Bogrant

Až na tie spievané pasáže, ktoré boleli, ide o pomerne vydarenú animovanú srandu pre rôzne vekové kategórie (hoci neskrýva zameranie na mladšie publikum) s neokázalým hlavným hrdinom, kde sa správne miesi humor, veselá nálada i prekvapivé emócie. Napriek všetkému to ale väčšiu stopu nezanechá a až na pár trefných hechtov to nevybočí z priemeru, i keď pre tentokrát z toho lepšieho.

Možno nie tak komplexný a so širokým záberom reflektujúci obraz kariéry a života akčnej ikony (viaceré klasiky sa vôbec nespomínajú), ale kvalitatívne postačujúce, deprimujúce i inšpirujúce a vhodne precítené. Žiadne pozlátko, ale drina a ctižiadostivosť. A keďže Slya považujem po stránke ľudskosti i sympatií, napriek viacerým dielčím prešľapom, za toho "najbližšieho" akčného hrdinu, vyššie hodnotenie je správna voľba.

Fincher, akokoľvek sa snažiaci, jednoducho ďalšie Sedem už nevytvorí. A zdá sa, že ani nič tomu podobné. Minimálne pri Zabijakovi nie, ten je totiž iba chladnou variáciou na jeho najlepšie počiny, ktorý v úvode síce rýchlo v tiahne svojou podmanivosťou, priestory stiesňujúcou hudbou a Fassbenderovým precíznymi výlevmi, akonáhle sa však začnú odhaľovať jednotlivé kapitoly, spadne to všetko do nepríjemnej monotónnosti, ktorá po celý priebeh nezmení svoj tón, mimiku ani prejav a tým pádom stráca na opojnosti. Prílišná šablóna bez štipky charakteru.

Na prvý pohľad možno detinsky sa tváriaca videoherná upútavka pre puberťákov, bez zmyslu svojej existencie (snáď okrem reklamy), z ktorej sa nakoniec stane celkom schopná živelná dráma, po technickej stránke vyzerajúca na úrovni tých najzdarilejších závodných počinov poslednej doby. Herecky zaujímavo obsadené a dôkladne zahrané, s emóciou i napätím vystavané, že to napokon okrem prvotného nadšenia nič veľké nezanechá, je už vlastne vedľajšie.

Spletitá hra nervov proti neviditeľnému ohrozeniu obklopujúcemu i reálne dianie sveta, čo jej dodáva na vážnosti, ktorá opätovne funguje v prvotriednej akcii, hoci pre tentokrát jej ponúkne v oklieštienom množstve (hypeovaný skok sa len udeje), no stále so zárukou najvyššej kvality. Samotný dej je však napriek svojej aktuálnosti miestami až zbytočne kombinujúci viacero faktorov, správne prepojujúci minulosť s prítomnosťou, ale neschopný odľahčiť a odôvodniť logické myslenie a správanie postáv, čo má za následok občasnú stratu pozornosti. Zďaleka nie najlepšia misia, ale svoje miesto si patrične zastavujúca a snáď ho vo finále dvojnásobne potvrdzujúca.

Zapeklito pôsobiaca a neľahky sa vyvíjajúca krimi dráma, skvele hutnou atmosférou podchytená, ktorá núti zapájať mozgové závity, s precízne temným del Torom, absolútne si vychutnávajúcim každú minútu svojho vyšetrovania. V niektorých úsekoch druhej polovice tomu síce mierne dôjde tempo, začne sa akoby prešľapovať na mieste, naťahovať rozuzlenie, ale minimalistický záver všetko uspokojivo zacelí. Novodobá fincherovka bez Finchera.

Až nečakane prízemný, informačne dostatočne obohatený, obsahovo naplnený, svižný i citlivý pohľad do vnútra osobného i profesionálneho života futbalovej ikony, ktorú som nikdy nijak zvlášť nevelebil, o to viac ma prekvapivo zaujalo i spracovanie súkromnej stránky, nehovoriac o športovej. Pravda, sem-tam sa niečo skráti, vynechá či schválne nespomína, ale ako celkový obraz a rekapitulácia to pôsobí nadmieru vydarene, navyše bez zbytočného nadúvania ega.

Čakanie na Godota aneb Denzelove pomerne pokojné vysedávanie v talianskej kaviarni, počas ktorého sa čaká na akciu, ktorá sa tentokrát dostaví až v záverečnej fáze a nie je tak nemilosrdná akoby sa želalo. Škoda. Charizma (anti)hrdinu, dialógy, precíznosť a stupňujúci tlak s blížiacim zúčtovaním sú však dostatočnou náplasťou, a tá drží pevne, rovnako ako celá séria, ktorá aj svojou treťou kapitolou neklesla na kvalite, iba mierne dala dole nohu z dôraznosti.

Z postradatelných sa stali prebytoční a ich švrtá a vzhľadom na tržby a ohlasy už i definitívna konfrontácia je žalostným, no nie neočakávaným klincom do rakvy, v ktorom už nefunguje takmer nič a pocit znudenia a nemohúcnosti je cítiť na každom kroku. Už trojka bola zbytočný pokus o útok na iné publikum - neuspela a záchrana ani zďaleka neprišla. Ex4 má hnusné triky, biednu akciu, Stalloneho len do počtu, mdlé postavy a smiešne vyústenie už i tak chabého deja. A nie je to dobré ani ako Stathamova sólovka. Hasta la vista.

Keby ten chuďák Hatchiko vedel čo sa vo "voľnom čase" dá robiť s trpaslíkmi a pohovkami... Neortodoxná, vulgárna a poriadne zvrátená psia výprava za odhryznutim páru koulí, ktorá je tak absurdná, až je vrcholne vtipná a svojím spôsobom vlastne chytrá a ničím neurážajúca (i keď chovatelia si budú zakrývať oči), čo je pri dnešnej konzerve skoro až malý zázrak. Zaslúžila by si o niečo väčšiu pozornosť.