nunka

Je ťažké prijať, že už počas natáčania filmu bol Spencer Tracy ťažko chorý a 17 dní po natočení posledného záberu zomrel. Napriek neľahkým okolnostiam je jeho herecký prejav výrazný a je skutočným pánom hercom. Guess Who's Coming to Dinner je nestarnúca klasika, natočená vkusne, humorne a nad vecou. Nemôžem si pomôcť, ale kulisy a konverzačný charakter filmu po celý čas vytváral až divadelný dojem. Na konci som čakala, že sa zatiahne opona a herci sa znova vrátia na javisko:)

Inšpiratívny film o výbere manažérov neštandardným spôsobom. Aplikácia Gronholmovej metódy priniesla medzi vyvolených dostatočný materiál pre posudzovanie komunikácie, odolnosti voči tlaku, spôsobe interpersonáleho kontaktu a príjemne sa na to pozeralo. Simulácia jednotlivých úloh bola pútavo spracovaná, herci pôsobili presvedčivo a nebyť pár miest, ktoré boli zbytočné vo výberovom kontexte, mohol byť tým celkový snímok aj dokonalejší.

Friends with Benefits funguje v štýle vysoko nasadeného tempa - v dialógoch, v dynamike príbehu a postelových scénach (v ktorých je tam vskutku dosť). Práve "v posteli" sa bližšie zoznámime s Dylanom a Jamie, užijeme si pár dobre fungujúcich vtípkov (Justin parodujúci sám seba), dvojici držíme palce, keď im to klape, prajeme im aby sa k sebe vrátili, keď nastáva kríza a pochybnosti a v tomto tempe a zabehnutých pravidlách film funguje až do konca. Pre mňa najväčšie prekvapenia -Justin ako herec, príjemná chémia medzi Milou a Justinom.

Napriek silnému emočnému a originálnemu rozmeru má film niečo, kvôli čomu nemôžem povedať, že bol skvelý...V prvom rade sú to nevyrovnané herecké výkony. Postava Keitha bola definovaná tajomnosťou, záhadnosťou, vnútorným napätím, ktorú Jesse McCartney jednoducho nedokázal vyprofilovať úplne vierohodne, ale aspoň sa k tomu priblížil. Natalie je celý čas preafektovaná, čo mi celkovej atmosfére filmu neladilo už od začiatku. Myšlienka nie je povrchná, páčil sa mi hlavne "teen pohľad" na všetky životné záležitosti, ktoré film rieši (od hodnôt osobných, rodinných až po celkovú kvalitu života). To, čo podľa mňa vo filme rovnako nefunguje sú dialógy - nesúvislé a miestami neautentické, dvaja mladí ľudia sa takto v živote nerozprávajú. V celku je to však zaujímavý filmový nápad - ako dať teen romantickej dráme aj patričnú hĺbku a pointu.

Kto by bol na začiatku povedal, že po úvodnej akcii - atentáte na Lincolna bude nasledujúca línia pokračovať súdnou drámou, kde nepôjde ani tak o fakty a argumenty, ako o hru s citmi. Film je o uhle pohľadu na historické prieťahy južanov a severanov, o morálnych dilemách, ľudskom charaktere...dominuje silný príbeh. I napriek kladom tu nejaká nadstavba nad priemerný dojem trochu chýba.

Réžijný debut Teda z HIMYM je niekde na dolnej hranici priemeru v rámci romantických komédií. Má svoje čaro a zreteľný ľudský rozmer, no humorných scén je v ňom ako šafránu. Sam je stále Ted, táto postava v podstate nie je výrazne odlišná, ani vo vzťahu k iným postavám, ani herecky, vlastne ani charakterom nie. Príbeh ide po línii vzťahov a záväzkov - kamarátskych, partnerských, manželských, trvalých, krátkodobých, pričom celkové spracovanie má skôr seriálovú podobu.

Šikovne nasnímané úvodné exteriéry, bombastický úvod a vravím si, že Duncan Jones to celkom roztočil. Dynamiku udržiavajú pasáže, ktoré ucelujú celú skladačku a v istom momente ich nekonečné obohrávanie do kola začína byť dosť nekreatívne a všetko ostatné len mechanicky servírované. To, čo ma v úvode ohúrilo (jedna kľúčová scéna a jej možné obmeny) ma ku koncu trochu unudilo. Source Code má svoju kvalitu a originalitu, vyčnieva z radu mystery žánroviek, no myslím si, že opakovanie jednej scény (aj keď výbornej) bolo založené na technike obohratej platne. Realite v inom čase a priestore (realite experimentu) sa tak nedostalo dostatočnej pozornosti.

Filmové oprášenie malých modrých potvoriek je pre mňa predovšetkým nostalgickým zážitkom, zvlášť s dabingom. Jasné, že ich dobrodružstvá nie sú žiadnym adrenalínom, ale stále sú rovnako roztomilí, stále sa zmestia do ľudskej dlane a sú strašne oldschool. 3D je samozrejme absolutne zbytočné a 102 minút akurát tak stačí na návrat do detských čias.

Priemerná neškodná komédia s výrazným Russellom Brandom, ktorý celému dojmu dodáva extra dávku excentrickosti, rebélie a infantilnosti zároveň. Arthur je dominantným prvkom a jeho vývrtky mali únosné medze a celkom bavili.

Mám rada zložité filmy. Don´t look back je zložitý prvých 15 minút, potom je viac atmosferický, záhadný a zároveň jednoduchý. Monica a Sophie sa predbiehajú vo výborných výkonoch, obe sú určite korením filmu. Kamera je takisto výborná. Samotný námet však pôsobí dosť obohrane a mnoho iných filmov sa s podobnou pointou popasovalo pútavejšie a dômyselnejšie.