Ahsoka

Tak pri tomto filme som sa premenila na jednu poriadne vypätú strunu, žiadna poloha na sedenie už nebola dosť dobrá, ako na tŕňoch, o tom potom. Silný, emocionálny príbeh s hĺbkou, ktorému typicky pre tento žáner a krajinu pôvodu nechýbala určitá dávka pátosu, patriotizmu a trápnych frajerských vtípkov, ale v tejto dávke by som sa ešte nad to dokázala povzniesť. Čo ma ale dostalo bol odfláknutý, prvoplánový, predvídateľný, klišé záver ako vystrihnutý z učebnice "Ako sa točí akčný vojnový trhák v dielni USA" a nalepený do koncovky tohto filmu. A vykreslenie talibáncov ako totálnych amatérov si tvorcovia tiež mohli odpustiť. Ale inak hodnotím ako veľmi dobré.

Síce príjemné znovu vidieť Rexa a jeho tím, no neviem sa premôcť, ale epizóda na mňa opäť pôsobila skôr výplňovito. Zaujala menšia odbočka k senátorke Chuchi, ale aj to nakoniec ostalo len ako slepá ulička. Dozvedeli sme sa, že Impérium ide po Omege - už zase. Ja som mala doteraz pocit, že Impérium, aneb najväčší nepriateľ, ide po nej a aj ostatných zbehlých klonoch stále a nie už zase. Očakávam spojenie s Rexom pravdepodobne až do konca seriálu, a možno by to bolo bývalo zaujímavejšie, keby sa tak stalo už aj skôr.

Tak podmanivá kamera (v tejto epizóde teda obzvlášť), že až po skončení epizódy si uvedomujem, že to tempo deja bolo trošku pomalšie a posun bol menší ako v predchádzajúcich častiach. Ale zato som si o to viac užívala každý moment a vôbec mi to nevadilo. Ak to nebude mať za následok, že v niektorej z najbližších častí ten dej naopak preletí. Epizóda zameraná skôr na rozvoj charakterov a vzájomných vzťahov. Vyzdvihnem aj postavu Jabušigeho, ktorá ma mimoriadne baví už od prvej epizódy a teším sa, čo ďalšie nám ponúkne.

Začiatok filmu nebol teda ničím mimoriadny, humorom zachádzajúci až niekde do trápnej sféry. Avšak odrazu taká evolúcia nastala, že z toho austrálopiteka sa minimálne po komediálnej stránke stal perfektný homo sapiens. Za mňa jednoznačne najlepšia komediálna scéna, akú som dlho predlho v moderných filmoch videla bolo vyťahovanie guľky, resp. ošetrovanie Maxovej ruky Annie. Po krimi stránke tiež veľmi dobré, aj keď ten vrchol nastal v scénke na moste, záverečných 15 minút už podľa mňa bola zbytočná a silená eskalácia príbehu.

"Na tomto svete nie sú priatelia ani nepriatelia, ale iba ty a nikto iný." Inšpiratívny výrok Toranagu k zamysleniu, akurát nie som si istá, či on sám sa drží týchto vlastných slov. No uvidíme. Každopádne Hirojuki Sanada má charizmy na rozdávanie a prijemne mu v tejto oblasti sekundujú aj Jarvis a Sawai. Pekný prešup do akcie. Hoci mala by som výhrady hlavne čo sa týka scény, kedy všetci hlavní už naskočili na loď a na pontóne ostal bojovať už iba Toda Buntaró. Všetkých pobil až na koniec móla a ostatní nepriatelia sa na neho celkom na pohodu pozerali z pevniny, akoby ho chceli nechať nech si pekne zamáva Toranagovi a potom sa na neho všetci vrhli. Tak ma to trošku pobavilo. Ale i tak sa úroveň drží a za túto epizódu u mňa slabších 5 hviezd.

Zatiaľ čo v prvej časti to dejovo bolo akoby sme poskladali okrajný rad puzzle, tak tu sme začali skladať vnútrajšok a dozvedáme sa to dôležité a lepšie chápeme súvislosti. Zápletka má zložitosť a hĺbku, je pútavá, toho všetkého vizuálneho naokolo menej, všetko skorigovanejšie, vybalansovanejšie a celkovo páčivejšie. ;)

Nepopieram, určite zaujalo. Vo veľkej miere sa tu stavilo na vizuálny zážitok asi zo všetkých strán, či už výprava ako taká, prostredie, alebo v súčasnosti veľmi populárne citlivejšie momenty (vraždy, sex, mučenie...) zobrazené v raw štýle. Na mňa ale až príliš veľký wow efekt a nie som úplne fanúšik takéhoto nasýtenia očí. Nestačí mi to. Asi by som to zhrnula slovami: mnoho a zároveň málo. Hlavne, čo sa dejových a charakterových informácií týka. Ale zvedavosť smerom k ďalším častiam vzbudená, čo asi tiež bol zámer.

Silný, menej všeobecne známy príbeh inšpiratívneho muža Nicholasa Wintona a jeho spolupracovníkov (na ktorých film objektívne nezabúda), s ktorým prichádzajú aj silné emócie. Z tohto pohľadu je film na úrovni Schindlerovho zoznamu. Napriek tomu sa mu po filmalárskej, či umeleckej stránke nevyrovná. A hoci vnútorné nutkanie je len ťažko odmietnuteľné, 5* dať nemôžem. Páči sa mi, že sa nataláčalo na miestach, kde sa malo, teda v Prahe, a tiež počujeme jazyk, ktorý máme počuť vďaka spolupráci s českými hercami a nie je to tak iba samá angličtina. A nedá sa opomenúť výkon Hopkinsa, ktorý tu vzhľadom na svoj vek trhá normy obdivuhodným spôsobom.

Milé, neškodné, nenáročné, neurazí, ani neoslní. Krásne zábery Paríža a príjemná zvučná hudba. Aj keď doba, ktorá bola zobrazená v tom popolnočnom živote bola asi presalen trošku prikrášlená. Nuž a Owen Wilson tiež filmu dvakrát nepomáhal. Sem tak nejak nepasoval a už vôbec nie k Marion Cotillard.

Dosiahli sme ďalší zatiaľ očakávaný bod - veľké zmierenie partie, ktoré podobne ako reunion v predchádzajúcej epizóde nastalo veľmi tuctovo. Samozrejme v pozadí nejaký ten nebezpečný snežný červíček, aby to nebolo až príliš nudné. Nesmel chýbať aj nevýraznejší Echo, ktorý aj v tejto epizóde bol tak trochu iba do počtu. Takže všetky nezbytné formality vybavené, a ja horím zvedavosťou, čo nové prinesú najbližšie epizódy.