bloodline

Príjemná a nevtieravá romantika. Pohladila pred cca 15 rokmi a hladká dodnes jednoduchosťou a citlivou ofenzívou sentimentality. Učebnicový námet do Amazing Stories vyfasoval celovečerný sexi dress code a na cti mu neslúžia, žiaľ, trestuhodne odfláknuté bombarďáky na režisérskej stoličke.

Ujo Jeff so svojim panoptikom už natoľko rozmaznali moju bránicu z predchádzajúcich vystúpení, že ma niekoľko krát katapultovali do hluchých končín. Ale stále ide o vysoko postavenú a spoločensky maximálne neprijateľnú zábavu, ktorá mi určite ulahodí erdofínový chtíč viac ako 50 odtieňov pretiahnutej Achmediny :) Walter for President!!!

Snaha prekypovala, ale rozprávky málo, humoru tiež a... asi už moja chytrosť a rozmaznanosť predčila očakávania. Aspoň hudobný motív rozoznám rýchlejšie ako smrad v Carihrade a nákazlivosťou predčí arabskú jar :)

V duchu starej nemeckej múdrosti o stokrát opakovanej lži, ktorá sa stane pravdou, by som v prípade Морозко použil mutáciu, že stokrát videný Mrázik sa stane fenoménom. V časoch Kultov zrodený a vekmi na nesmrteľnosť povýšený. Riecť mrazivú kritiku by sa rovnalo inkvizičnému besneniu s trestom v podobe povinného zhliadnutia režisérskych verzií filmov v čiernych číslach. Ako raz povedal istý známy francúzsky väzeň - „Kto nám vládne, zistíme podľa toho, koho nesmieme kritizovať“ a v období zimou treskúcom vyvstáva nad Slnko jasné, kto vládne (nielen) našim obývačkám :)

Taký milý a úsmevný prierez vianočnými ľudovými zvykmi a vidieckou pospolitosťou, neodmysliteľne spätý so sviatočným programom v TV búdkach. Na promovanie medzi klasické diela, ale chýbajú dve veci. Hlbší dejový záber priamo úmerne spätý s dlhšou minutážou. 4 a 1/2*

Pred 15 rokmi ma The Net ako tak thrillerovo vzrušoval, dnes si vyslúži iba bolestné kinematografické úsmevy s trpkým posolstvom do budúcnosti, ktorú už, žiaľ, žijeme. Kategória filmov, čo budúcnosť nedocení, ale zaživa pochováva a s poslednou hrudou zeme zostane v mysli iba nostalgia s béčkovým odorom.

Sympatické herecké výkony, krásna výprava a jednoduchý námet. Čo iné stačí ku klasickej rozprávke, na ktorú sa nedá nepozerať s úsmevom na perách s oduševnene krásnym pocitom na duši a pritom si ukrajovať z tej najgurmánskejšej neviditeľnej jaternice? "Kdo se nerad usmívá, ten je starý protiva. Hej, na světě je přece krásně!" a po tejto rozprávke, aspoň na chvíľku, skutočne je :)

Nebyť dua Fonda/Sykes bolo by zarobené na monštruózny prúser. Vďaka nim zábava dúchala do bránicovej pahreby a každá sa postarala o jednu hviezdu. Všetko ostatné nestojí za zmienku, nieto ešte za hodnotenie. 2 a 1/2*

Ďalšia zbytočná Troškovina... Síce z času na čas aspoň trochu pozerateľná, keď nič lepšie v tých zúžených bedniach nedávajú. A to je velice vzácna chvíľa... Ale stáva sa. 1 a 1/2*

Skalní jednoznačne v postavení hry z čoho ich usvedčil tento kamerový záznam. Výpravná obrana spoľahlivo plnila divácke nároky a dnes ju moje kritické oko zaraďuje do vitríny jasnozrivých klenotov. Stred poľa v zložení Dibarbora-Mrvečka-Garlatty kreovalo humorné finesy brazílskych rozmerov, len útočný scenár im pravidelne hatal cestu do kinematografickej siene slávy bombardovaním pevnej konštrukcie režisérskej bránky, z čoho rezultoval slabý dôraz v zakončení a občasné rozhodcovské napomenutie. Napriek tomu klasika, ktorú si prevelice rád pustím zo záznamu na zlepšenie nálady a s víťazným výsledkom pre skalného diváka v ofsajde :) 4 a 1/2*