Muzika

Čo k tomu dodať? asi len huraáa... Slovensko má talent, vlastne film (novodobý samozrejme)... Veľmi milé prekvapenie čo do prevedenia, atmosféry, hereckého prejavu... v celku nechápem, prečo to nieje "tlačené" širšej verejnosti?! Každodenné strasti reálneho života v snímku, ktorý neodsudzuje, taktiež sa na nič nehrá proste len hrá... 8/10 (17.02.2009)

U mňa Muzika asi nezabrnkala na tú správnu strunku... Problém môjho nízkeho hodnotenia bude aj v tom, že ani jedna postava mi nebola sympatická natoľko, aby som sa s ňou dokázala stotožniť. To je jeden z dôvodov, prečo som sa často nudila, či skôr len tak plávala po prúde filmu, ktorý si ku mne nevytvoril vzťah... Ale inak nemôžem povedať, že by to vo svetle súčasnej slovenskej (ba i českej) tvorby bol zlý film. Práve naopak. Jeho čiernohumorná poetika čias, keď bez ohľadu na veľkosť vášho bydliska akoby tam "skapal pes" je veľmi podmanivá a atmosférická (či aj autentická, to neviem, bola som vtedy ešte dieťa). No nech sa dívam sprava, zľava, Muzika mi nič významné nepriniesla. Životné pravdy, ktoré obsahuje a satiricky prezentuje, múdri ľudia už dávno poznajú a tí hlúpi ich aj tak nikdy nepochopia :-) (01.03.2009)

Príjemný pohodový slovenský film, čo je pri súčasnej produkcii v SR pocta. Maximálne vymakaná hudobná zložka filmu - prehrávka pionieských internacionál až po maďarský rock, charaktery postáv vykreslené veľmi citlivo a tak akurát, herci tiež nemohli byť lepšie zvolený. "Expertológ" na dobu komunizmu nie som už len pre rok narodenia, ale moja predstava ako to vtedy asi mohlo byť úplne vystihuje atmosféru, ktorá sa niesla celým filmom. Chybičky by sa našli (strih, Polnišová...), ale sú prehliadnuteľné. (25.01.2010)

Ach jo... °-/ . . . Kdyby pan >kapelnik< natočil tenhle filmek před čtvrtstoletím a byl o pětadvacet let mladší, zatleskal bych, jaký to jakýsi nováček natočil jakýs takýs nezávisláček. Tohle je ale fakt za hodně peněz zase málo muziky. Takže ty dve hviezdočky s velikým sebezapretím, pretože preto a víc už zase rači nic... - - - P.S. ...A ty muziko hraj! - - - - - (Poprvé viděno 29.11.2011 na >muzikzačnom priestore< , hodnocení 1744., komentář zde nejen hudbyzpytně zklamaný jako stosedmačtyřicátý - 29.11.2011) (29.11.2011)

MUZIKA Jurka Nvotu je fenomén. Fenomén, ktorý ťaží z toho, čím zároveň trpí : - porovnávaním s Pelíškami - ktoré je úplne logické, lichotivé, zároveň ale zaväzujúce a brániace dopriať Muzike zaslúžený obdiv. Resp. nie obdiv, ale čistú radosť z videného, pretože tie pelíšky tam stále niekde vzadu sú. Ďalej je tu vyrovnávanie sa s minulosťou presne tým nostalgickým sposobom, ktorý mnohým už nemusí prísť zaujímavý (a nostalgický). Tiež pocit (najmä pre nás, Slovákov) prehnanej kritickosti voči nám samým, tým pádom i voči filmu, ktorý sa skutočne podaril, ale akoby v nás historicky zakorenene fungovalo, že voči sebe samým musíme byť kritickí viac ako voči iným. Čo je všetko škoda a zároveň akási zvláštna zákonitosť. Resp. zákonitá škoda. Takže po krátkom entré čisto subjektívne oko, idem na to inak: nesmial som sa od srdca, usmieval som sa. I s odstupom (film som videl na Febiu) obdivujem Juraja Nvotu za vedenie hercov. Ani náznak amatérizmu, ani jedna herecky trápna scéna v zmysle - čo to bolo toto ? Presný Ľuboš Kostelný, krásna Táňa, ktorá sa síce nakoniec vyvinie zvláštne bezfarebne, ale i tak, fakt krásna (tu som vždy nekritický). A celá rodinka Oľhovcov Geišbergovcov, ktorá má jednoducho herectvo v srdci. Po Krutých radostiach sa pánu Nvotovi podaril ďalší fajný filmík, ktorý nie je dokonalý, ale čo je dokonalé ? A že vie byť dokonalosť i nudná... (22.05.2009)