wipeout

Pre mňa osobne najobľúbenejší neanimovaný seriál klasického tipu. A to aj napriek všeobecnej neobjavenosti tohto klenotu slovenskými televíziami, teda až na pár príležitostných vínimiek. Je to pomerne nepochopiteľné, kedže oplýva všetkými správnymi seriálovými ingredienciami: zaujímavým prostredím, originálnymi a neilen humoru schopnými charaktermi(bratia psychológovia, opatrovateľka Dafne z Manchestru či klaustrofobicky so svojím synom žijúci postarší otec Martin), inteligentným humorom, okrem epizódnych častí aj hlavnou pomaly sa rozvíjajúcou dejovou kostrou ako aj poučením či láskou. Proste stvorený na ponocovanie pred Tv pri poháriku dobrého vyzretého vínka, podobne akým je tento seriál sám.

Toto je jeden z tých filmov, ktoré sa oplatí vidieť už len kvôli soundtracku, jednoducho hudba udáva tempo celému filmu. Je to príbeh o precitnutí z apatie do ktorej často nechcene upadáme a celý čas čakám, že príde niečo, čo v nás naštartuje motor zmeny. Môže to byť láska, smrť... čokoľvek dostatočne silné. Toto nachádza Largeman v tom najnepravdepodobnejšom mieste: ospalom rodnom mestečku spolu s krehkou Sam a starými "kamošmi". Garden state je veľmi príjemným zážitkom,so svojou vlastnou zvláštnou Numb atmosférou a veľmi dobrým obsadením,najmä Natalia Portman je úžasná. Napriek všetkému nutkaniu až na poslednú časť sa vyhýba prehnanej dramatičnosti a nesie sa na tej istej vlne až do konca. Príjemne neopozeraný takým sa snaží tváriť a darí sa mu to pomerne slušne. 3,5*

Tak na Dorm som sa dlho tešil, no naneštastie očakávania predčili samotný výsledok, pretože nejde o nič iné ako o klasickú ducharinu bez nejakého výrazne originálneho nápadu, pomerne slabou atmosférou, nevýraznými výkonmi mladých hercov,ktorých som rozoznal od seba až niekedy v polovici. Príbeh tuctový, teda až na prostredie chlapčenskej internátnej školy a riaditeľku. Pokus o drámu s happyendom taktiež nevyšiel, takže jediné čo by tento film mohlo zachrániť by boli lakačky. Ale aj tu vás čaká sklamanie, všetko už tisíckrát videné a omnoho lepšie prevedené v iných filmoch. Dorm sa najme v poslednej štvrtine mení a úbúda hororových prvkov na úkor drámy, čo bola vlastne vítaná zmena. 2,5*

Rushmore možno zaradiť k bočnej vetve amerických komédií, ktoré majú ambíciu humor odvulgarizovať, pridať na jeho inteligentnosti vychádzajúc z použitia herecky veľmi dobre obsadených bizarných postáv, a to všetko v kombinácii s neotrelou vinikajúcou hudbou. Ako príklady by sa dali uviesť Life Aquatic with Steve Zissou, The alebo Royal Tenenbaums, The. Problém je v tom, že pri týchto kvázi komédiách veľa záleží od toho v akom rozpoložení sa momentálne nachádzate,hlavne preto, že nejde o priamočiary humor. Mňa osobne tento subžáner zaťiaľ naplno nedokázal osloviť, aj keď originalita sa mu nedá uprieť. No a Rushmore je tím lepším, čo ponúka. 3,5*

Božia sladkokyslá ľahkovstrebávateľne silno potentná komédia nevinne a s ľahkosťou sa obvýjajúca okolo pádu Berlínskeho múru. Kneipen na každom kroku, pivo je obedom, večerou i ďaľších 5 chodov v štýle večne pojedajúcich(popíjajúcich) hobitov, teda až na raňajky, tie sú občas spojené s pojedaním Schweinebraten. Potulujúci sa psy sa vlastne vonkoncom nepotulujú, oni len diskriminovaný a nedocený ako zákazníci nočných podnikov hľadajú svojich záchrancov z večného absťáku. Ach ako ľahko sa o tomto vinikajúcom Nemeckom filme rozpráva, pretože je naozaj o čom. Veľa ludí nadáva na Nemčinu ,po skúsenostiach zo základnej tipujem, ale aj jej najväčší kritici budú musieť uznať, že je to jednoducho prekrásny filmový jazyk,síce so svojou zvláštnou ledabolo melodikou, ale schopný takýchto chuťoviek. Ďalšou ingredienciou na očarujúcom kuchárskom recepte tohto komorného dielka je výborne vybraná hudba, dodávajúca všetko potrebné korenie aby ste si na tomto dezerte mlsne pochutily. Bravó len tak ďalej Nemecko!

