, ktorá má svoje vlastné problémy a ktorá ich v tomto prípade rieši slaboúderným spôsobom. Nič viac.

Intenzívny zážitok s najpresvedčívejším Kongom v histórii, ktorý efektne nastúpi (fight s vrtuľníkmi, pri zapadajúcom slnku v pozadí je orgastický a najlepší moment filmu!), lenže po jeho ústupe to nadobúda nepríjemné parametre béčkovej vykopávky, ktorú bez prítomnosti opičiaka na placi, ktorej je bohužiaľ dosť, neutiahne tá skupina odvážnych, no v tomto prípade viac-menej nepodstatných postáv. Ako celok je to však pozerateľné, atmosférou podmanivé, vizuálne excelentné, cool natočené a na nič extra vážne sa nehrajúce filmové potešenie s dutým scenárom a bez uveriteľných emócií, pri ktorom očakávania boli pomerne veľké, a i napriek trom (silnejším) hviezdičkám, nezostali nenaplnené.

Pre priaznivcov sladkej romantiky a Emmy Watson je to pohladenie na duši. Trpel som. Z dôvodu žiadnej ochoty to aspoň trochu prikoreniť a iba do bodky prepísať rozprávkovú verziu, ktorá sa mi mimochodom páčila. Je to však dokonca horšie než tá francúzska s Casselom. Pokiaľ ide o vizuálnu stránku a všetko to hýrenie všemožnými farbami, v tom je ten film očarujúci a niektorými trikovými atrakciami zaujme. Herecké prejavy a pesničky sú však na obesenie.