Thriller - drsný film

Naprosto extrémní film, kterej ukazuje všechno tak sugestivně, nemilosrdně a drsně, až někdy fakt zamrazí a rozhodně se nebojí nejrůznějších kontroverzních, ale reálných záběrů zotročení a provozování prostituce hlavní "hrdinkou". Jediná větší chyba je trošku zbytečný zpomalování záběrů v druhý půlce pomsty, přece jenom sledovat asi 5 minut jeden zpomalenej souboj mi přišlo trošku unavující, ale to co mě naprosto ohromilo, přišlo už v první půli a to absolutně skvěle trikově zvládnutí vypíchnutýho oka, na rok 74 fakt špička a i při druhým detalnějším skouknutí mi to přišlo dost reálný (17.09.2008)

Je poněkud zvláštní když v něčem co má pověst "splatteru podle kterého Tarantino točil Kill Bill" je zdaleka nejzajímavější ta první polovina, ve které se děj teprve uvozuje a seznamujeme se s prostředím, takže není vůbec akční. První plovina s únosem, zfetováním, dehumanizací hlavní hrdinky a vlastně i celého filmu předváděním nechutných a krutých činností naprosto bez emocí a bez výrazu rozhodně není špatná a dokáže zaujmout (i když je otázkou nakolik je to způsobeno autorským záměrem a nakolik amatérismem herců). Zato přesně toto pak dělá z druhé části tréninku a žánrově čisté pomsty směšnou frašku, která je navíc extremně nudná díky na první pohled stylovým, ale ve výsledku vražedně ubíjejícím zpomalovačkám. 5/10 (19.02.2009)

Ikona svetového exploatačného filmu, vo veľkom pretláčaná a citovaná majstrom postmoderny, Quentinom Tarantinom, vyhrávajúca hitparády brakovosti a brutality. ........ Vibeniusova réžia je špecifická odosobnenosťou, chladom a odťažitosťou. Celá revenge snímka sa odohráva v bolestne pomalom, zmrazenom tempe, postrádajúcom výraz. Akoby vo vákuu hodnôt a citov. Sexuálne scény sú výsostne asexuálne, prosredie maximálne neživotné, celý Thriller sa dá opísať ako absolútna pustina. Hlavná hviezda filmu, obeť ľudskej zloby Anita Lindberg prechádza (pretrpí) celý film s kamenným výrazom. ......... Táto spustnutosť vrcholí v chladnej brutalite záveru. Jednooká pomstiteľka likviduje svojich nepriateľov v priamych obrazoch slow-motion pomsty bez akéhokoľvek zľutovania. ......... Vibenius stvoril film existujúci mimo akejkoľvek ľudskosti a životnosti, postavil svoje autorstvo podobne ako Fulci na vlastných nedokonalostiach, ľahko zameniteľných s regulárnym trademarkom. Sex, Shotgun & Revenge. ......... PS. To úplne najlepšie je zaručené farebné zladenie pások cez oko s oblečením. (22.03.2013)

Film je rozsekaný na časti minulé a prítomné. Ten začiatok, keď nastúpila do auta celkom neznámemu mužovi, bolo slabo domyslené, lebo to vyznelo strašne naivne, ale čo bolo bolo. Scény pri ktorých sa pripravovala na pomstu (karate kurz, streľba, vojenský nácvik) neboli najlepšie prepracované, ale na tak malí rozpočet sa to asi lepšie ani urobiť nedalo. Je to mierne rozťahané, z nie moc výraznými hercami a niektoré scény tam byť ani nemuseli. Ale zas koncová príprava mladej lovkyne mala moju plnú pozornosť. Samostatnou jednotkou sú spomalené scény, kde hlavná hrdinka zabíja svoje obete a do toho zneli silno prenikavé zvuky, tak tie sa podarili aj keď, práve tie natiahli film na tak dlhú stopaž, ale práve tam bol film originálny. Po filme mam zmiešané pocity, rozum mi káže dať 4*, ale srdce je toho názoru, že také hodnotenie si nezaslúži lebo, že veľa scén bolo len priemerných, a tak ho poslúchnem. (01.08.2015)

Brak najbrakovitejší. Sexuálne explicitná, vrcholne brutálna a vo svojej dobe extrémne šokujúca UNCUT verzia je toho dôkazom. Naivný príbeh, pomalá, prízemná narácia, miestami takmer nudné tempo, hafo zbytočných scén... Mohol to byť dobrý film, alebo aspoň dobré béčko, lenže to by nesmel Bo Arne Vibenius zmixovať pomalé rozprávanie, miestami akoby pokúšajúce sa o podivne zvrátenú lyriku, rape&revenge do značnej miery iba tupo kopírujúci pôvodné amatérske I Spit On Your Grave (alias Day of the Woman) a akčnejšiu Coffy, z ktorých si berie len to najpotrebnejšie, mixuje to tréningovým programom a pridáva miestami štýlové, miestami útrpné a zúfalo samoúčelné spomalené sekvencie. Celý dej je vystavaný na báze "logika ustupuje v prospech exploitation". Áno, je to občas dosť drsné (na dobu vzniku), ale nič, čo by som už inde nevidel. No dobre, možno okrem 1-2 momentiek, ktoré nebudem približovať. Christina Lindberg je však celkom slušná a archetyp Tonyho uveriteľný. Symbolizmus sa tu hľadať ani nebude pokúšať, ale aspoň že je splnené harmonické zakončenie dramatického oblúku - začína sa príjazdom policajného auta a končí jeho postupným vytrácaním sa do neznáma. Tam, kde som pôvodne chcel začínať "test otrlosti diváka zrna najhrubšieho" končím jednoducho "slabota". Ale, ako vraví POMO, nuda to nie je a je to pomerne osobitá záležitosť. 40% (15.04.2014)