bloodline

Sandlerovky mám oveľa radšej ako Stillerovky a táto morálne zaostalá komédia to len potvrdzuje. Stillerovka by v tomto šate zhnila ako novembrové jablko, zatiaľčo som v podaní Sandlera videl slušnú komediálnu smršť ochudobnenú o výpadok funkčnosti produkcie endorfínov prvých a posledných cca 20 minút. To medzitým zachraňovalo reputáciu a nejeden krát s hurónskym výbuchom smiechu (napr. cameu Caana a Sarandovej neverili moje spánku chtivé oči ešte na druhý deň ráno). Poctivý priemer.

Existuje taká povera, že ten kto si pamätá 90-te roky, tak ich nežil. Našťastie si 90-te roky pamätajú životnú hereckú formu génia menom Al Pacino. Čo film s jeho ksichtom to národný poklad, pri ktorom ide roztrhať aj Tutanchámonovu hrobku. O jazyku nehovoriac, ten mal gloriolu dotyku kráľa Midasa a premenil geniálne scenáre na zlaté bane prednesu plné perverzie, štipľavých slovných zoskupení a zasrane pravdivými hláškami o živote, vzťahoch, (viero)vyznaniach, o všetkom... Už len nech Al Pacino zarecituje Hviezdoslava a budem spokojný :) The Devil's Advocate zapadá do tohto súhvezdia tak dokonale, že aj v pekle bili na poplach pri čertovsky masakrujúcom Johnovi Miltonovi. Kvarteto Reeves-Theron-Nielsen-Tunie dotvárali dokonalý pentagram hereckého plesu príšer s výpravovo chladnou industriálno-klaustrofobickou New Yorskou atmosférou. Howardov hudobný doprovod hypnotizoval sťa dupot Luciferových kopýt... Partitúra v čiernom maestro! A scenár, ten mrazil, čo mrazil, horel v "zádech" každou vetou, súvetím, myšlienkou a dúfam, že je zaradený ako ďalšia kapitola v LaVeyovej Satanskej biblii. Nemôžem si pomôcť, ale v područí sloganového manifestu Miltonovho Paradise Lost "Better to reign in Hell than serve in Heaven", kapitulujem na ďalšie superlatívy. Moja filmová viera je pevne a neoddeliteľne spätá s The Devil's Advocate a v nebi budú musieť urobiť výnimku, lebo bez tohto dva a pol hodinového základného kameňa môjho kinematografického vierovyznania tam hore nejdem! Ale, čo ak tam hore nepôjdem vôbec? Belzebub teš sa! "Vanity, definitely my favorite sin." ]:)

S pokračovaním novodobej opičej eskapády som s radosťou prišiel o 3D panictvo, ktoré zanechalo vcelku pozitívne dojmy. Každopádne si myslím, že až na dve (exkluzívne) scény, ide v tomto prípade o zbytočný 3D formát. Naďalej však budem preferovať sploštené verzie a ponechám si holubičie videnie pri kino vizitách. Toľko moje dojmy z "Nového Sveta" a hor sa do ZOO do pavilónu opíc, či skôr ľudoopov alebo nebodaj ľudí? Tri roky starý remake zanechal dojmy s tak nesmiernou rezonanciou, že konštrukcia Zlatej Brány má nahnané v oceli ešte aj dnes (ako keby ste do Mozartovej Eine Kleine Nachtmusik pustili metalový gitarový riff). Pokračovanie by som prirovnal k metalovej opere s hutným a inteligentným inštrumentálnym poňatím a lá Led Zeppelin. Rozmenené na drobné - úvodná scéna napumpuje goriliu dávku adrenalínu, potom prídu filozoficko-teritoriálne nepokojné vody kypriac pôdu pre finále, ktoré, ako vraví kamarát, odpáli dekel. Zo všeobecnosti vnímam part no.2 ako mimoriadne vydarené intermezzo pre tretie dejstvo. Určite menej pochopené, o nejakú tú hviezdičku chudobnejšie, ale chce to svoj čas, možno viac ako jedno pozretie. Nehľadajte klasický oddychový blockbuster, miestami ide o Baudelairovskú lyriku, ale každý si nájde to svoje. Moje súkromné kinosafari dvíhal z kresla do nebeských výšin technický ráz. Grafika, animácia, audio-vizuo efekty, výprava... A kamera s hudbou... Tá KAMERA s HUDBOU ma roztopili ako čokoládové fondue!!! Krívajúci opičí krok tkvel iba v réžii, scenári a v (ľudských) hereckých výkonoch (mať Garyho Oldmana vo svorke a nevyužiť jeho genialitu = zahodený pokutový kop v poslednej minúte finálového zápasu a... prehrať). Jedna vec mi stále vŕta hlavou a musím ju špeciálne kladne vyzdvihnúť - Rise of the Planet of the Apes trvalo 100 minút, ale pocitovo 130 minút, Dawn of the Planet of the Apes 130 minút, pocitovo minimálne 160. Potešenie je na mojej strane :) 4 a 1/2*

