Muzika

MUZIKA Jurka Nvotu je fenomén. Fenomén, ktorý ťaží z toho, čím zároveň trpí : - porovnávaním s Pelíškami - ktoré je úplne logické, lichotivé, zároveň ale zaväzujúce a brániace dopriať Muzike zaslúžený obdiv. Resp. nie obdiv, ale čistú radosť z videného, pretože tie pelíšky tam stále niekde vzadu sú. Ďalej je tu vyrovnávanie sa s minulosťou presne tým nostalgickým sposobom, ktorý mnohým už nemusí prísť zaujímavý (a nostalgický). Tiež pocit (najmä pre nás, Slovákov) prehnanej kritickosti voči nám samým, tým pádom i voči filmu, ktorý sa skutočne podaril, ale akoby v nás historicky zakorenene fungovalo, že voči sebe samým musíme byť kritickí viac ako voči iným. Čo je všetko škoda a zároveň akási zvláštna zákonitosť. Resp. zákonitá škoda. Takže po krátkom entré čisto subjektívne oko, idem na to inak: nesmial som sa od srdca, usmieval som sa. I s odstupom (film som videl na Febiu) obdivujem Juraja Nvotu za vedenie hercov. Ani náznak amatérizmu, ani jedna herecky trápna scéna v zmysle - čo to bolo toto ? Presný Ľuboš Kostelný, krásna Táňa, ktorá sa síce nakoniec vyvinie zvláštne bezfarebne, ale i tak, fakt krásna (tu som vždy nekritický). A celá rodinka Oľhovcov Geišbergovcov, ktorá má jednoducho herectvo v srdci. Po Krutých radostiach sa pánu Nvotovi podaril ďalší fajný filmík, ktorý nie je dokonalý, ale čo je dokonalé ? A že vie byť dokonalosť i nudná... (22.05.2009)

Ach jo... °-/ . . . Kdyby pan >kapelnik< natočil tenhle filmek před čtvrtstoletím a byl o pětadvacet let mladší, zatleskal bych, jaký to jakýsi nováček natočil jakýs takýs nezávisláček. Tohle je ale fakt za hodně peněz zase málo muziky. Takže ty dve hviezdočky s velikým sebezapretím, pretože preto a víc už zase rači nic... - - - P.S. ...A ty muziko hraj! - - - - - (Poprvé viděno 29.11.2011 na >muzikzačnom priestore< , hodnocení 1744., komentář zde nejen hudbyzpytně zklamaný jako stosedmačtyřicátý - 29.11.2011) (29.11.2011)

Tenhle film na mě padnul jako jedna velká deprese. To co vedl Martin, nebyl život, ale jenom přežívání ze dne na den. Jemu to ale perfektně vyhovovalo a tak se v tom samozřejmě plácal jak se dalo. Jako by měl nějaké klapky na očích. Chápu, že doba, ve které se tehdy žilo nebyla dobrá. Příběh plyne poklidným tempem a je předkládán nenásilně a najde se tu i truchu té poetiky. (30.11.2011)

Je to slušně natočené (tak Šurkala, co se divím), dobře zahrané, má to pár zajímavých scén a líbil se mi konec, ale jinak mi Muzika strašně připomněla většinu českých filmů o komunismu. Černobílé postavy, nudný děj (pokud vůbec je - tady naštěstí jo), pár zbytečně přehnaných scén a celkově nanejvýš průměrný dojem - což opět platí i tady. Není to špatné, ale že bych si to chtěl pustit znova nebo to považoval za bůhvíjak povedený film... Slabé 3* (03.03.2021)

jeden naozaj jasný a viditeľný krok svedčiaci o vzmáhaní sa slovenskej filmografie - ak to hodnotíme ako divácky film, teda počin, ktorý má slovenského diváka pritiahnuť do kina na domácu produkciu, a navyše neporovnávame s Pišťánkovou predlohou, ktorej je síce verný, no výber niektorých postáv a ich obsadenia to posúva niekde inde, musím vysloviť nesmiernu radosť, pretože ak už Polčas rozpadu dokázal naplniť kinosály celkom potešujúco, Muzika, ak bude mať dobrú reklamu, by Polčas mohla (a podľa spravodlivosti aj mala) predbehnúť; scenár pána Ondreja Šulaja je plný výborného humoru a výborných obrazov, vyhýba sa nemotorným replikám a scenáristickým klišé, čomu sa bohužiaľ nevyhli ďalšie slovenské počiny súčasnosti (Démoni a Návrat bocianov), aj herecké výkony sú veľmi dobré, uveriteľné, herci svoje postavy a žáner pochopili a pod taktovkou Juraja Nvotu predvádzajú konečne prijateľné a vysoko pozerateľné filmové herectvo, obzvlášť Marek Geišberg so svojim otcom a Jan Budař excelujú, Kostelný je tradične skvelý - ale jeho ja mám ako herca nesmierne rád, bol som po premietaní spokojný, i keď človek by možno nemal až tak veľa premýšľať a uspokojiť sa s príjemným pocitom, pretože napríklad mu začne vŕtať v hlave, že na dobu, v ktorej sa predloha a teda aj film odohrávajú (80. roky) sa tam vyskytuje niekoľko nejasností (bokombrady, kantáta, príliš prísne kontroly); nič na tom, že sa jedná asi o najlepší slovenský film po roku 2000 aký som videl; (02.03.2008)