Následky lásky

Formálne strhujúce a dejovo neustále prekvapujúce. Uhraničivý Toni Servillo. Po skončení ale s nulovou katarziou, vyšumené do prázdna. Tematicky podobný Corbijnov Američan nie je o nič menej artový, a je zmysluplnejší, harmonickejší a emocionálne aj myšlienkovo uspokojivejší. (14.10.2015)

Dokonalý filmík, ktorý ma bez nejakých trikov udržal v napätí až do konca filmu. Herci s hlavným predstaviteľom.... Kamera dokonalá. Občas som mal pocit, že na niečom frčím namiesto... Dej sa pomaly odvíjal scéna za scénou a dôkladne všetko spolupracovalo. Keď bolo treba nabudiť, prebudiť, či dofarbiť fantastická hudba sa o to postarala. Občas nejaké drobné vstupy, ktoré nemali vplyv na dej, len mali spestriť zážitok. Ešte doteraz počujem ako doznieva zvuk zvoniacej lampy a zadržiavané výbuchy smiechu v sále.... :) (03.03.2016)

Wow. Naprosto nečekané překvapení. Zatím nemám slov. Dojem z filmu mi ještě dobíhá a to se mi zatím stalo jen u jednoho filmu (Dvoji život veroniky). Zatím dávám do top deset a až dojem doběhne a uleží se, tak ho snad nějak lépe popíšu. Zatím jen stručně: velmi osobní a famozní po všech stránkách. A chci ten soundtrack! Jo, jsem z toho filmu úplně nadšnej, to už jsem říkal? (06.02.2011)

Následky lásky je ten typ filmu, pri ktorom spoznávame hlavnú postavu postupne. Nevyhnutné minimum sa o ňom dozvieme na začiatku, avšak vysvetlenie jeho činov a spôsobu života prichádza omnoho neskôr. Príznačne sa podrobnosti dozvedáme z jeho úst, keď je na tom psychicky najlabilnejšie. Potom, keď už chápeme, o čom je reč, môžeme si všetko dovtedy videné spojiť a držať mu palce až do konca. Názov trochu klame, tie následky lásky treba trochu viac hľadať, film by sa mohol volať niekoľkými názvami. Napríklad Osamelý muž na elektrickom vedení. Mal som zafixované, že v dobrom talianskom filme musí byť mafia, krásne ženy, typické talianske manželstvo a futbal. V poslednom čase zisťujem, že to nemusí byť pravda, Následky lásky si vystačia bez futbalu a žena, ktorá by mohla robiť rámus, s Tittom komunikuje len krátko a cez telefón. (08.06.2014)

Film síce nie je skoro vôbec romantického žánru, romantiky je tu minimum, ale o to tu nejde. Paolo Sorrentino je neskutočne nadaný, pre mňa novoobjavený talent európskej kinematografie. Nadchýna ma jeho cit pre obraz a precíznosť záberov až niekedy neskutočnej kamery (hlavne v jeho najnovšiom diele). Soundtrack, ktorý je pre mňa vo filme jeden z najpodstatnejších prvkov, vyniká v každom jeho snímku ktorý som doteraz videl. A Toni Servillo? Ten charizmatický talian s jeho vnútornými monológmi umocňuje môj celkový pocit z filmu a prekopáva sa do mojej topky. (19.11.2013)