Love

Spočiatku super. Obdivuhodne zrelo zrežírované a v dialógoch doslova brilantne presné - Kronerovi sa podarilo vynikajúco zachytiť štýl reči dnešných mladých. Väčšinu fráz som ja sám pri nejakej príležitosti použil alebo ich doteraz niekedy používam a v podaní ústredného dua má niekoľko z nich dokonca nábeh na to stať sa kultovými hláškami. Film taktiež pekne zachytáva atmosféru Bratislavy a herecké výkony sú takmer dokonale civilné - obrovskú pochvalu smerujem hlavne k Jakubovi Gogálovi. Lenže potom to prišlo. Scéna na streche domu s výhľadom na mesto. Michal Nemtuda sa rozpráva s Kristínou Svarinskou. Príšerné, hrozivo napísané a obludne zdurené romantické dialógy ako z rannej hnačky Rosamunde Pilcherovej ochromili moju nervovú sústavu spoľahlivejšie ako pol litra morfia. Myslel som si, že skoršia scéna na balkóne (s rovnakými aktérmi) bol iba Kronerov drobný ústrel a že po tejto drobnej nepríjemnosti sa pôjde opäť štýlovo ďalej. Ale kdeže. Až v tejto scéne to vypuklo naplno. Doslova VŠETKY najtrápnejšie klišovité drísty, ktoré človeka napadnú a ktoré sa už nikto neunúva ani len parodovať (!!!), si dali míting práve v "Lóve". Nedokážem pochopiť, ako človek, ktorý preukázal tak nezanedbateľný talent v písaní pomerne bežných konverzácii, dokázal napísať toto monštruózne NIEČO. Iste, potom sa zase išlo ďalej po tej "správnej" koľaji a ja som sa mohol opäť dobre baviť. Avšak nebolo mi súdené dopozerať film v tomto stave. "Romantika" (veľmi veľké úvodzovky) sa totiž s drvivou silou znova prihlásila o slovo a ja som mal znova chuť kričať od takmer až fyzickej bolesti, ktorú mi TO spôsobovalo. Vo svetle tohto scenáristického zverstva je potom fakt, že Nemtuda (hlavný hrdina) je po väčšinu filmu dosť slabý a nepresvedčivý (s niekoľkými výnimkami, ako napr. scéna na recepcii), iba slabým prdom počas atómového výbuchu. Ešte nikdy sa mi nestalo, že som si chcel nejaký film pozrieť znova a pritom vedieť absolútne presne, ktoré scény budem natvrdo a s husou kožou vyvolanou nepríjemnými spomienkami preskakovať. (23.01.2012)

Musím přiznat, že zrovna nejsem velký nadšenec toho, když se používá moderní kamera, která neustále uhýbám, ani nejsem zastánce ruční kamery, ale v tomhle případě to prostě funguje a umocňuje to jednotlivé scény. "Love" mají dobrý příběh a skvěle zahrané postavy, tedy v rámci toho, co bylo potřeba zahrát. (09.03.2018)

Pokus o generační film. Taková Fontána pre Zuzanu pro 21. století. Je jistě zajímavé sledovat, kam se slovenská mládež (nebo spíš její reflexe) posunula za těch 25 let a jak velká propast se otevřela mezi mladou slovenskou generací pozdních 80. let a dneška. Což o to, dalo se to čekat. Co se ale čekat nedalo, to je ona nesourodá dualita reprezentovaná už dvojím významem obsaženým v názvu - Lóve - jednak romantika, jednak gangsta. Ve výsledku divný koktejl. Tyhle dva žánry prostě nejdou dohromady. Navíc je celá zápletka (hlavně ke konci) přitažená za vlasy. A schematismů je tu opravdu moc. Pak tu je ještě formální stránka filmu - Jakub Kroner by chtěl být moc slovenský Guy Ritchie, ale je spíš takový lepší Tomáš Magnusek. Těžko uvěřit hercům, když jejich herectví často působí tak amatérsky, těžko uvěřit romantické lince filmu, když si režisér v rozhodujících pasážích vypomůže přehnaně patetickou hudbou, těžko uvěřit výchovnému konci atd. atd. Nápad s průmyslovou kamerou či zobrazením scény coby počítačové hry už byl jindy a jinde použit xkrát a Lóve nepřináší ani nový a originální kontext jeho použití. Každopádně to úplně špatný film není, ocenění zaslouží hlavně odvaha točit cíleně pro mladé, i když příště by to chtělo nějaký hlubší koncept. Stačilo by třeba jen vypreparovat tu romantickou dějovou linii, gansterka jde panu Kronerovi zjevně o level líp... (12.09.2012)

Raz to chce byť žánrovka, raz Fish Tank. Raz chce byť režisér cool tvorca akčného filmu, inokedy chce reflektovať život svojich kamošov z Petržky. Dá sa to zosúladiť. Kroner však nezvláda ani jedno a preto to nefunguje. Film je štýlovo strašne neujednotený. Chvíľu dodržiava klasickú dekupáž, chvíľu je tam dogma jump cut, potom je tam dlhý záber a lá realizmus, keď by sa pýtalo strihom budovať napätie. Chápem nadšenie z príchodu "žánrovej tvorby" na naše územie, ale Kroner to nevie. Vychádza z mylnej predstavy, že natočiť žáner je ľahšie ako umenie. Je to rovnako ťažké. (24.05.2012)

Žánrovka? Ale kdeže...vášnivý pokus asi áno, ale koncepčný tvar teda nie. Neorganizovaná kombinácia jednotlivých vyjadrovacích prostriedkov zaváňa prvoplánovosťou a herecky mi to - až na úsmevne vypečeného Gogála a garážového šmelinára Cinkotu - príde nezvládnuté. Vidno, ako veľmi sa Kroner snaží priblížiť k európskym štandardom, ale zatiaľ na to nemá, v prvom rade je nepôvodný a v niektorých momentoch mu škrípe aj základný pacing. Ak mu niekto niekedy napíše plnokrvný, resp. aspoň nedementný scenár a ako režisér sa skonsoliduje, nájde rovnováhu medzi tým, čo chce povedať a ako to podať, niečo zaujímavé by z toho nakoniec mohlo aj vyjsť. Avšak pochybujem... (02.01.2014)