Keďže jednotka kvalitatívne zmietla dnešnú animátorskú impotenciu do večných lovíšť, stala sa ventilčekom kvality k pokračovaniu a úspech dvojky bol tak povediac na spadnutie ako podmínované dvojičky, aj keby púšťali v kine namiesto dvojky záver vysielania na Dvojke. Pokiaľ ste fanúšikom týchto avatarovsko-dračích ekíp je čas na radosť, pretože sklamania nehrozia a môžete zahorieť blaženosťou na sequelský upgrade a prequelovskú povinnosť. Kým jednotka sa orientovala na detského diváka, dvojka už pomerne častejšie lavírovala na vodováhe dieťa/dospelý. Každopádne treba nasadnúť na štvorkolesových okapotovaných drakov a upaľovať do kín za novým dobrodružstvom, lebo už len tá animácia za to stojí. Vážení, nejde o žiadnu čerešničku na torte, ale čerešňový sad, alebo lepšie povedané ide o tortu na čerešniach!!!

Ešte v živote som nevidel tak skvele natočený morálny odpad vyfetovaný do troj hodinovej masturbácie celý život šikanovaných alfa samcov. Keby bola navyše Leonardova postava černošský transsexuál nakazený HIV a prepustený zo San Quentinu za ziscenovaný proces, vypočul by si určite slávnu hlášku "And the winner is...". Žiaľ ani taký velikán ako Martin Scorsese to (opäť) nedomyslel. Čo dodať? Majstrovsky tiekli slzy od smiechu až mi vyschla nosová sliznica. Zažil som asi ten najčistejší a multiorgazmický filmový koks a sex, ale po týchto nespútaných orgiách nasledovalo morálne dávenie pri ťažkom triezvení. Asi by ma veľmi rýchlo prešiel smiech, keby do našich kín zavítal podobne kvalitný kúsok o takých človiečikoch ako páni Majský, Fruni, Tkáč, Haščák, (dlhý) Široký (bystrozraký)... V tej chvíli by ma nemrzeli roztrhané bránice na druhej strane Atlantiku. Mimochodom poznámku "Mládeži přístupný" považujem za blbý vtip... dosť blbý. 4 a 1/2*

Všetci to dobre poznáme. Strelené americké komediálne jednohubky, netrafené logikou, líznuté (miestami prehnane) trápnosťami gigantických rozmerov, ale napriek tomu si radi pri nich oddýchneme. Asi takto by sa dal v skratke opísať nový skalp na komediálnej scéne a tretie harašenie dua Sandler/Barrymore. Minimálne 50x a stále ten istý raz dostanete presne to, čo si oko diváka žiada pri letnej filmovej grilovačke a zabehnuté koľaje marinované klišoidnosťou splnia do bodky aj tie naj(ne)očakávanejšie predpoklady. Aké (ne)čakané?! Ale musím uznať, zabavil som sa, zrelaxoval a potešil. Scenár šteklil bránicu (hlavne v supermarkete) a Sandler s Barrymore by mali zo svojej zladenosti založiť chránenú dielňu. Rande po dekáde im na kúzle neubralo, aj keď 50 First Dates predsa len kvalitatívne obstálo omnoho lepšie. A "Somewhere over the rainbow"... Pohladilo srdce... 3 a 1/2*

Pán Spielberg asi vynašiel stroj času, lebo War Horse by dokonale zapadol do konceptu Amazing Stories až na to, že 2 a pol hodinová story sa už miestami zvíjala v posmrtných kŕčoch. Samotný celok diverzifikuje niekoľko príbehov, dejovo nesymbiotických a ťažkopádne koncepčných. Samotné konské pojítko tak ratuje reputáciu, ale nech som sa snažil a premáhal akokoľvek, užší sentimentálny vzťah zostal niekde na frontoch Búrskej vojny. War Horse alternuje dokonalé hviezdne momenty s do oka bijúcou rozšafnosťou (ako keby si Spielberg odbiehal každý druhý deň na lyžovačku do Normandie). Výrazne tomu nepomáhali chabé herecké výkony, bornírovaný (vznešenejší výraz pre tupý) scenár* či dobité oči klajúce nasvietené štúdiové zábery. Netuším či išlo o umelecký zámer alebo čistý diletantizmus, mne osobne to prekážalo ako výtlk na diaľnici. No a teraz sa natíska otázka pre kieho čerta som dal 4*? Keď si odmyslím všetky tie dejové splašky a naškrobenú produkciu, očaril ma "backround". Orgazmická práca čo sa týka 1.svetovej vojny. Detaily, prostredie, boje, ukážkové utrpenie zvierat, ľudské myslenie, zákopy, technika, civilné obyvateľstvo, priateľsko/nepriateľské vzťahy bojujúcich strán etc. etc. Týmto vzdal Spielberg dôstojný hold prvej vojne so všetkou cťou a chrabrosťou. Nemôžem si pomôcť, ale dokonale ma odzbrojil a na tomto som mohol nechať aj moje dobité a vyklaté oči. *Jedna poznámka na záver. Videl som, žiaľ, iba dabovanú verziu, ale zrejme na západnom brehu Moravy ešte stále prežíva tradícia traumy z Protektorátu, keďže tu chceli vojaci na strane Dohody horlivo bojovať v Prvej svetovej vojne(!!!) proti náckom. Pobavilo, ale asi by si mal niekto zopakovať dejepis :)

