Iba deň

„V tomto svete zvrátených hodnôt!“ Sympatický - ale až príliš obyčajný a myšlienkovo rozbitý - film, na ktorom nie je poznať komunizmus, v ktorom vznikal. Takže je plný nadávok a sexu. Príbeh rozpráva o živote troch členov bývalej kapely, z ktorých sa stali dospelí ľudia s každodennými problémami, milenkami, deťmi, manželkami, svokrami, dlhmi, kšeftami, pivom a životom. Smutno-sladko-horké pre každého, kto 70. a 80. roky 20. storočia v Česko-slovensku zažil. A prežil. Donutil dobrý, ale tentoraz je dobrý aj Jaro Filip, čo je u neherca vždy výkon; gratulovať môžeme zrejme múdro prísnej réžii (a veľmi rád by som Filipa videl namiesto Brodyho v PREDÁTOROCH). (21.12.2010)

Tri oddelené príbehy troch hudobníkov, ktoré nemajú šťavu ani žiadny poriadny záver, z toho pútavý film nebude. Naviac nepochopím to silenie s obsadením Čechov do slovenských postáv. Potom znie úplne divne Zedníček bez svojho hlasu, Donutil vie po slovesnky celkom obstojne a situáciu zachraňoval aspoň Jaro Filip, ktorý bol aj v živote hudobníkom. (17.09.2020)

Štvoricu poviedok spája túžba prestarnutých rockerov oživiť starú slávu kapely z konca šesťdesiatych rokov spoločným zadžemovaním si kdesi v paži v rokoch 80. Popritom každý z nich rieši vlastné normalizačné srágory. Učiteľ na umeleckej škole je vysielaný na pololegálne koncerty, aby nabonzoval žiakov, popritom je zodpovedný za mierový alegorický voz s polystyrénovou zemeguľou, úradník a architekt rieši konflikt medzi pokútnym predajom záhrady a vlastným svedomím, no a bohémsky Jaro Filip zase problém s mladou milenkou. Chce si požičať kus aparatúry od pankáčov. Ide za nimi do garáže, no vyplaší ho prichádzajúci  voz Verejnej bezpečnosti. Myslí si, že ide o záťah na závadovú mládež, zatiaľ čo fízli potrebovali iba dať ošťať psa. (najvtipnejšia scéna filmu) Vcelku fádny film má ďaleko od odvážnych debutov. Oživuje ho hudba Michala Pavlíčka, dva úryvky  z piesní Zóny A (Útok na špicu hitparády) a Bez ladu a skladu (Zotnite mu hlavu) a zaujímavé pohľady na Bratislavu tesne pred prevratom v 1989, bez reklám, no v zásade pomerne šedivú, plnú aktuálne moderných trvalých na hlavách žien.  Výstižný komentár: dobytek (12.06.2021)

3,5 poviedok zo zúčastnosti, ktorých spojovacím prvkom je oprášenie starej kapely a uponáhľaný život dneška. Škoda, že si tvorcovia dali tak záležať na vystihnutie toho kúúlového (moderného) dneška, a trochu sa vykašlali na príbehy. Tie zovšednievajú a obrazne splývajú s tou otrasnou hudbou, ktorú máme možnosť počuť. Najlepšia je určite poviedka Basa s Donutikom v hl. úlohe. A nielen kvôli dobre Donutilovej slovenčine. Trochu pekvapilo, ako vo filme otvorene hovorili o kapitalistickom Západe (USA, Spain). (13.01.2016)

Moc jsem nepochopil, proč ve slovenskym filmu jsou do 2 ze 3 hlavních rolí obsazený český herci. Pavel Zedníček nadabovanej nějakym slovenskym dabérem, kterej má úplně jinej hlas, byl prostě "divnej". Donutil zvládnul mluvit slovensky sám, takže byl divnej podstatně míň. Jinak film je složenej ze 3 povídek o "normalizovanejch" máničkách v socialistickym Československu. Tohle jde mimo mě. (13.05.2012)