Hovrím si: 58% na komédiu v ČSFD, a ešte k tomu z USA, to nemusí byť vonkoncom zlé! Ale tu jednoducho platí, že vínimka potvrdzuje pravidlo. Nielenže sa nebudete zabávať, ale bude vám z toho humusného humoru maximálne tak zle. Strojovú zmrzlinu už nechcem naozaj nikdy vidieť, no ale keď práve to bol hlavný ciel tvorcov tak sa im to podarilo na výbornú. Ja Jima Carryho a jeho palstickú tvár milujem, ale tu asi ani sám nevedel do akých %?!ˇ§ sa to púšťa. A prečo teda vôbec udelujem tú hviezdu? No v prvom rade za podarenú trojicu synáčikov a možný omyl prameniaci z faktu, že som v polovici stratil nervy a začal som sa venovať zmysluplnejším, dokonca aj zábavnješím činnostiam, čo oproti tejto komédii bude asi každá iná aktivita. 1,5*

Ako historický dokument podľa mňa The Queen zlyháva, pretože príliš zjednodušuje jednotlivé postavy a nemá dostatočne široký záber. Ale ono je reálie veľmi ťažko posudzovať z mojej absolútne laickej perspektívy. Ako dráma sa snaží o akýsi náhľad na problematiku Dianinej smrti z perspektívy kráľovskej rodiny. Problém je ale v tom, že podobne ako chladná navonok je kráĺovná , takým je aj tento film. Téma je dostatočne zaujímavá aby vás udržala pri pozeraní, Helen Mirren sa tiež prekonáva, no stále mi to všetko pripadalo ako prekladanie tej istej slamy dookola a ťaženie z témy, ktorá by ako by kráľovná určite povedala mala zostať "personal matter" a nie prostriedkom na vyprodukovanie filmu, aj keď sa stavia na jej stranu. A čo sa týka nominácií na Oskara, teda možno až na spomínanú Helen, tak zase len raz krútim neveriacky hlavou. 3,5*

Tento film je veľmi umne natočený, zaujme hneď od prvého momentu a využíva všetky dostupné a osvedčené klišé z tohto žánru, ale je to urobené tak vinikajúco, že vám to jednoducho prestane vadiť a oddáte sa zábave a nad nejakými tými chybyčkami krásy sa nezamýšlate. Proste to je taký straight shooter, kde je od začiatku jasné akým smerom sa to vše bude uberať, a nebyť toho príliš prekombinovaného konca mohlo tu svietiť ešte vyššie hodnotenie. 3,5*

Filmov o Vietname už bolo natočených naozaj veľa, takže je naozaj ťažké vyargumentovať si vznik ďaľšieho, tak aby prinášal k tejto problematike aj niečo nového a nebolo to len prekladanie tej istej slamy dokola. V tomto je Born on the fourth of july naozaj vínimočný, pretože jeho primárnym cieľom nie je vyobrazenie samotnej vojny ale jej následkov, čo sa mu darí omnoho lepšie ako napr. Lovcovi jeleňov. Vojnové scény tvoria len naozaj malú časť filmu, myslím si že to už ani potrebné veľmi nie je, ale Oliver Stone sa zameriave práve na obdobie rozčarovania, dezilúzie, hľadania nového zmyslu života, ktoré človeka po strate ideálov očakáva. Zaujímavé bolo tiež používanie politických reálii, i antivojnové demonštrácie boli veľmi dobre natočené. Niektoré scény už pôsobia ako klišé, treba tiež uznať, že najmä časť odohrávajúca sa v Mexiku je zbytočne natahovaná, aj keď na proces objasnovania myšlienkových pochodov to bolo asi potrebné. Taktiež som mal problém s Tomom Cruisom, ktorý mi tu jednoducho nesedel. Ale inak ide o veľmi zaujímaví príspevok do rodiny filmov o Vietname, ktorý odokrýva oblasti, ktoré v iných boli len hrubo načrtnuté. 3,5*

Film pestrý ako život, vytvárajúci samostatnú kategóriu filmov, ktoré už len k nemu prirovnávame(Crash, Babel...). Ale tá pravá magnólia bola a bude vždy len jedna!!! " We may be through with the past, but the past ain't through with us." A o tom, že tomu tak naozaj je vás bude jedny z najúžasnejších 3 hodín vášho života presviedčať zástup ľudsky uveriteĺných hereckých výkonov, ku ktorým sa radšej nebudem vyjadrovať, lebo tu sa jednoducho nedá vyzdvihnúť jeden či dvaja herci, tu sa to bravúrnymi výkonmi proste hemží. Jednotlivé príbehy sú kvalitatívne na podobnej úrovni, v ani jednu sekundu vám nehrozí napriek dlhočizne(krátkej) stopáži ani len závan nudy. Každý moment je dramaticky vycibrený a plný emócií. Najlepšie na tom všetkom ale je, s akou ľajkosťou sú tu podávané píbehy, ktoré by vás v iných "drámach" rozplakali, presne ako keď obdivujete krásny kvet, viete že ho čaká neodvratná smrť, ale to nie je dôvod na smútok ale len príčina toho že je taký krásny, jeho trvácnosť-smrteľnosť je zároveň aj jeho krásou. Tak je to aj s našimi životmi, nebyť smrti, utrpenia, neúspechov nebolo by tej pravej krásy. Práve túto krásu nám Magnólia podáva na zlatom podnose, vyšperkovaným úžasnou hudbou od Annie Mann. PS: Melora Walters v poslednom zábere, to bol posledný kliniec do rakvy mojej kritičnosti. :)