Taká štipľavá facka s razanciou pravého háku Muhammada Aliho všetkým americkým byrokratom a pochlebovačom, čo si z vojny vo Vietname spravili výnosný biznis na štatistiku a ľudské zdroje, pardon životy. Expresionistická čistička citov, ktorá dokonale ilustrovala vrcholy ľudského bytia a vnútorného blaha, aby následne zasalutovala nezmyselnému boju za demokraciu v očistnej kúre ruskej rulety, ktorá roztvorí zreničky, zatají dych a odzbrojí zmysly ako klbko LSD v žalúdku Janis Joplin. Emocionálny rozklad pokračuje kastráciou humanitných hodnôt, bratstva súdruhov a hľadaním Ariadninej nite v labyrinte paralyzovanej prítomnosti, postavený na traumách frontových pochôdzok v ryžových poliach. Samotnou traumou sú trojhodinové galeje trpezlivosti a koncentrácie. Cimino však z hercov vyžmýkal aj tú poslednú bunku ich talentu a na zlatom podnose strieborného plátna naservíroval učebnicovú elégiu vojenskej absurdnosti. The Deer Hunter by sa dal ospevovať donekonečna. Pritom stačí tak málo - nahodiť maskáče, kanady, poľnú fľašu, jeden náboj, revolver a pustiť play. Koho budú omínať kanady alebo si bude myslieť, že maskáčový vzor má už otlačený aj na čele, môže náboj vložiť do bubna, roztočiť a ísť z kola von. Potom možno zistí, že sa radšej oplatí ešte chvíľu loviť aspoň tie jelene až príde k záveru a k obohateniu o kinematografické veľdielo. Pritom ide o obyčajný príbeh obyčajných ľudí, ktorí sa nachádzali na správnom mieste, v nesprávnom čase, v nechcenej vojne za chcenú demokraciu, aby následne žili zmyselný život v nezmyselných podmienkach, v šťastí z prežitia a nešťastní zo žitia.

Ak odložím bokom sentimentalitu z osobných životných útrap, Clooney a spol. rozjarili srdce takým milým príbehom zo života o živote pre život. Niekde v kútiku duše mám slabosť na podobné žánrové spracovania, lebo opantajú dušu takým srdečne nefalšovaným pocitom nenútenej ľahkosti. Všetko pôsobí tak nenútene, od srdca. Deduško večerníček však sfúkol jednu hviezdičku z nebíčka, z môjho pohľadu, za priemernú réžiu a občasné, herecky neprirodzené, úlety. Clooney (inak zahral fantasticky) by na režisérskej stoličke odviedol sakramentsky delikátnejšiu robotu. Okrem toho, na výbornú zvládnutý scenár, výprava a strih.

Zdá sa, že nad Svätollesom v meste anjelov bujačí nejaká kliatba rozprávkovej demencie. Inak si neviem vysvetliť tento (ďalší!) pokus o trestný čin. Kde bolo, tam radšej nemalo byť, ale stalo sa a jeden švárny junák z castingu, zjavne bez ženského vkusu (a poznačený osudom budhistických mníchov z Hot Shots! Part Deux), vybral najviac žensky a nevinne odpudivú ženu v celom Svätollese a rozhodol sa, že ona bude filmovým Halloweenom o Snehulienke. Ani sneh ani lienka, ale slečna Stewart Kristenka odpudzovala aj komáre v teplom nočnom opare, lebo až tak im pila ťažko vysatú krv. U mne sa jej darilo piť všetko - nervy, čas aj pivo. Čo ale na nej videl rež i sér? Tie ohavné uši alebo neexistujúce prsia? Nuž slečinka asi musí mať čierny pás z posteľnej gymnastiky, keď si dokázala vytr...sať pokračovanie. Rozšantený som a zas ma premohli emócie, od ktorých sa snažím tretí týždeň oslobodiť. Vytknem už iba neandertálsko primitívny scenár a jeho dokonalý manifest spočíval v postave slepého taťka trpaslíka. Metalicky temné a chladné 2 hodinky tak rozžarovala jedine Charlize Theron (komplexná exkluzivitka), veľkolepá výprava a kostýmy.